Slučka sa zatiahla. Matovič musí ustúpiť, inak kormidlo prevezme prezidentka

Matovič krátko pred bitkou vyvesil bielu vlajku. Bol k tomu dotlačený. Opozícia získala tesnú väčšinu za pád vlády. V utorok si kúpil dva dni, aby mohol zariadiť jeden z dvoch ústupových scenárov.

O prekvapenie a drámu sa hneď na začiatku hry postarali poslanci okolo Tarabu. Oznámili, že tentoraz Matoviča, respektíve vládu nepodržia. Tá istá skupina poslancov potom vo finále podporila núdzové riešenie: odklad hlasovania. Výmenou za rokovania o predčasných voľbách.

Matovič získal 48 hodín na to, aby odvrátil najhorší scenár pre OĽaNO: odvolanie vlády. V takom prípade by sa totiž ťažisko moci presunulo bližšie k prezidentke Čaputovej. Odvolaná vláda by síce úradovala ďalej, až do vymenovania novej, ale s obmedzenými právomocami – v nútenej správe prezidentky.

Prezidentka by tiež mala veľmi silné postavenie pri výbere nového premiéra a novej vlády. Silnejšie ako po voľbách…

Po voľbách musí prezident akceptovať politickú realitu, teda inštalovať vládu, ktorá má parlamentnú väčšinu. Dnes, keď sú témou dňa predčasné voľby, by mohla prezidentka konať celkom samostatne. V krajnom prípade by mohla zámerne vymenovať vládu, ktorá väčšinu v parlamente nezíska. Ústava hovorí, že ak nová vláda nezíska podporu poslancov, hlava štátu môže rozpustiť parlament a vyvolať nové voľby.

Presne toto vlastne Zuzana Čaputová preferuje. V istom zmysle túto hru dokonca odštartovala. V prejave o stave republiky žiadala nové voľby. To bol z jej strany mimoriadne radikálny krok. Dva dni nato sa zmobilizovali jej ľudia – progresívna poslankyňa Mária Kolíková a strana SaS. Prišiel návrh na odvolanie Hegerovej vlády. Ciele: buď ukázať, že koalíciu podporujú tarabovci (to nevyšlo), alebo zhodiť vládu…

Ešte cez víkend to vyzeralo tak, že vláda by mohla pokus o odvolanie prežiť. Miroslav Kollár (pôvodne Za ľudí, dnes Spolu) vyhlásil, že Hegera podrží. V pondelok sa to však otočilo v prospech SaS. Poslanec Krošlák, ktorý minulý rok odišiel od Obyčajných, bol rozhodnutý hlasovať s opozíciou.

Slučka na krku Matoviča (Hegera) sa zatiahla. Obyčajní si už mohli presadiť len oddychový čas. Aby získali dva dni na manévre, ktoré by odvrátili pád Hegera a nástup prezidentského režimu v rukách Čaputovej.

Ústupové cesty sú dve. Prvou je to, čo žiada Taraba – dohoda o predčasných voľbách. Druhou je demisia ministra Matoviča a rokovania s SaS o rekonštrukcii Hegerovej vlády.

Obe sú schodné. Väčšina z parlamentných hráčov, koaličných aj opozičných, preferuje, aby núdzové riešenie zariaďovali strany a ich dohody. Nie prezidentka.

Prvú cestu, predčasné voľby na jeseň 2023, navrhol Matovič už v utorok. Narazil však na Ficov Smer, ktorý trvá na čo najskoršom, jarnom termíne. Bez Smeru bude dohoda o predčasných voľbách komplikovaná. Na zmeny Ústavy aj samotné politické rozhodnutie treba 90 hlasov. Rebeli z liberálnej platformy OĽaNO a bezprizorní pešiaci zo strany Za ľudí predčasné voľby nechcú. Pochopiteľne.

Druhá možnosť je odchod Matoviča z vlády a pokus o návrat Sulíka ku koaličnému stolu. Ani tu to však Matovič nemá také jednoduché, ako si nahováral. Sulík už nechce len odchod Matoviča, ale hlbšie dohody o rekonštrukcii vlády, rozpočte a programových prioritách.

Matovič má pár hodín na to, aby si zoradil do tabuľky troch nepriateľov. A rozhodol sa, pri ktorom ho budú ústupky bolieť najmenej. A pri ktorom najviac.

Už teraz je zrejmé, že v rebríčku neprijateľnosti je najvyššie prezidentka a jej cesta – odvolanie vlády, potupa, odzbrojenie Obyčajných a tlak na nové voľby v réžii Prezidentského paláca. Nasledujú zrejme Sulík s Kolíkovou, ktorí často vystupujú ako spojenci prezidentky (už od marca 2021, keď si spolu vynútili odstrel premiéra Matoviča). Najmenším zlom je – aspoň v tejto hre – zrazu Fico. A predčasné voľby s podporou opozície, o čom cez Tarabu začal vyjednávať Matovič.

Platí to nielen pre OĽaNO. Predčasné voľby sú najčistejším riešením aj z makropolitického pohľadu. Pretože všetky ostatné možnosti sú násobne horšie pre väčšinu strán aj pre Slovensko.

Hra prezidentky a progresívcov je prevažne deštruktívna. Cielene pracujú na potápaní každej koalície, ktorá si neosvojí progresívnu agendu. Alebo na likvidácii parlamentnej väčšiny, ktorá nie je závislá od progresívnych figúr typu Kolíková. Vytrvalými a často prehnanými útokmi na vládu prezidentka a jej spojenci pripravujú cestu pre reštart Progresívneho Slovenska. V predčasných voľbách.

Hra Sulíka na zhodenie vlády a rekonštrukciu koalície je čistá katastrofa. Vládnu koalíciu s Matovičom a Sulíkom sme tu už mali, nefungovala a nebude fungovať ani v prípade, že Matovič si presadne z vlády do parlamentu. Bolo by to pomalé a únavné pokračovanie trápenia. Bez perspektívy, bez úspechu, bez pointy. A skôr či neskôr by opäť smerovalo ku kríze a k téme predčasných volieb.

Je zrejmé, že predčasné voľby sú už takmer isté. Otvorené je len to, či nás k nim bude viesť prezidentka, Sulík alebo celkom normálna širšia dohoda v parlamente. Taká, v ktorej preberie iniciatívu najväčšia strana a víťaz volieb 2020.

Ak by bola OĽaNO normálna strana, dohoda o prežití menšinovej vlády výmenou za termín volieb by bola na stole už od leta. OĽaNO však nie je ani normálna, ani strana… A jej vlastník Matovič vykazuje nulové vyjednávacie schopnosti a silne sebadeštruktívne sklony.

Preto nie je výlúčené, že tu máme ešte jednu možnosť, ktorá nebola spomenutá: že Matoviča to bude aj ďalej živelne hádzať od steny k stene. Až do straty vedomia.

V takom prípade by sme tu mali „riešenie“ z kategórie klinických.