Obhajca guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kažimíra, ktorý je obvinený z prečinu podplácania, objasnil, že novou námietkou zaujatosti voči sudcovi sa budú musieť zaoberať.
Kažimír čelí obvineniu z prečinu podplácania opätovne od jesene 2022. Predtým mu obvinenie zrušila generálna prokuratúra.
Z obžaloby vyplýva, že ešte ako minister financií údajne opakovane požadoval od vtedajšieho šéfa finančnej správy Františka Imreczeho, aby okrem iného zabezpečil prednostné vyplatenie vratiek DPH viacerým firmám v objeme vyše troch miliónov eur. Imreczemu vraj odovzdal úplatok 48-tisíc eur.
Obhajca guvernéra Ondrej Mularčík v tejto súvislosti poznamenal, že napriek medializovaným informáciám a tvrdeniam prokurátora Petra Mikuláša, že výpoveď Imreczeho potvrdzujú svedkovia Daniel Čech a Lenka Wittenbergerová, ide o lož.
„Obaja svedkovia svedectvo nielen že nepotvrdzujú, ale priamo vyvracajú. Nie sú tam zhody v čase, skutkové zhody, nie sú tam zhody v žiadnej informácii,“ spresnil advokát Kažimíra, ktorý už na začiatku súdneho procesu vyhlásil, že je nevinný a obžalobu považuje za nezákonnú.
Mularčík objasnil, že prokurátor žiada súd o uloženie nepodmienečného trestu, pričom Kažimírovi ešte v prípravnom konaní ponúkol ukončenie prípadu, ak zaplatí pokutu 20-tisíc eur a vzdá sa funkcie guvernéra NBS, čo „klient rezolútne odmietol“.
Obhajca neopomenul, že na zatiaľ poslednom pojednávaní 29. novembra odmietli pokračovať v prednese záverečných rečí, nakoľko sudca Milan Cisarik nerešpektuje zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu, a teda že vec je premlčaná v dôsledku novely Trestného zákona. „Konanie malo byť zastavené,“ dodala Mularčíkova kolegyňa Eva Sihelníková.
Kažimírovi advokáti sa vyjadrili aj k medializovaným informáciám o možnej prejudiciálnej otázke položenej sudcom Cisárikom smerom na Súdny dvor Európskej únie, či sa prípad korupcie, z ktorej je Kažimír vinený, týka záujmov Únie.
„My si nemyslíme, že je na mieste. Nemá byť aká otázka. Samotná prejudiciálna otázka nie je predmetom sporu, ani sa nestane súčasťou výroku súdu. Jej vyriešenie môže byť nevyhnutné pre rozhodnutie súdu o vine, ale za podmienky, že nebudeme klásť otázku typu, aby bola odpoveď áno alebo nie. Ak sa opýtame, či sa DPH týka záujmov Európskej únie, odpovedia áno. Nevidím dôvod, prečo by sa mal súd obrátiť na Súdny dvor,“ poznamenal Mularčík.
Dodal, že účelom prejudiciálnej otázky môže byť predĺžiť premlčaciu lehotu, a teda aby nebolo možné zastaviť trestné stíhanie. „Nároky jednotlivých spoločností vyhodnotil Najvyšší súd, ktorý rozhodol, že sú legitímne a dané. Nevidíme priestor na pokladanie prejudiciálnej otázky,“ zhodnotila Sihelníková.
Obhajoba zároveň podala ďalšiu námietku zaujatosti voči sudcovi. „Podali sme už námietku aj na začiatku procesu, z úplne iných dôvodov, ktorou sa sudca nezaoberal. Treba povedať, že obhajoba je presvedčená, že teraz sa ňou bude musieť zaoberať,“ konkretizoval advokát.
Jeho kolegyňa dodala, že v kontexte tejto námietky sa „nemôže verejnosti, stranám a obvinenému zdať ako objektívne nestranný“. „Námietka sa však týka aj práv tretích osôb, vrátane maloletých detí. Obajoba preto viac o nej nebude hovoriť,“ uzavrela.
(max)