Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ukrajinský generálny prokurátor: Ruské útoky na energetickú sieť Ukrajiny sú genocídou

Útoky Ruska na ukrajinskú energetickú infraštruktúru sa rovnajú genocíde, tvrdí ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin.

Cieľom úderov na kľúčové zariadenia v krajine je totiž podľa neho ,,celý ukrajinský národ", pričom Moskva sa tým usiluje prinútiť Kyjev ku kapitulácii. Kostin to povedal v nedeľu v rozhovore pre spravodajskú stanicu BBC News.

Milióny ľudí na celej Ukrajine následkom sústavných ruských útokov čelia v mrazivom počasí výpadkom elektrickej energie.

Úsilie o opätovné pripojenie domácností odrezaných od elektriny pokračuje; mesto Cherson je po opätovnom zaujatí ukrajinskými jednotkami plne zásobené. Obyvatelia v 14 regiónoch a hlavnom meste Kyjev však naďalej podliehajú obmedzeniam, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Okrem útokov na energetickú sieť bolo do Ruska násilne deportovaných 11-tisíc ukrajinských detí, dodal Kostin. Jeho úrad vyšetruje správy o vyše 49-tisíc vojnových zločinoch a zločinoch agresie spáchaných od 24. februára, keď Kremeľ v plnom rozsahu začal vojenskú inváziu na Ukrajinu.

Kostin poznamenal, že v každom ukrajinskom sídle obsadenom ruskými silami sa prejavuje ,,rovnaký vzorec správania". Uviedol, že od februára bolo z vojnových zločinov obvinených 260 osôb a ukrajinské súdy vyniesli 13 rozsudkov.

Generálny prokurátor vyzval na zriadenie ,,medzinárodného ad hoc tribunálu" podporovaného krajinami ,,celého civilizovaného sveta", ktoré sa stavajú proti tejto invázii. Jeho účelom má byť vyvodenie zodpovednosti Ruska za vzniknutú situáciu.

Pojem genocída označuje snahu o vyhladenie určitej skupiny ľudí. Podľa definície uvedenej v Dohovore OSN o genocíde ide o ,,úmysel úplne alebo čiastočne zničiť národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu".

Medzi činy, ktoré môžu byť takto klasifikované, patrí aj zabitie a spôsobenie vážnej ujmy členom tejto skupiny alebo násilné premiestnenie jej detí na iné miesto. Rusko popiera, že by malo takéto ciele.

Vojnový zločin predstavuje porušenie takzvaných ,,pravidiel" vojny stanovených v medzinárodných zmluvách vrátane Ženevských dohovorov. V nich sa okrem iného stanovuje, že civilné obyvateľstvo musí byť počas vojnového konfliktu chránené. Rusko bolo opakovane obvinené z porušenia týchto pravidiel.

Zločin agresie znamená plánovanie, prípravu, začatie alebo vykonanie útočného činu, ktorý svojím charakterom, závažnosťou a rozsahom zakladá zjavné porušenie Charty OSN, a to osobou v postavení, ktoré jej umožňuje efektívne vykonávať kontrolu nad štátom alebo riadiť jeho politické a vojenské akcie.

(tasr)

Minúta  |  

Lukašenko vyzval Ukrajinu, aby si nekládla podmienky pre rokovania s Ruskom

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v nedeľu povedal, že Kyjev robí ,,chybu", keď si kladie podmienky na to, aby začal rokovať s Ruskom. Podľa Lukašenka práve kladenie podmienok začatie takýchto rokovaní znemožňuje.

,,Chyba Ukrajincov, (ukrajinského prezidenta) Volodymyra Zelenského, je v tom, že porušujú typické princípy vyjednávacieho procesu. Obzvlášť pri rozhovoroch s obrovským Ruskom. Nuž, nemôžete si klásť podmienky vopred," povedal Lukašenko v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu, z ktorého cituje spravodajská stanica CNN.

,,Sadnite si k rokovaciemu stolu a (až) tam predložte všetky podmienky. A druhý typický princíp (vyjednávania) - kompromisy," dodal bieloruský prezident.

Bielorusko je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina. V priebehu ruskej invázie na Ukrajinu už Moskve poskytlo svoje územie na vyslanie ruských vojakov či odpaľovanie rakiet na Ukrajinu. Minsk zároveň v októbri obvinil Kyjev z pripravovaného útoku a ohlásil nasadenie spoločnej bielorusko-ruskej bojovej skupiny na svojich západných hraniciach.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal ešte začiatkom októbra dekrét, ktorým možnosť akýchkoľvek rokovaní s Putinom vylúčil. ,,Sme pripravení na dialóg s Ruskom, ale s iným ruským prezidentom," povedal.

