Nie sme na ceste k japonskému scenáru, ale skôr späť k socializmu. To je väčší strašiak než prípadná recesia

Nie sme na ceste k japonskému scenáru, ale skôr na ceste späť k socializmu. To je väčší strašiak než prípadná recesia či rovno kríza, ktorá by prečistila ekonomiku od premnožených požieračov kapitálu v podobe zombie spoločností.

Investor a historik Russell Napier, ktorý tiež správne predikoval príchod súčasnej vysokej inflácie, poskytol magazínu Market rozhovor. Dobrý sa mi možno zdá preto, že v ňom popisuje scenár, ktorý sám považujem za pravdepodobný. O finančnej represii ako o „riešení“ vysokých štátnych dlhov píšem už v Zlých peniazoch.

Aj podľa Napiera budú štáty riešiť problém s vysokým dlhom a stagnujúcou ekonomikou, finančnou represiou a čoraz väčšou kontrolou ekonomiky prostredníctvom politizácie úverov a štátnych garancií. Finančná represia povedie k dekádam vyššej cenovej inflácie (4 až 6 percent). Tá pomaly zničí štátny dlh spolu s úsporami ľudí, ktorí nerozumejú zlým peniazom a nedodržiavajú finančnú hygienu.

„Po prvé, vlády priamo intervenujú do bankového sektora. Vydávaním úverových záruk fakticky preberajú kontrolu nad tvorbou peňazí a usmerňujú investície tam, kam chcú. Potom by sa vláda usilovala o trvalo vysokú mieru rastu peňažnej zásoby, ale nie príliš vysokú. História nám opäť ukazuje vzorec: po druhej svetovej vojne malo Spojené kráľovstvo päť veľkých bánk a na začiatku každého roka im vláda určila, o koľko percent by mala v danom roku rásť ich súvaha. Týmto spôsobom sa dá stanoviť tempo rastu peňažnej zásoby a nominálneho HDP. A ak viete, že vaša ekonomika je schopná dosiahnuť, povedzme, 2-percentný reálny rast, viete, že zvyšok by vyplnila inflácia. Ako tretí predpoklad potrebujete domácu investorskú základňu, ktorú ovládne regulačný rámec a musí kupovať vaše štátne dlhopisy bez ohľadu na ich výnos. Týmto spôsobom zabránite tomu, aby výnosy dlhopisov vzrástli nad mieru inflácie. Toto všetko dnes existuje, pretože mnohé poisťovne a penzijné fondy nemajú inú možnosť, ako nakupovať štátne dlhopisy.“