Chaos v Južnej Kórei. Prezident napokon zrušil stanné právo a vláda stiahla armádu
Juhokórejský prezident Jun Sok-jol v noci na stredu oznámil odvolanie stanného práva po tom, ako parlament odsúhlasil požiadavku na zrušenie tohto rozhodnutia. Kabinet návrh na ukončenie stanného práva schválil asi šesť hodín po jeho vyhlásení.
Juhokórejskí vojaci. Foto: TASR/AP
|
Prezident v televíznom vystúpení tiež uviedol, že vláda stiahla vojenské jednotky mobilizované po vyhlásení stanného práva, na ktoré mali dohliadať. Podľa agentúry AFP účastníci protestov krátko po vyhlásení Juna začali v uliciach oslavovať.
"Včera večer o 23.00 h som vyhlásil mimoriadne stanné právo s pevným rozhodnutím zachrániť krajinu vo svetle protištátnych síl, ktoré sa pokúšajú ochromiť základné funkcie krajiny a ústavný poriadok slobodnej demokracie," vyhlásil Jun. "Prišla však požiadavka Národného zhromaždenia na zrušenie stanného práva," doplnil.
Jun vyhlásil stanné právo v utorok večer s tvrdením, že chce ochrániť demokratický ústavný poriadok. Opozíciu, ktorá má väčšinu v parlamente a jeho vláde sťažuje presadzovanie programu, obvinil z protištátnych aktivít a sympatií voči Severnej Kórei.
O necelé tri hodiny neskôr parlament schválil väčšinou hlasov návrh na zrušenie prezidentovho výnosu. Podľa juhokórejskej ústavy musí prezident v takom prípade stanné právo odvolať.
Rozhodnutie prezidenta vyhlásiť stanné právo kritizovala opozícia, no tiež viacero členov jeho vlastnej strany. Po zrušení stanného práva kritika Juna ešte zosilnela a niektorí opoziční predstavitelia žiadali ústavnú žalobu voči nemu (impeachment).
Prekvapivé oznámenie prezidenta prišlo v čase, keď sa jeho strana a opozícia nevedia dohodnúť na budúcoročnom rozpočte. Opoziční poslanci žiadajú výrazné zníženie výdavkov, ktoré prezident označil za ohrozenie základného fungovania štátnej správy.
Ako k tomu celému došlo
Prezident Jun Sok-jol niekoľko hodín predtým ako argument vyhlásenia stanného práva v krajine uviedol „protištátne aktivity“, ku ktorým sa podľa neho uchýlila tamojšia opozícia, spomenuté „mimoriadne stanné právo“ vyhlásil na ochranu ústavného poriadku.
Počas nočného prejavu v televízii YTN Jun vyhlásil, že „nemal inú možnosť“, ako sa uchýliť k takémuto opatreniu, aby zabezpečil slobodný a ústavný poriadok, pretože opozičné strany si vzali za rukojemníka parlamentný proces, aby uvrhli krajinu do krízy, citovala z prejavu agentúra Reuters.
„Vyhlasujem stanné právo na ochranu slobodnej Kórejskej republiky pred hrozbou severokórejských komunistických síl, na odstránenie podlých proseverokórejských protištátnych síl, ktoré drancujú slobodu a šťastie nášho ľudu, a na ochranu slobodného ústavného poriadku,“ povedal prezident.
V prejave neuviedol, aké konkrétne opatrenia vláda prijme, pripomenul Reuters.
Jun citoval návrh opozičnej Demokratickej strany – ktorá má v parlamente väčšinu – z tohto týždňa na odvolanie niektorých najvyšších prokurátorov krajiny a jej odmietnutie vládneho návrhu rozpočtu.
Jun Sok-jol. Foto: Wikipedia/Republic of Korea from Seoul
Patová situácia
Práve rozpočet spôsobil patovú situáciu medzi Junovou konzervatívnou stranou Sila ľudu a opozičnými demokratmi. Prezident tiež dlhodobo odmieta nezávislé vyšetrovanie škandálov, do ktorých bola zapletená prvá dáma a najvyšší predstavitelia vlády.
Agentúra AP pripomenula, že Junov rating v posledných mesiacoch klesol. Prezident sa tiež od svojho nástupu v roku 2022 snaží presadzovať svoju agendu voči parlamentu, ktorý je voči nemu v opozícii.
Predseda Sily ľudu Han Tong-hun krátko nato povedal, že vyhlásenie stanného práva je nesprávne, a prisľúbil tento krok zablokovať. Opozícia označila rozhodnutie prezidenta za protiústavné.
„V krajine budú vládnuť tanky, obrnené transportéry a vojaci so zbraňami a nožmi,“ vyhlásil líder Demokratickej strany I Če-mjong. „Ekonomika Kórejskej republiky nenahraditeľne skolabuje. Moji spoluobčania, prosím, príďte k Národnému zhromaždeniu,“ dodal pre agentúru Jonhap.
Zákaz politických aktivít
Vojenské velenie Južnej Kórey, ktoré prevzalo viacero právomocí po vyhlásení stanného práva, vydalo dekrét zakazujúci všetky politické aktivity vrátane protestov a činnosti politických strán.