CNN pripomína, že poprední americkí predstavitelia v ostatných týždňoch vyzývajú Ukrajinu, aby naznačila, že je stále otvorená rozhovorom s Ruskom. Zdroje oboznámené so situáciou však tvrdia, že USA nebudú Ukrajinu tlačiť k rokovaciemu stolu, a to najmä preto, že samotné Rusko dosiaľ zjavne nepreukázalo ochotu rokovať.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko: Aktivisti vrátane matiek vojakov spustili petíciu za odsun z Ukrajiny

Skupina matiek ruských vojakov sa pridala k hnutiu aktivistov a spoločne v nedeľu spustili internetovú petíciu žiadajúcu stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny, informuje spravodajská stanica CNN. Za iniciatívou stojí ruské Feministické protivojnové združenie (FAS). Pre spustenie petície, zverejnenej na webstránke Change.org, zvolili nedeľu, na ktorú v Rusku pripadá Deň matiek.

Iniciatíva je adresovaná predsedníčkam výborov zaoberajúcich sa otázkami rodiny a sociálnych vecí v ruskej Štátnej dume aj Rade federácie. Petíciu do nedele 17.30 h SEČ podpísalo 2-tisíc ľudí.

,,Už deväť mesiacov prebieha takzvaná špeciálna vojenská operácia, ktorá prináša skazu, zármutok, krv a slzy. Naše srdcia znepokojuje všetko, čo sa deje na Ukrajine a v Rusku. Bez ohľadu na to, akej sme národnosti, náboženstva alebo aké máme sociálne postavenie, spája nás – matky Ruska – jedna túžba: žiť v mieri a harmónii, vychovávať naše deti pod pokojnou oblohou a nebáť sa o ich budúcnosť," píše sa v petícii.

Iniciátori ďalej tiež uvádzajú, že v mnohých ruských oblastiach sa museli rodiny mobilizovaných svojpomocne skladať na výstroj pre svojich mužov, ktorých následne posielali na smrť. Na vlastné náklady im pritom podľa petície kupovali dokonca aj nepriestrelné vesty.

,,Kto sa postará o rodiny, ktoré prišli o svojho živiteľa? Odpoveď poznáme — všetky tieto ťažkosti budú len ďalšou záťažou na už aj tak preťažených pleciach matiek!" uvádza ďalej iniciatíva.

Petícia opisuje matky brancov a zmobilizovaných vojakov ako ,,nútené klopať" na dvere mestských samospráv v snahách o návrt svojich mužov. Matky protestujú, podávajú hromadné odvolania, organizujú petície, no ,,nikto ich nepočuje", uvádza sa tiež v texte iniciatívy. ,,Sme proti účasti našich synov, bratov, manželov a otcov" na invázii, dávajú aktivisti.

(tasr)

Minúta  |  

Desaťtisíce priaznivcov strany Vox protestovali proti španielskej vláde

Vo viacerých španielskych mestách v nedeľu protestovali desaťtisíce priaznivcov krajne pravicovej strany Vox proti vláde premiéra Pedra Sáncheza. Podľa polície sa len v hlavnom meste Madrid zhromaždilo okolo 25-tisíc ľudí, ktorí skandovali ,,Odíď, Sánchez", informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

,,Máme vládu, ktorá vládne proti ľuďom, znižuje tresty odňatia slobody za zločiny a odzbrojuje políciu," povedal vo svojom prejave predseda strany Vox Santiago Abascal.

Abascal narážal na plánované zrušenia trestného činu poburovania. Podľa pravicovej a krajne pravicovej opozície táto zmena, ktorá nadobudne účinnosť do konca roka, podporí ďalšie pokusy o odtrhnutie Katalánska.

Poprední predstavitelia hnutia za nezávislosť Katalánska boli v roku 2017 odsúdení na dlhoročné tresty odňatia slobody práve za tento trestný čin. V júni 2021 ich španielska vláda omilostila.

Sánchez, líder Španielskej socialistickej robotníckej strany (PSOE), vedie stredoľavicovú vládu. Pri schvaľovaní zákonov je odkázaný na podporu katalánskych a baskických separatistov.

(tasr)

Minúta  |  

Belgický premiér navštívil vojnou zničené ukrajinské mestá

Belgický premiér Alexander De Croo a belgická ministerka zahraničných vecí Hadja Lahbibová v nedeľu spoločne navštívili ukrajinské mestá Boroďanka a Buča nachádzajúce sa neďaleko metropoly Kyjev.

