Preskočiť na obsah
Minúta  |  

KĽDR vypálila do Japonského mora ďalšiu balistickú strelu

Vypálenie strely sa uskutočnilo len niekoľko hodín po tom, čo Pchjongjang vyhlásil, že ak budú Spojené štáty stále trvať na svojich záväzkoch brániť svojich spojencov v indicko-tichomorskom priestore, uskutoční "intenzívnejšie vojenské operácie".

Severná Kórea vo štvrtok vypálila smerom do Japonského mora ďalšiu balistickú raketu krátkeho doletu. Informovala o tom juhokórejská armáda.

Agentúra AP pripomína, že vypálenie balistickej rakety sa uskutočnilo po trilaterálnom stretnutí amerického prezidenta Joea Bidena, japonského premiéra Fumia Kišidu a juhokórejského prezidenta Jun Sok-jola v Kambodži, ktorí testy balistických striel zo strany KĽDR ostro odsúdili.

Severná Kórea tento rok mimoriadne zintenzívnila skúšky zbraní. Skúšobne odpálila už viac než dve desiatky balistických rakiet, pričom jedna z nich preletela aj ponad Japonsko. Na začiatku novembra vypálila vyše 30 rakiet do Japonského a Žltého mora v reakcii na šesťdňové spoločné vojenské cvičenie Južnej Kórey a Spojených štátov.

V súvislosti so zvýšenou vojenskou aktivitou Severnej Kórey sa množia náznaky, že KĽDR už dokončila prípravy na svoj siedmy jadrový test.

(tasr)

Minúta  |  

V Senáte USA prešiel návrh zákona o ochrane manželstiev osôb rovnakého pohlavia

Za zákon hlasovalo 50 demokratov a 12 republikánov. Získal tak dostatok hlasov – minimum bolo 60 –, aby sa mohol posunúť do konečného hlasovania v Senáte. Po schválení musí zákon ešte raz odsúhlasiť Snemovňa reprezentantov.

V Senáte USA prešiel prvým hlasovaním návrh zákona o uznávaní manželstiev rovnakého pohlavia na federálnej úrovni. V 100-člennej hornej komore Kongresu zaň hlasovali všetci demokrati a 12 republikánov.

"Láska je láska. A Američania by mali mať právo vziať si osobu, ktorú milujú," uviedol vo vyhlásení americký prezident Joe Biden, v ktorom sa zaviazal, že ak zákon prejde, podpíše ho. Podľa televízie CNN by sa tak mohlo stať najneskôr na začiatku decembra.

Najvyšší súd USA schválil zväzky osôb rovnakého pohlavia ešte v roku 2015. Po tom, čo ten istý súd v júni tohto roka zrušil rozhodnutie v prípade "Roeová verzus Wade" z roku 1973, ktoré zakotvovalo právo ženy na interrupciu, sa však mnohí obávali, že by sa mohlo podobne rozhodnúť i v prípade manželstiev LGBTI osôb.

Agentúra AFP upozorňuje, že návrh zákona nevyžaduje od jednotlivých štátov, aby manželstvo ľudí rovnakého pohlavia legalizovali. Budú však povinné uznávať takýto zväzok uzatvorený v iných štátoch.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko článok 4 zmluvy NATO neaktivovalo, so spojencami však diskutuje neustále

Poľsko neaktivovalo článok 4 Severoatlantickej zmluvy, ktorý počíta s konzultáciami členských krajín NATO. Uviedol to v stredu večer poľský premiér Mateusz Morawiecki s tým, že takéto diskusie momentálne aj tak prebiehajú prakticky neustále

Morawiecki povedal poľskej verejnoprávnej televíznej stanici TVP Info, že "vzhľadom na prichádzajúce informácie" je možné usudzovať, že utorňajší dopad rakety na východe Poľska blízko hraníc s Ukrajinou nebol úmyselným útokom. "Preto sme neaktivovali článok 4 … pričom tento postoj sa stretol s plnou podporou všetkých našich Spojencov (členských krajín NATO)," povedal ďalej poľský prezident.

