Oficiálne bol svetu motor s rotačnými piestmi predvedený v januári roku 1960 v Mníchove a doteraz tam v múzeu aj je. Wankelov motor vzbudzoval nevšednú nádej. Bol kompaktný, nepotreboval ojnice ani ventilové rozvody. Mazanie zabezpečoval olej pridaný do paliva, podobne ako v dvojtaktoch. Problémy s utesnením vrcholov rotora sa zdali banálne, rovnako aj vysoké tepelné namáhanie tej časti komory, kde neustále prebiehala expanzia.
Automobilky kupovali licencie ako na bežiacom páse. MAN, Daimler-Benz, Mazda (Toyo Kogyo), Krupp, Alfa Romeo, Rolls Royce, Nissan, Suzuki, Toyota, Ford, Yamaha, GM, Kawasaki, tí všetci skôr či neskôr uverili, že motor s rotačným piestom má budúcnosť.
Ani progresívna automobilka Citroën nechcela ostať bez modernej technológie. Európskym motoristom priniesla mäkké uloženie motora, samonosnú karosériu, predný pohon v autách strednej triedy, natáčanie svetlometov do zákrut a hydropneumatické pruženie.
Po piatich rokoch spolupráce s firmou NSA sa riaditeľ automobilky Citroën Claude-Alain Sarre rozhodol posunúť wankelov motor bližšie k úspešnej sériovej produkcii. Vybral si metódu, ktorú na nás skúšajú automobilky dodnes. Nedokonalý motor dal preveriť zákazníkom a dúfal, že si ho obľúbia a zároveň dosvedčia jeho výkon a spoľahlivosť. Jednokomorový jednopiestny motor dodala firma Comotor a vyrábala ho v továrni NSU v Neckarsulme.
