Vlogerka sestra Lamiya: Internet je obrovské pole, na ktorom môžem pôsobiť

Na Slovensko ste prišli už ako rozhodnutá?

Áno. Prvé kroky som robila u nás doma, so saleziánom, ktorý ma duchovne sprevádzal. Keď prišiel ten bod, keď som mala sestry spoznať osobne, prišlo aj to rozhodnutie odcestovať do zahraničia, keďže u nás tie sestry neboli. A keďže naši saleziáni boli Slováci, tak ako prvé vám napadne, že si to idete pozrieť na Slovensko.

Čiže prišli ste k nám vďaka – a kvôli saleziánom.

Áno, určite. Mala som devätnásť rokov, bolo to krásne. Povedala som si, buď teraz alebo nikdy. Nie je ľahké odísť zo svojej krajiny. S odstupom času vidím, že čím je človek mladší, tým je to asi jednoduchšie. Vtedy bol ten správny čas.

Čo na to celá vaša rodina? Oni ostali doma, vy odchádzate do sveta a navyše ako mladá žena vstupujete do rehole.

Toto bol pre mňa ešte pred tým všetkým dôvod, pre ktorý som odháňala myšlienky o povolaní. Nechcela som to riešiť s rodinou, bola to pre mňa hrôza a des (úsmev). Bola som si istá, že to bude zle, zle, zle. Takže, keď som mala odísť na Slovensko, nejako som sa tak vyhla, prečo tam idem. Povedala som, že idem študovať, čo bola sčasti pravda. Hoci som vtedy bola na výške druhý rok, bolo to absurdné, lebo ísť študovať na Slovensko? Nechápali, prečo práve tam (smiech). Teda zo začiatku som študovala, tak mi to odporúčali aj saleziáni. Potrebovala som najprv vidieť tie sestry, veď čo ak by to nevyšlo a ja by som už všade povedala, že odchádzam k sestrám? Takže zo začiatku to bol naozaj prieskum, podala som si prihlášku na vysokú školu.

Čo ste študovali?

Telesnú výchovu (smiech). U nás sa to v druhom ročníku delilo, či chceš byť učiteľ, tréner alebo čo. Takže telesnú som nechala doma a odišla som na Slovensko. Tu som potom vyštudovala sociálnu pedagogiku a vychovávateľstvo. 

V jednom videu, kde rozoberáte plat sestier, vravíte, že máte civilné zamestnanie. Čím sa živíte?

Momentálne robím na základnej škole, učím pár hodín telesnej a angličtiny, ale som aj asistentkou pre žiakov, ktorí to potrebujú.

Na YouTube vysvetľujete rôzne tajomstvá a zákutia rehoľného života, ale na Tik-Toku vám mladí posielajú rôzne otázky, niekedy to vyzerá až ako nejaká poradňa. Ako na vás pôsobí celý ten záujem a popularita? 

Nečakala som, že sa to tak rozbehne. Vyskúšala som to, lebo keď som sa rozhodovala o povolaní, veľa času som trávila na internete, pretože som nemala priamy dosah na tie rehoľníčky. A nenašla som tam toho veľa. Preto ma oslovila myšlienka dať na internet čo najviac vecí o nás. Tak som skúšala YouTube, Tik-Tok a práve tam sa to rozbehlo nejako viac. Bolo to prekvapenie a bola som rada, ale v niečom je to aj ťažké. Už tam nemôžem dať hocičo, musím si to vždy premyslieť. Ľudia reagujú rôzne a niekedy to nepochopia tak, ako to myslím.

Poviete nám o nejakom probléme, s ktorým ste sa stretli?

Napríklad, pri jednom videu si veľa ľudí myslelo, že sestry majú peniaze od štátu. Chcela som to vyvrátiť aj v komentároch, že aj tak zle pochopili to, čo som povedala, veď aj učitelia majú peniaze od štátu a tak ďalej. Ale nejako som sa vo svojom vyjadrení zamotala (smiech). Pochopila som, že musím byť konkrétnejšia a jasnejšia, aby ľudia chápali, čo chcem povedať.

Tik-Tok je sieť pre mladých a vy ste v saleziánskej reholi, ktorá sa venuje práve výchove a práci s mládežou. Vnímate internet ako svoju osobnú misiu?

Rozbehlo sa to práve počas karantény, keď nemôžem mať stretká s mladými osobne, čo mi dosť chýba. Čiže momentálne to beriem ako prioritu, povedala by som, ako jeden z apoštolátov. Je super, že ma sledujú, pýtajú sa ma, dávajú mi spätnú väzbu. Neviem, ako to bude v budúcnosti, na ktorom mieste bude Tik-Tok a na ktorom YouTube, ale zatiaľ je to pre mňa obrovské pole, na ktorom môžem pôsobiť.

S akými otázkami mladí najčastejšie prichádzajú?

