Staré piesne v starom šate

Pripomenuli tak nielen súčasníkom, ale najmä mladším generáciám počiatky slovenskej populárnej hudby – éru swingu. V českom kontexte má podobný repertoár dobových evergreenov napríklad orchester Melody Makers Ondřeja Havelku. Slovenskú populárnu hudbu tých čias nahrávali české orchestre, napríklad známy band R. A. Dvorského, S. E. Nováčka a iní so spevákmi Františkom Krištofom Veselým, Jankom Blahom, Štefanom Munkom alebo Štefanom Hozom.

Slovenské foxtroty, waltzy či slowfoxy len ťažko konkurovali tým českým. Veľkú popularitu  za Prvej republiky získalo tzv. slovenské tango s osobitou melodikou a harmóniou. Celkom jedinečným fenoménom nielen v československom ale aj stredoeurópskom kontexte sú dobové populárne piesne interpretované cigánskymi kapelami. Tie do polovice 30. rokov interpretovali prevažne ľudovú hudbu. Od septembra 1936 do konca roku 1938 bolo nahraných viac ako 30 dobových populárnych piesní “cigaňskymi kapelami“, ako bolo uvedené na etiketách šelakových gramoplatní.

Išlo v istom zmysle o hudobnú avantgardu. Slovenská kultúra prežívala jedno zo svojich vrcholných období. V literatúre sa začal rozmáhať Rudo Fabry a jeho slovenská verzia surrealizmu – nadrealizmus, Rudolf Dilong publikuje jednu zbierku za druhou, hovorí sa o katolíckej moderne. Ján Smrek redigoval časopis Elán. V próze badať nástup lyrizačno – folklórnych tendencií napríklad v novelách Dobroslava Chrobáka, Margity Figuli.  Martin Benka, Mikuláš Galanda, Ľudovít Fulla zažívajú zenit svojej tvorby. Adina Mandlová, Vlasta Burian žiaria na striebornom plátne. Karol Plicka mapuje slovenský folklór. Do tohto prostredia prichádza slovenská pop music v ľudovom šate.

O popularite rómskych kapiel bolo publikovaných viacero prác, napr. kniha Príbehy primášov, ktorej autorom je Ivan Szabó. Slovo cikán v českom, resp. cigáň v slovenskom jazyku evokovalo v období Prvej republiky čosi romantické, vášnivé, energické až exotické. V populárnej hudbe o tom svedčí množstvo piesní. Za všetky spomeňme legendárne tango “Cikánko ty krásná, cikánko malá“, ktoré preslávil R. A. Dvorský a neskôr mnohí ďalší, vrátane Karla Gotta. Hoci ide o“cigánske tango“, nebolo interpretované cigánskou kapelou, ale Dvorského big bandom.

Oživiť slovenské populárne songy nahrané cigánskymi kapelami sa podujal Kaviarenský orchester Andreja Záhorca prostredníctvom CD Vesele si spievam. Zloženie orchestra je obdobné, aké mal kedysi Jožko Pihík, pôvodný frontman nahrávok: 3x husle, viola, cimbal a kontrabas. Spev Miloš Stančík (známy z Bratislava Hot Serenaders), Mirka Záhumenská a kapelník Andrej Záhorec. Na CD nájdeme tzv. čardášové foxy – ojedinelý žáner, slovenské špecifikum, ale aj tango či valčík. CD ako prvé uvádza veselý fox Dínom, dánom, sedí Jano s plným džbánom. Text piesní je často banálny, vtipný a nápaditý. Hudbu i text zrejme napísal inšpirovaný návštevníkmi nočných podnikov – novými obyvateľmi Bratislavy, ktorí prichádzali z vidieka, aby zaujali  úradnícke funkcie a posilňovali tak slovenský prvok v štátnej administratíve – uvažuje v knihe Hudba, tanec, pieseň (2008) hudobný skladateľ a historik populárnej hudby Pavol Zelenay.

Okrem Jožka Pihíka (1890 – 1956) komponoval takýto typ populárnej hudby najmä Janko Pelikán (1916 – 2004), vtedy mladý študent. Čitateľ si ho môže pamätať zo známeho filmu Otec ma zderie tak či tak (1980), na motívy novely Vincenta Šikulu Prázdniny so strýcom Rafaelom. Pelikán si vo filme zahral učiteľa hudby, ktorý malému Vinckovi povie, že nemá uši. Pelikánovou najznámejšou piesňou je azda Anka, Anka, ja ťa ľúbim (1935), ktorú prednedávnom oživila kapela Kollárovci. Nasledujúce tango Vieročka je typickým molovým tangom o stratenej láske. Pieseň preslávil operný spevák a zberateľ záhoráckych ľudových piesní – Janko Blaho. Ten pôvodne naspieval až 8 z 15 piesní CD Vesele si spievam. Zrejme aj členovia kapely Andreja Záhorca poznajú tieto originálne nahrávky vďaka projektu hudobného skladateľa Pavla Zelenaya (1928), ktorý vydal dovedna 13 CD Antológia slovenskej populárnej hudby.

V počiatkoch populárnej hudby bolo bežné, že aj piesne textovo určené ženám spievali muži. Napríklad veselý foxtrot Ja maličká a ty veľký naspieval pôvodne Janko Blaho. Na CD ho so Záhorcom nahrala Mirka Záhumenská, známa speváčka ľudových piesní. Na CD nájdeme aj sólovú úpravu kompozície Mičurova serenáda bieleho kveta. Takýto zvláštny názov vymyslel Jožko Pihík pre svoju skladbu nahranú už v roku 1929 pre nemeckú značku Polydor. O skladby čardášového charakteru sa pokúšal aj priekopník slovenskej populárnej hudby Gejza Dusík (1907 – 1988). Na CD nachádzame jeho čardáš Okienko maľované. Tento žáner však Dusíkovi príliš nesedel. Komponovať populárnu hudbu majúcu úspech u publika bolo v tom čase náročné. Napr. Mikuláš Schneider – Trnavský so svojou operetou Bellarosa (1941). premiérovanou v Slovenskom národnom divadle, utrpel fiasko.

Zo všetkých vtipných textov uvádzame dodnes obľúbenú tému – bačovský humor. Ferdiš Svätojanský napísal v roku 1936 text na hudbu Janka Pelikána. Ide o paródiu na ponurú ľudovú pieseň Ja som bača veľmi starý, nedožijem do jari. Song má názov Starý bača:

V lete prídu sem turisti, lezú tu na skaly,

ľudia ktorí po celý rok, len v mestách meškali.

Prídu páni redaktori s fotoaparátom,

takú reklamu nerobia snáď iba prelátom.

Ja som bača veľmi starý, dožívam sa sto rokov,

prežil som už panovníkov, biskupov a prorokov.

Ja som bača veľmi starý, zdravý ako poleno,

nikdy ma nebolí hlava, ni kríže, ni koleno.

Tu pod božím nebom, popíjam žinčicu,

desať rokov som nevidel, ni kostol, ni ulicu.

O rok si pripomenieme 90. výročie vzniku slovenskej populárnej hudby, keď bolo do éteru prvýkrát uvedené tango Dita. Dúfajme, že toto výročie nebude opomenuté (ako mnohé iné v našej kultúre) a zaslúži si dostatočnú pozornosť. Veď s populárnou hudbou príde do kontaktu v istej etape svojho života každý. CD Vesele si spievam je autentickou pripomienkou originálnej a pozoruhodnej etapy vývoja slovenskej populárnej hudby.