Pohon predných kolies mal vyriešiť krízu

Už v roku 1928 Jørgen Skafte Rasmussen pripravoval výrobu ľahkého ľudového auta. Na jar predstavila značka DKW dvojmiestne auto P15 s dvoma núdzovými sedadlami v kufri. Dvojtaktný dvojvalec s výkonom 15 koní (11 kW) poháňal zadné kolesá. Rám karosérie bol z dreva a lepenky, povrch z koženky. Historici automobilizmu tu už vidia náznak hľadania alternatívnych materiálov namiesto drahej ocele na povrchové dielce karosérie, ktoré nakoniec vyústilo do bavlnenej živice. Nazvali ju Duroplast a preslávila sa vďaka výrobe auta značky Trabant.

Pohon predných kolies s motorom naprieč

V roku 1929 prišla svetová kríza a konštruktéri DKW pracovali na novom lacnom aute. Rasmussen vymyslel, že nové auto by pre zjednodušenie mohlo mať pohon predných kolies. Konštruktérom z DKW sa však nedarilo. Od roku 1928 Rasmussen vlastnil aj väčšinový podiel automobilky Audi v meste Zwickau, preto oslovil v októbri 1930 aj ich konštruktérov. Požiadal ich o urýchlený vývoj a dodal im motocyklový dvojtaktný, vodou chladený motor zo Zschopau. V Audi mali núdzu o zákazníkov, nový nápad ich motivoval a pustili sa do vývoja. Bola reálna nádej, že nové auto budú v Zwickau aj vyrábať. Do konca roku 1930 mali hotové tri prototypy, dva s motorom s objemom 500 ccm a jeden s objemom 350 ccm. Auto bolo postavené na ráme s dvoma pozdĺžnymi nosníkmi, kolesá niesli nad sebou naprieč umiestnené dvojice listových pier. Nebol čas na vývoj novej prevodovky, preto použili trojstupňovú motocyklovú. Pre jednoduchosť motor s prevodovkou umiestnili tak, ako im to najviac sedelo. Motor bol naprieč. Asi si to ani neuvedomovali, akú konštrukčnú či koncepčnú revolúciu tým spustili. Dnes, takmer o sto rokov neskôr, má toto usporiadanie absolútna väčšina áut. Dokonca ani predný pohon s motorom pozdĺžne sa takmer nevyskytuje, výnimkou je, paradoxne, Audi A4.

DKW Front F1 bolo čulé autíčko, podnikateľov syn Ove Rasmussen (1909 – 1995) s ním na prelome januára a februára 1931 úspešne pretekal na snehu v Garmisch-Partenkirchene. V polovici februára 1931 sa s autom zoznámili zástupcovia značky DKW v Norimbergu a o pár dní bola premiéra DKW Front 1 na autosalóne v Berlíne.

V máji 1931 už vyrobili 530 kusov DKW Front F1 a o mesiac neskôr bola značka DKW na druhom mieste v počte vyrobených áut v Nemecku po značke Opel. DKW Front F1 poháňal v rokoch 1931 až 1932 dvojvalec s objemom 584 ccm, s výkonom 18 k (13 kW) umiestneným naprieč za prednou nápravou v bloku s trojstupňovou prevodovkou. Auto malo rázvor 2,1 metra, dĺžku tri metre a pohotovostnú hmotnosť 450 kilogramov. Maximálna rýchlosť bola okolo 70 km/h a spotreba približne sedem litrov zmesi benzínu a oleja na 100 kilometrov. V jeseni 1931 prišla na trh predĺžená štvormiestna verzia s rázvorom 2,4 metra a dĺžkou 3,4 m. Vyrábali sa nakoniec všetky druhy karosérií, kabriolet, limuzíny aj dodávky s drevenou nadstavbou.

Na jar 1932 prišiel ešte väčší model F2. V lete 1932 dostal typ F2 voľnobežku. Dvojtaktný motor naprieč, pohon predných kolies, voľnobežku aj povrch karosérie z iného materiálu ako oceľ, dostal v roku 1957 aj Trabant. Mini prišlo o dva roky neskôr. Trabanty vyrábali do roku 1991 v Zwickau v tej istej výrobnej hale ako DKW Front F1. Bola to jediná hala na svete, v ktorej vyrábali autá nepretržite až 80 rokov. Jørgen Skafte Rasmussen v roku 1929 začal vyrábať aj chladničky pre domácnosť, bol iniciátorom vzniku koncernu Auto Union a v rokoch 1932 – 1934 bol členom predstavenstva. V roku 1935 z koncernu odišiel a po druhej svetovej vojne sa vrátil do Dánska, kde ako 86-ročný v Kodani zomrel.