Preskočiť na obsah
Minúta  |  

BBC tvrdí, že jej novinára v Šanghaji zadržala a zbila čínska polícia

Britská spravodajská stanica BBC v nedeľu uviedla, že jej novinára, ktorý v Šanghaji informoval o priebehu protestov za ukončenie prísnych opatrení čínskej vlády proti šíreniu covidu, zadržala a zbila čínska polícia.

Demonštranti vyšli v nedeľu do ulíc najväčšieho čínskeho mesta Šanghaj. Protest proti prísnym protipandemickým opatreniam v Číne zorganizovali aj študenti elitnej univerzity v čínskej metropole Peking.      

"BBC je mimoriadne znepokojená zaobchádzaním s našim novinárom Edom Lawrenceom, ktorý bol zatknutý, keď informoval o protestoch v Šanghaji," napísala BBC vo vyhlásení.

Lawrence, ktorý v Číne pracuje ako akreditovaný novinár, bol zadržaný na niekoľko hodín, počas ktorých ho policajti udierali a kopali, tvrdí BBC. Polícia neskôr novinára prepustila.

"Je veľmi znepokojujúce, že jeden z našich novinárov bol takto napadnutý, keď si plnil svoje povinnosti," uviedla BBC. Dodala, že od čínskych úradov nedostala žiadne oficiálne vysvetlenie ani ospravedlnenie okrem tvrdení, že novinára zatkli pre jeho vlastné dobro, pretože sa v dave ľudí mohol nakaziť koronavírusom. "Nepovažujeme to za dôveryhodné vysvetlenie," uzavrela BBC.

Čína v nedeľu hlásila najvyšší počet nakazených od začiatku pandémie – celkovo 39.506 prípadov komunitného prenosu covidu. Stalo sa tak napriek tomu, že komunistická vláda v Pekingu nepoľavuje v uplatňovaní čoraz nepopulárnejšej stratégie nulovej tolerancie koronavírusu, spojenej so zavádzaním striktných lockdownov a ďalších obmedzení.

(tasr)

Minúta  |  

Pri zrážke autobusu s kamiónom v Lotyšsku sa zranilo 25 ukrajinských vojakov

Pri zrážke autobusu s kamiónom v Lotyšsku sa zranilo 25 ukrajinských a jeden estónsky vojak, ktorých následne hospitalizovali. Vojaci cestovali autobusom z Tallinnu do Rigy. Pri nehode zahynul aj estónsky vodič autobusu a zranenia podľa lotyšských úradov utrpel aj vodič kamiónu, informovala v nedeľu estónska verejnoprávna televízna stanica EER.

K nehode došlo ešte v sobotu večer na diaľnici neďaleko lotyšského mesta Ainaži ležiaceho pri hraniciach s Estónskom. Časť diaľnice po zrážke na niekoľko hodín uzavreli. Stav hospitalizovaných vojakov nie je vážny, uvádzajú estónske médiá.

Autobus mala prenajatá estónska armáda. Zo správ estónskych ani lotyšských médií nebolo bezprostredne zrejmé, čo robili ukrajinskí vojaci v Lotyšsku.

Podľa lotyšských médií bolo na rovnakom úseku diaľnice v sobotu hlásených viacero ďalších dopravných nehôd. Dôvodom bola klzká vozovka, ktorej šmykľavosť spôsobil sneh a námraza.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinský generálny prokurátor: Ruské útoky na energetickú sieť Ukrajiny sú genocídou

Útoky Ruska na ukrajinskú energetickú infraštruktúru sa rovnajú genocíde, tvrdí ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin.

Cieľom úderov na kľúčové zariadenia v krajine je totiž podľa neho ,,celý ukrajinský národ", pričom Moskva sa tým usiluje prinútiť Kyjev ku kapitulácii. Kostin to povedal v nedeľu v rozhovore pre spravodajskú stanicu BBC News.

Milióny ľudí na celej Ukrajine následkom sústavných ruských útokov čelia v mrazivom počasí výpadkom elektrickej energie.