Tieto mestá boli od začiatku ruskej okupácie vo februári ťažko zasiahnuté bombardovaním.

TASR správu prevzala z denníka The Brussels Times, ktorý sa odvoláva na tlačovú agentúru Belga.

,,Brutalita tejto ruskej vojny sa zdá úplne neskutočná," poznamenal De Croo pri pohľade na bojisko opustené Rusmi.

Premiér a jeho delegácia si v Boroďanke prezreli škody spôsobené raketovou paľbou a leteckými útokmi Moskvy, následne sa zastavili pred dielom britského streetartového umelca Banksyho vytvoreným na stene zničenej budovy.

,,Je to dojímavý pohľad. Žili tu stovky ľudí a desiatky z nich zomreli. Nie sú tu žiadne vojenské zariadenia – Rusi ostreľovali obytné oblasti," povedal De Croo.

Boroďanka sa stala jedným z mnohých symbolov ukrajinského odporu proti ruskej agresii. Mesto bolo okupované niekoľko týždňov, oslobodenia sa dočkalo koncom marca.

Belgická delegácia sa potom presunula do Buče, kde sa po stiahnutí ruských okupantov z danej oblasti v apríli našli stovky tiel zastrelených civilistov.

,,Bežní obyvatelia vrátane detí boli bezdôvodne zavraždení. Toto zločinné konanie môžeme len odsúdiť. Musíme však myslieť aj na obnovu a nastolenie mieru," vyhlásila Lahbibová.

Boj proti ruskej propagande je podľa ministerky taktiež dôležitý. ,,Rusi tvrdia – napriek fotografiám, ktoré kolujú –, že ide o zinscenovanú udalosť. Musíme sa uistiť, že justičný systém si riadne plní svoju úlohu," dodala.

De Croo a Lahbibová využili túto návštevu na oznámenie ďalšej belgickej podpory pre Ukrajinu vo výške 37,4 milióna eur.

Predseda vlády pricestoval so šéfkou diplomacie do Kyjeva v sobotu, pričom ich návšteva bola do poslednej chvíle utajovaná, dopĺňa spravodajský webový portál RTL Info.

De Croo a Lahbibová sa v Kyjeve stretli s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

Dosiahli dohodu o vývoze ukrajinských obilnín; Belgicko sa zaviazalo spolufinancovať vývoz obilnín z ukrajinských prístavov na juh a do najchudobnejších krajín.

Po tomto stretnutí si belgickí činitelia uctili pamiatku obetí tzv. holodomoru - veľkého hladomoru, ktorý na Ukrajine nastal v rokoch 1932-1933 a je všeobecne považovaný za jednu z najväčších európskych genocíd 20. storočia.

Charitatívne združenie Convoi de la solidarité Belgique priviezlo v sobotu do nemocnice v meste Ľubaševka v centre Ukrajiny viac ako 15 ton zdravotníckeho materiálu.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina chce nižší cenový strop na ruskú ropu, 30 až 40 USD za barel

Strop na cenu ruskej ropy prepravovanej po mori by sa mal pohybovať medzi 30 až 40 USD (28,91 až 38,55 eura) za barel, čo je menej ako úroveň, ktorú navrhla skupina G7, siedmich krajín najbohatších ekonomík sveta. Uviedol to v sobotu (26. 11.) ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Vlády Európskej únie (EÚ), ktoré sa snažia obmedziť schopnosť Moskvy financovať vojnu na Ukrajine bez toho, aby spôsobili šok v dodávkach ropy, sa nevedia dohodnúť na cenovom strope. G7 navrhuje, aby bol strop stanovený na úrovni 65 až 70 USD za barel (159 litrov). Do platnosti má vstúpiť 5. decembra.

Zelenskyj označil cenový limit, o ktorom G7 uvažuje, za umelý. Ukrajinský prezident neustále tlačí na spojencov, aby uvalili prísnejšie sankcie proti Rusku. ,,Chceli by sme, aby boli sankcie v tomto boji veľmi efektívne, aby bol limit na úrovni 30 až 40 USD, takže Rusko ich (sankcie, pozn. TASR) pocíti," povedal na tlačovej konferencii.

Po zavedení cenového stropu nebudú môcť lodné, poisťovacie, zaisťovacie či finančné spoločnosti poskytovať služby spojené s predajom ruskej ropy za cenu nižšiu ako stanovený strop.

V rámci EÚ Poľsko, Estónsko a Litva presadzujú oveľa nižší cenový strop ako 65 až 70 USD za barel, zatiaľ čo Grécko, Cyprus a Malta chcú vyšší limit.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.