Sú to bežné otázky, napríklad názor na Harryho Pottera a podobne. Na mňa ako na rehoľnú sestru majú otázky, ktoré som si nemyslela, že sa niekto bude pýtať; či môžem mať manžela a deti, či sa môžem vydať, či si môžem dať mejkap. Niekedy pozerám, či to myslia vážne, ale naozaj to nevedia. Vtedy mi praskla taká veľká životná bublina, že som predsa rehoľná sestra, je to na mne vidieť a keď vyjdem von, každý vie aspoň nejaké základné veci. Ale zistila som, že minimálne tí mladší o našom živote vôbec nevedia. Takže na tie otázky odpovedám stále, aj viackrát, rôznymi spôsobmi, aby sa to dostalo do povedomia.

Často ma oslovujú, aby som vyjadrila nejaký názor na iných ľudí na Tik-Toku, ale ja to nerobím. Mám zásadu, že sa nevyjadrujem k ľuďom. Poviem im, nech nepozerajú obsah, ktorý ich nebaví, ale nechcem vyvolávať napätie.

Takže vás sledujú asi aj neveriaci, nielen kresťania.

Myslím, že viac ma sledujú neveriaci než kresťania, je ich určite viac.

Ako vaše internetové aktivity vnímajú spolusestry a predstavení?

Samozrejme, najprv som to prebrala s predstavenou, či vôbec do toho môžem ísť. Mám obrovskú radosť a akúsi výhodu a šťastie, že naša predstavená Monika Skalová ma podporuje v tom, čo robím, takže sa strašne teším. Niekedy jej zavolám, napíšem, spýtam sa, keď si v niečom nie som istá, ale väčšinou dostanem na všetko povolenie a priestor. No a moje sestry, ktoré to musia znášať… (smiech). Sú v pohode, nikomu to neprekáža, niektoré sa aj zapoja, keď ich zavolám. Myslím, že sú naozaj rady, že to tak je. 

A veľmi ma teší, keď sa mi ozvú nejaké sestry – čo sa mi už stalo – že vďaka nejakým videám na Tik-Toku sa ich žiaci či mladí pýtali otázky, či to a to tak naozaj je. A takto sa možno aj otvorila nejaká debata, čo predtým nebolo. Čiže som rada, že aj na takéto veci to je a viem sa takto priblížiť aj k iným sestrám.

Ako sa vyrovnávate s hejtom a kritikou?

Už je to lepšie, bolo to horšie. Myslím si, že som si zvykla alebo som v tom už trochu vytrénovaná. Najprv to bolo zlé, nečakala som to a nechápala, prečo to niekomu prekáža. Keď mne niečo prekáža, neriešim to a idem ďalej. No na internete je každý odvážny a napíše aj nadávky. Už to ale vnímam inak. A Bohu vďaka, pozitívnych komentárov je viac, čo je super. To ma drží, ale zo začiatku to bolo ťažké, koniec, koniec, ja to nechcem. Našťastie sa ale našli ľudia, ktorí ma v tom podporili, a naučila som sa byť vytrvalá a ísť ďalej. Aj dnes ma to niekedy zabolí, ale je to iné.

Ako saleziánka musíte poslúchať svoje autority. Môže sa stať, že zmeníte svoje pôsobisko alebo pôjdete do inej krajiny? 

Patrím do slovenskej provincie, čiže som sestra ako každá iná, nie som na nejakom prechodnom pobyte. My sestry sa v rámci Slovenska meníme a sťahujeme dosť často. Momentálne som v Dubnici nad Váhom, ale zmeny prichádzajú každý rok – niekedy odchádzaš, niekedy ostávaš. Autoritou je jednak predstavená v našej komunite (v každej komunite je jedna predstavená) a potom máme pre celé Slovensko provinciálnu predstavenú. 

Spoluzakladali ste so sestrami podcasty, máte YouTube, Tik-Tok, na čo sa môžeme tešiť v budúcnosti?

Ja sa teším, keď sa skončí lockdown a budem môcť cestovať. Chcela by som do videí pozvať rôznych ľudí; na YouTube sa ľudia ozývajú s otázkami a nechcem na tie otázky odpovedať len ja. Takže sestry z našej rehole, saleziánky, ale aj iné, možno ísť ďalej a zavolať zaujímavých ľudí, aby sme spolu vytvorili nejaký rehoľnícky obsah (úsmev). Takže na toto sa momentálne teším a uvidíme, či sa mi to podarí.

Čiže internet je misijné pole nielen pre vás, ale pre rehoľníkov alebo kresťanov všeobecne.

Určite. Inak by som tam asi nebola. Poteším sa, keď sa pripojí viac ľudí k týmto veciam. Ľudia sa naozaj pýtajú, chcú vedieť, vidím to, že sú hladní po vedomostiach. Myslím, že čím je nás viac, tým lepšie, že to nie je len na tom jednom človeku. Možno niektoré veci vedia iné sestry alebo bratia predstaviť lepšie. Takže je to výzva!