Článok 4 zmluvy o NATO hovorí, že členské krajiny budú spolu konzultovať vždy, keď sa ktorákoľvek z nich domnieva, že je ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť či bezpečnosť niektorej z nich, približuje agentúra PAP.

Pri utorňajšom páde vojenskej rakety v obci Przewodów - na východe Poľska blízko hraníc s Ukrajinou - zahynuli dvaja ľudia.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg a ďalší predstavitelia vrátane poľských v priebehu stredy uviedli, že do Poľska zrejme dopadla raketa ukrajinskej protivzdušnej obrany, ktorá reagovala na ruské raketové útoky. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však nástojí, že Poľsko zasiahla ruská raketa, a žiada, aby k vyšetrovaniu incidentu pripustili aj Ukrajinu.

Morawiecki vyzdvihol spojencov Poľska v NATO, že na vzniknutú situáciu reagovali tak, že v utorok aj v stredu posilnili prítomnosť svojich vzdušných síl v oblasti. "Poľsko je dnes bezpečnejšie, keďže jeho vzdušný priestor je monitorovaný pozornejšie ako zvyčajne, a to aj v spolupráci so spojeneckými silami," povedal.

Poľský premiér dodal, že bezpečnosť pri hraniciach s Ukrajinou bola posilnená vyslaním ďalších jednotiek ozbrojených síl.

Morawiecki tiež uviedol, že v súvislosti s utorňajším incidentom treba "v prvom rade zdôrazniť", že vinu za smrť dvoch Poliakov nesie Rusko. "Nielen pre to, že Rusko zaútočilo na Ukrajinu, ale aj preto, že Rusko sa snaží Ukrajinu terorizovať masovým kobercovým bombardovaním raketami a dronmi," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Zelenskyj žiada od spojencov "všetky údaje" o spornej rakete v Poľsku

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval utorok spojencov Kyjeva, aby s ním zdieľali "všetky údaje" v súvislosti s raketou, ktorá v utorok dopadla na územie susedného Poľska. Kyjev nástojí na tom, že raketa bola odpálená Ruskom, čo protirečí tvrdeniam Varšavy.

Najmenej jedna raketa zasiahla dedinu Przewodów blízko ukrajinských hraníc v čase masívneho bombardovania Ukrajiny zo strany Ruska, zameraného na civilnú infraštruktúru krajiny. Na poľskom území prišli o život dvaja ľudia.

Bezprostredne po incidente sa objavili obavy, že to môže viesť k ďalšej eskalácii konfliktu. V stredu však Poľsko uviedlo, že projektil pravdepodobne pochádzal od ukrajinskej protivzdušnej obrany. Toto tvrdenie podporil aj Washington.

"Chceme potvrdiť všetky detaily, každý fakt. Preto potrebujeme… prístup k všetkým údajom, ktoré naši partneri majú, i k miestu explózie," povedal Zelenskyj v pravidelnom prejave.

Ukrajinský prezident vyjadril presvedčenie o tom, že raketa, ktorá v utorok večer dopadla na územie Poľska a zabila tam dvoch ľudí, nebola ukrajinská. Utorkový výbuch v Poľsku podľa predbežných zistení NATO aj vyjadrenia Bieleho domu zrejme zapríčinila strela ukrajinskej protivzdušnej obrany namierená proti ruskej rakete.

(tasr)

Minúta  |  

Americkí republikáni získali väčšinu v Snemovni reprezentantov

Americkí republikáni si v noci na štvrtok zaistili tesnú väčšinu – 218 kresiel – v 435-člennej Snemovni reprezentantov Kongresu USA, ktorú doposiaľ kontrolovali demokrati. Vyplýva to z projekcie, ktorú zverejnila televízia CNN a ďalšie americké médiá.

Kontrolu nad Snemovňou reprezentantov republikánom zaistilo víťazstvo Mikea Garciu v 27. kalifornskom obvode, uvádza BBC.

Moc v Kongrese Spojených štátov tak bude rozdelená, keďže kontrolu nad Senátom si minulý týždeň po víťazstve v kľúčovom štáte Nevada zaistili demokrati.

