Preskočiť na obsah
Spoločnosť

Staré piesne v starom šate

Nedávno zosnulý umelec Milan Lasica odišiel na večnosť počas koncertu s kapelou Bratislava Hot Serenaders. Oprášili spolu viacero slovenských evergreenov, najmä z repertoáru Františka Krištofa Veselého (1903 – 1977), teda slovenskú populárnu hudbu 30. a 40. rokov minulého storočia. Intenzívne spolupracovali viac ako 20 rokov a nahrali dve spoločné CD.

Milan Lasica počas vystúpenia v roku 2019. Foto: dano Veselský/TASR

Milan Lasica počas vystúpenia v roku 2019. Foto: dano Veselský/TASR

Publikované: 

Pripomenuli tak nielen súčasníkom, ale najmä mladším generáciám počiatky slovenskej populárnej hudby – éru swingu. V českom kontexte má podobný repertoár dobových evergreenov napríklad orchester Melody Makers Ondřeja Havelku. Slovenskú populárnu hudbu tých čias nahrávali české orchestre, napríklad známy band R. A. Dvorského, S. E. Nováčka a iní so spevákmi Františkom Krištofom Veselým, Jankom Blahom, Štefanom Munkom alebo Štefanom Hozom.

Slovenské foxtroty, waltzy či slowfoxy len ťažko konkurovali tým českým. Veľkú popularitu  za Prvej republiky získalo tzv. slovenské tango s osobitou melodikou a harmóniou. Celkom jedinečným fenoménom nielen v československom ale aj stredoeurópskom kontexte sú dobové populárne piesne interpretované cigánskymi kapelami. Tie do polovice 30. rokov interpretovali prevažne ľudovú hudbu. Od septembra 1936 do konca roku 1938 bolo nahraných viac ako 30 dobových populárnych piesní “cigaňskymi kapelami“, ako bolo uvedené na etiketách šelakových gramoplatní.

Išlo v istom zmysle o hudobnú avantgardu. Slovenská kultúra prežívala jedno zo svojich vrcholných období. V literatúre sa začal rozmáhať Rudo Fabry a jeho slovenská verzia surrealizmu – nadrealizmus, Rudolf Dilong publikuje jednu zbierku za druhou, hovorí sa o katolíckej moderne. Ján Smrek redigoval časopis Elán. V próze badať nástup lyrizačno – folklórnych tendencií napríklad v novelách Dobroslava Chrobáka, Margity Figuli.  Martin Benka, Mikuláš Galanda, Ľudovít Fulla zažívajú zenit svojej tvorby. Adina Mandlová, Vlasta Burian žiaria na striebornom plátne. Karol Plicka mapuje slovenský folklór. Do tohto prostredia prichádza slovenská pop music v ľudovom šate.

O popularite rómskych kapiel bolo publikovaných viacero prác, napr. kniha Príbehy primášov, ktorej autorom je Ivan Szabó. Slovo cikán v českom, resp. cigáň v slovenskom jazyku evokovalo v období Prvej republiky čosi romantické, vášnivé, energické až exotické. V populárnej hudbe o tom svedčí množstvo piesní. Za všetky spomeňme legendárne tango “Cikánko ty krásná, cikánko malá“, ktoré preslávil R. A. Dvorský a neskôr mnohí ďalší, vrátane Karla Gotta. Hoci ide o“cigánske tango“, nebolo interpretované cigánskou kapelou, ale Dvorského big bandom.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.