Úsilie o opätovné pripojenie domácností odrezaných od elektriny pokračuje; mesto Cherson je po opätovnom zaujatí ukrajinskými jednotkami plne zásobené. Obyvatelia v 14 regiónoch a hlavnom meste Kyjev však naďalej podliehajú obmedzeniam, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Okrem útokov na energetickú sieť bolo do Ruska násilne deportovaných 11-tisíc ukrajinských detí, dodal Kostin. Jeho úrad vyšetruje správy o vyše 49-tisíc vojnových zločinoch a zločinoch agresie spáchaných od 24. februára, keď Kremeľ v plnom rozsahu začal vojenskú inváziu na Ukrajinu.

Kostin poznamenal, že v každom ukrajinskom sídle obsadenom ruskými silami sa prejavuje ,,rovnaký vzorec správania". Uviedol, že od februára bolo z vojnových zločinov obvinených 260 osôb a ukrajinské súdy vyniesli 13 rozsudkov.

Generálny prokurátor vyzval na zriadenie ,,medzinárodného ad hoc tribunálu" podporovaného krajinami ,,celého civilizovaného sveta", ktoré sa stavajú proti tejto invázii. Jeho účelom má byť vyvodenie zodpovednosti Ruska za vzniknutú situáciu.

Pojem genocída označuje snahu o vyhladenie určitej skupiny ľudí. Podľa definície uvedenej v Dohovore OSN o genocíde ide o ,,úmysel úplne alebo čiastočne zničiť národnostnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu".

Medzi činy, ktoré môžu byť takto klasifikované, patrí aj zabitie a spôsobenie vážnej ujmy členom tejto skupiny alebo násilné premiestnenie jej detí na iné miesto. Rusko popiera, že by malo takéto ciele.

Vojnový zločin predstavuje porušenie takzvaných ,,pravidiel" vojny stanovených v medzinárodných zmluvách vrátane Ženevských dohovorov. V nich sa okrem iného stanovuje, že civilné obyvateľstvo musí byť počas vojnového konfliktu chránené. Rusko bolo opakovane obvinené z porušenia týchto pravidiel.

Zločin agresie znamená plánovanie, prípravu, začatie alebo vykonanie útočného činu, ktorý svojím charakterom, závažnosťou a rozsahom zakladá zjavné porušenie Charty OSN, a to osobou v postavení, ktoré jej umožňuje efektívne vykonávať kontrolu nad štátom alebo riadiť jeho politické a vojenské akcie.

(tasr)

Minúta  |  

Lukašenko vyzval Ukrajinu, aby si nekládla podmienky pre rokovania s Ruskom

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v nedeľu povedal, že Kyjev robí ,,chybu", keď si kladie podmienky na to, aby začal rokovať s Ruskom. Podľa Lukašenka práve kladenie podmienok začatie takýchto rokovaní znemožňuje.

,,Chyba Ukrajincov, (ukrajinského prezidenta) Volodymyra Zelenského, je v tom, že porušujú typické princípy vyjednávacieho procesu. Obzvlášť pri rozhovoroch s obrovským Ruskom. Nuž, nemôžete si klásť podmienky vopred," povedal Lukašenko v rozhovore pre ruskú štátnu televíziu, z ktorého cituje spravodajská stanica CNN.

,,Sadnite si k rokovaciemu stolu a (až) tam predložte všetky podmienky. A druhý typický princíp (vyjednávania) - kompromisy," dodal bieloruský prezident.

Bielorusko je blízkym spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina. V priebehu ruskej invázie na Ukrajinu už Moskve poskytlo svoje územie na vyslanie ruských vojakov či odpaľovanie rakiet na Ukrajinu. Minsk zároveň v októbri obvinil Kyjev z pripravovaného útoku a ohlásil nasadenie spoločnej bielorusko-ruskej bojovej skupiny na svojich západných hraniciach.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal ešte začiatkom októbra dekrét, ktorým možnosť akýchkoľvek rokovaní s Putinom vylúčil. ,,Sme pripravení na dialóg s Ruskom, ale s iným ruským prezidentom," povedal.