Väčšina, ktorú republikáni v Snemovni reprezentantov získali, je oveľa tesnejšia, ako očakávali, pripomína agentúra AFP. Aktuálny pomer kresiel v dolnej komore Kongresu je 218 republikánov a 210 demokratov. Toto číslo však zatiaľ nemusí byť konečné, keďže v niekoľkých amerických štátoch ešte stále prebieha sčítavanie hlasov.

Republikánom po získaní väčšiny v Snemovni reprezentantov zagratuloval aj prezident Joe Biden, ktorý uviedol, že je ochotný s nimi spolupracovať a slúžiť tak americkému ľudu.

Agentúra AFP pripomína, že v stredu bol za vodcu Republikánskej strany v Snemovni reprezentantov zvolený Kevin McCarthy, ktorý je favoritom na funkciu predsedu dolnej komory. Hlasovanie o tomto poste sa uskutoční 3. januára. McCarthy v prípade úspechu nahradí súčasnú predsedníčku Nancy Pelosiovú z Demokratickej strany.

Americkí voliči v utorok 8. novembra rozhodovali o obsadení 35 kresiel v 100-člennom Senáte a všetkých 435 kresiel v Snemovni reprezentantov, kde si republikáni zaistili väčšinu len deň po tom, čo exprezident USA Donald Trump ohlásil svoju kandidatúru v prezidentských voľbách v roku 2024.

(tasr)

Minúta  |  

Mikulec: SR stráži schengenskú hranicu poctivo, mali by to robiť všetci

Slovensko si plní svoje záväzky na vonkajšej schengenskej hranici s Ukrajinou a je potrebné, aby rovnako k svojim záväzkom pristupovali všetky krajiny. Zároveň je povinnosťou každého štátu, ktorý nemá vonkajšiu schengenskú hranicu, pomáhať v spoločnom úsilí zvládnuť migračný tlak. Vyhlásil to minister vnútra SR Roman Mikulec, ktorý sa v utorok a stredu zúčastnil v Bukurešti na ministerskej konferencii Salzburského fóra. TASR o tom informovala hovorkyňa ministerstva vnútra Zuzana Eliášová.

Mikulec podľa vlastných slov považuje Salzburské fórum za dôležitú platformu na zvládanie migračných výziev spoločne s krajinami západného Balkánu a Moldavskom.

"Vzájomná spolupráca štátov je omnoho dôležitejšia, ako keď štáty jednotlivo k tomu pristupujú svojím spôsobom. Slovenská republika konzistentne hovorí, že zvládnuť nelegálnu migráciu musíme ochranou vonkajších schengenských hraníc," zdôraznil Mikulec.

Ako ďalej pripomenul, SR už vyslala 40 príslušníkov polície na maďarsko-srbskú hranicu a bude naďalej pomáhať v zabezpečovaní ochrany vonkajšej schengenskej hranice.      SR bude ako predsednícka krajina fóra podporovať dialóg s krajinami západného Balkánu, napríklad aj v téme zosúladenia vízovej politiky s Európskou úniou. Minister pritom poukázal na pokrok Srbska v oblasti vízovej politiky.

"V rámci nášho predsedníctva budeme presadzovať aj to, aby sa zosúladila legislatíva v oblasti riešenia prevádzačov. Je dôležité, aby prevádzači jasne pochopili, že je jedno, v ktorom štáte budú zadržaní, pretože budú všade potrestaní rovnako veľmi prísne," zdôraznil Mikulec.

Na Salzburskom fóre v Bukurešti sa diskutovalo aj o situácii na Ukrajine a pomoci jednotlivých štátov jej občanom v súvislosti s ruskou inváziou.

"Momentálne sú už v našich štátoch státisíce Ukrajincov integrovaných do našich spoločností. Samotné Slovensko od 24. februára pomáha veľmi intenzívne, vypracovaný máme aj vládou schválený kontingenčný plán z dielne rezortu vnútra na ďalšie obdobie," dodal Mikulec.

Salzburské fórum vzniklo v roku 2001, pričom predsedníctvo medzi deviatimi krajinami (Bulharsko, Česko, Chorvátsko, Maďarsko, Poľsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko) rotuje po šiestich mesiacoch. SR preberá predsedníctvo od Rumunska 1. januára 2023.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.