Dekrét vydaný veliteľom juhokórejských pozemných síl Pak An-suom, ktorý sa stal zároveň veliteľom stanného práva, vstúpil do platnosti o 23:00 miestneho času (15:00 SEČ). „Všetky politické aktivity vrátane tých, ktoré sa týkajú Národného zhromaždenia, regionálnych zhromaždení, politických strán, vytvárania politických organizácií, zhromaždení a protestov, sú zakázané," vyhlásil Pak.
Podľa jeho slov dekrét slúži na ochranu slobodnej demokracie a bezpečnosti ľudí pred protištátnymi silami, ktoré spôsobia rozvrat krajiny.
Jonhap pripomína, že juhokórejská ústava umožňuje prezidentovi vyhlásiť stanné právo v reakcii na potreby ozbrojených síl v čase vojny, ozbrojeného konfliktu, vnútroštátneho ohrozenia alebo vtedy, ak si to vyžaduje verejná bezpečnosť a poriadok.
Po vyhlásení stanného práva určený veliteľ dohliada na administratívne a právne záležitosti v dotknutej oblasti a v prípade potreby môže prijať osobitné opatrenia. Podľa zákona na veliteľa stanného práva dohliada minister obrany, ktorý však podlieha kontrole prezidenta.
Stanné právo môže zrušiť juhokórejský parlament, v ktorom má v súčasnosti väčšinu opozícia.
Parlament schválil návrh na zrušenie stanného práva
Juhokórejský parlament v utorok večer väčšinou 190 z 300 poslancov schválil návrh na zrušenie stanného práva, ktoré predtým prekvapivo vyhlásil prezident Jun Sok-jol. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním na televízne zábery.
Agentúra Jonhap pripomína, že podľa juhokórejskej ústavy musí byť stanné právo zrušené, ak o to požiada parlamentná väčšina.
Z 300 poslancov juhokórejského Národného zhromaždenia bolo prítomných 190 poslancov a všetci prítomní hlasovali za návrh požadujúci zrušenie stanného práva.
Podľa kancelárie predsedu parlamentu U Won-sika je po prijatí návrhu vyhlásenie stanného práva neplatné. Parlamentný komplex podľa neho opúšťajú vojenské jednotky, ktoré sa tam zhromaždili v čase platnosti stanného práva.
Na záberoch kórejskej stanice YTN bolo totiž predtým vidieť desiatky vojakov a tiež policajtov vo vonkajších priestoroch parlamentu, kde sa zhromaždili aj protestujúci civilisti a novinári. Nad budovou parlamentu prelietavali vojenské vrtuľníky. V uliciach bolo podľa záberov na sociálnych sieťach vidieť aj obrnené transportéry.
Juhokórejský opozičný líder Lee Čae-mjung vyhlásil, že každý, kto aj naďalej koná na príkaz prezidenta Juna a presadzuje dodržiavanie nariadení stanného práva, porušuje zákon, keďže parlament označil vyhlásenie stanného práva za neplatné.
Prezident Jun predtým vyhlásil, že rozhodnutie vyhlásiť stanné právo je potrebné na "obnovu a ochranu" krajiny, ktorá podľa neho vzdoruje vážnym výzvam. Hoci podľa neho stanné právo môže občanom spôsobiť "určité nepríjemnosti", prisľúbil rýchlu "normalizáciu" krajiny.
Juhokórejskí vojenskí predstavitelia v noci na stredu miestneho času uviedli, že stanné právo vyhlásené prezidentom Jun Sok-jolom ostane v platnosti, kým ho hlava štátu nezruší. Armáda to uviedla napriek tomu, že parlament označil vyhlásenie stanného práva za neplatné, informuje agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na televíziu YTN a miestne médiá.
Juhokórejský prezident Jun Sok-jol napokon odvolal stanné právo, ktoré pred niekoľkými hodinami v krajine vyhlásil. Rešpektoval tak výsledok hlasovania parlamentu, ktorý ho na to vyzval.
Ľudia sa snažia vniknúť do budovy parlamentu v Soule po tom, ako prezident vyhlásil stanné právo. Foto: TASR/AP
Spojené štáty monitorujú situáciu
Biely dom v utorok oznámil, že pozorne monitoruje situáciu v Južnej Kórei, kde prezident Jun Sok-jol vyhlásil mimoriadne stanné právo.
"Administratíva je v kontakte s vládou Kórejskej republiky a pozorne sleduje situáciu," oznámil hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť. V Južnej Kórei sa nachádza približne 28 500 amerických vojakov, ktorí krajinu chránia pred susednou Severnou Kóreou, pripomína AFP.
Na vyhlásenie stanného práva reagovalo aj čínske veľvyslanectvo v Soule, ktoré svojim občanom v Južnej Kórei odporučilo, aby zachovali pokoj, "zvýšili bezpečnostné povedomie, obmedzili zbytočné vychádzky a boli opatrní pri vyjadrovaní politických názorov".
Ide o prvé vyhlásenie stanného práva od demokratizácie krajiny v roku 1987. Naposledy bolo stanné právo v Južnej Kórei vyhlásené v októbri 1979, píše AP.
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