CNN pripomína, že poprední americkí predstavitelia v ostatných týždňoch vyzývajú Ukrajinu, aby naznačila, že je stále otvorená rozhovorom s Ruskom. Zdroje oboznámené so situáciou však tvrdia, že USA nebudú Ukrajinu tlačiť k rokovaciemu stolu, a to najmä preto, že samotné Rusko dosiaľ zjavne nepreukázalo ochotu rokovať.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko: Aktivisti vrátane matiek vojakov spustili petíciu za odsun z Ukrajiny

Skupina matiek ruských vojakov sa pridala k hnutiu aktivistov a spoločne v nedeľu spustili internetovú petíciu žiadajúcu stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny, informuje spravodajská stanica CNN. Za iniciatívou stojí ruské Feministické protivojnové združenie (FAS). Pre spustenie petície, zverejnenej na webstránke Change.org, zvolili nedeľu, na ktorú v Rusku pripadá Deň matiek.

Iniciatíva je adresovaná predsedníčkam výborov zaoberajúcich sa otázkami rodiny a sociálnych vecí v ruskej Štátnej dume aj Rade federácie. Petíciu do nedele 17.30 h SEČ podpísalo 2-tisíc ľudí.

,,Už deväť mesiacov prebieha takzvaná špeciálna vojenská operácia, ktorá prináša skazu, zármutok, krv a slzy. Naše srdcia znepokojuje všetko, čo sa deje na Ukrajine a v Rusku. Bez ohľadu na to, akej sme národnosti, náboženstva alebo aké máme sociálne postavenie, spája nás – matky Ruska – jedna túžba: žiť v mieri a harmónii, vychovávať naše deti pod pokojnou oblohou a nebáť sa o ich budúcnosť," píše sa v petícii.

Iniciátori ďalej tiež uvádzajú, že v mnohých ruských oblastiach sa museli rodiny mobilizovaných svojpomocne skladať na výstroj pre svojich mužov, ktorých následne posielali na smrť. Na vlastné náklady im pritom podľa petície kupovali dokonca aj nepriestrelné vesty.

,,Kto sa postará o rodiny, ktoré prišli o svojho živiteľa? Odpoveď poznáme — všetky tieto ťažkosti budú len ďalšou záťažou na už aj tak preťažených pleciach matiek!" uvádza ďalej iniciatíva.

Petícia opisuje matky brancov a zmobilizovaných vojakov ako ,,nútené klopať" na dvere mestských samospráv v snahách o návrt svojich mužov. Matky protestujú, podávajú hromadné odvolania, organizujú petície, no ,,nikto ich nepočuje", uvádza sa tiež v texte iniciatívy. ,,Sme proti účasti našich synov, bratov, manželov a otcov" na invázii, dávajú aktivisti.

(tasr)

Minúta  |  

Desaťtisíce priaznivcov strany Vox protestovali proti španielskej vláde

Vo viacerých španielskych mestách v nedeľu protestovali desaťtisíce priaznivcov krajne pravicovej strany Vox proti vláde premiéra Pedra Sáncheza. Podľa polície sa len v hlavnom meste Madrid zhromaždilo okolo 25-tisíc ľudí, ktorí skandovali ,,Odíď, Sánchez", informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

,,Máme vládu, ktorá vládne proti ľuďom, znižuje tresty odňatia slobody za zločiny a odzbrojuje políciu," povedal vo svojom prejave predseda strany Vox Santiago Abascal.

Abascal narážal na plánované zrušenia trestného činu poburovania. Podľa pravicovej a krajne pravicovej opozície táto zmena, ktorá nadobudne účinnosť do konca roka, podporí ďalšie pokusy o odtrhnutie Katalánska.

Poprední predstavitelia hnutia za nezávislosť Katalánska boli v roku 2017 odsúdení na dlhoročné tresty odňatia slobody práve za tento trestný čin. V júni 2021 ich španielska vláda omilostila.

Sánchez, líder Španielskej socialistickej robotníckej strany (PSOE), vedie stredoľavicovú vládu. Pri schvaľovaní zákonov je odkázaný na podporu katalánskych a baskických separatistov.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.