Predsedom komisie bude Fico, podpredsedami ministri pôdohospodárstva a životného prostredia. Zastúpené v nej budú ďalšie ministerstvá, Združenie miest a obcí Slovenska či Združenie samosprávnych krajov SK8.
Komisia bude rozdelená na rozhodovacie a odborné kolégium. V odbornom majú pôsobiť napríklad Slovenský hydrometeorologický ústav, Slovenský vodohospodársky podnik, Národné lesnícke centrum, vysoké školy a ďalšie odborné inštitúcie.
Odborníci majú analyzovať dáta, pripravovať varianty a navrhovať opatrenia. Rozhodovacia časť bude riešiť aj ich financovanie. Osobitné právomoci dostáva premiér ako predseda komisie – môže jej závery potvrdiť, zmeniť, zrušiť alebo vrátiť na ďalšie prerokovanie.
„Bavíme sa o dňoch,“ povedal Takáč k termínu prvého zasadnutia. Neskôr ho spresnil na približne týždeň až týždeň a pol.
Rezort hovorí o 127 miliónoch ročne
Takáč odmietol kritiku, že vláda začína problém sucha riešiť až teraz. Ako príklad uviedol opatrenia, ktoré už sú financované prostredníctvom PPA.
Najväčšou položkou majú byť ekoschémy s približne 100 miliónmi eur ročne. Patria sem napríklad biopásy, členenie veľkých lánov či zatrávňovanie medziradí.
Ďalších približne osem miliónov eur ročne smeruje podľa ministra na šetrné hospodárenie na ornej pôde, 14 miliónov na ochranu biodiverzity a trvalých trávnych porastov a približne päť miliónov eur na lesnícko-environmentálne opatrenia.
Spolu ide podľa Takáča o približne 127 miliónov eur ročne.
Podmienky na získanie podpôr majú poľnohospodárov viesť napríklad k ochrane mokradí a rašelinísk, vytváraniu ochranných pásiem pri vodných tokoch, obmedzovaniu erózie, udržiavaniu pôdneho pokryvu či ochrane medzí, drevín a remízok.
Cieľ je jednoduchý. Voda má z krajiny odtekať pomalšie a pôda jej má viac zadržať.
Viac ako 90 miliónov už išlo do lesov a závlah
Minister pripomenul aj projekty z Programu rozvoja vidieka, ktorý sa skončil v roku 2025. V oblasti zvyšovania odolnosti lesov sa podľa neho uskutočnilo 291 projektov za 84 miliónov eur.
Peniaze smerovali napríklad do zachytávania vody v lesoch, budovania priehradiek, vodných stupňov, kaskád a poldrov či do opatrení proti erózii.
Ďalšie tri projekty za približne sedem miliónov eur sa týkali závlahovej infraštruktúry. Spolu tak podľa Takáča išlo o viac než 90 miliónoch eur na už realizované projekty.
V aktuálnom strategickom pláne je podľa neho ďalších 27 miliónov eur vyčlenených na vodozádržné opatrenia v lesoch a 35 miliónov eur na rekonštrukciu a budovanie závlahových systémov a zadržiavanie vody. Celková alokácia teda predstavuje 62 miliónov eur.
Minister pripustil, že táto suma nemusí byť vzhľadom na rozsah potrebných investícií dostatočná. Rezort chce hľadať možnosti, ako jednotlivé alokácie zvýšiť. Upozornil, že súčasná vláda základné finančné rozdelenie nepripravovala, pretože plán vznikal ešte v predchádzajúcom volebnom období.
Za paradoxné preto označil, že predstavitelia dnešnej opozície teraz vláde vyčítajú nedostatok peňazí na vodozádržné opatrenia či hydromeliorácie. Takáč však naznačil, že súčasný rezort nechce zostať iba pri zdedenom nastavení a plánuje spustiť ďalšie štyri výzvy zamerané na vodozádržné opatrenia, hydromeliorácie a potreby poľnohospodárskeho sektora.
Rezort životného prostredia pripravuje z Programu Slovensko projekt za 60 miliónov eur určený najmä mestám a obciam. Financovať sa z neho majú napríklad jazierka, zelené strechy či úpravy verejných priestorov.
Oravská priehrada je na 60 percentách, Liptovská Mara na 70
O aktuálnom stave vodných zdrojov hovoril aj generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP) Jozef Moravčík.
Vodná nádrž Orava je podľa neho naplnená približne na 60 percent, Liptovská Mara na 70 percent. Vodohospodári z nich vypúšťajú vodu aj preto, aby udržali dostatočné podmienky v riečnych korytách a zabránili výraznému zhoršeniu kvality vody.
SVP zároveň uviedol, že do revitalizácie rieky Morava investoval 13,4 milióna eur. Ďalších 24 revitalizačných projektov na Slovensku sa realizovalo z plánu obnovy.
Výraznejším problémom je zastaraná vodohospodárska infraštruktúra. SVP spravuje 308 vodných nádrží. Podľa Moravčíka je časť infraštruktúry potrebnej na dopravu vody k čerpacím staniciam hydromeliorácií opotrebovaná. Podnik chce preto navrhovať modernizáciu a obnovu nádrží aj ich prepojenia so závlahami.
Vláda sa opäť pozerá na Tichý Potok
Jednou z konkrétnych tém sa môže stať projekt vodnej nádrže Tichý Potok v okrese Sabinov na východe Slovenska. Takáč uviedol, že lokalitu by mohol už budúci týždeň navštíviť spolu s Ficom.
„Budeme si musieť povedať: buď na jednej strane chceme mať tú vodu pre občanov Slovenskej republiky, alebo sa postavíme na stranu nejakých desiatich domov alebo niekoho, kto v tej lokalite býva,“ povedal minister. Podľa neho musí pri rozhodovaní prevážiť verejný záujem na zabezpečení dostatku vody.
Práve konkrétne projekty ukážu, či nová komisia zostane predovšetkým koordinačným orgánom alebo či dokáže urýchliť investície do vodnej infraštruktúry. Takáč avizuje, že na jej prvom zasadnutí už chce predložiť návrhy opatrení.
Komisia pritom nemá riešiť iba poľnohospodárstvo a budúcoročnú úrodu. Vláda ju prezentuje ako nadrezortný nástroj na riešenie dlhodobého problému – ako vodu v čase častejšieho sucha zadržať, dostať ju tam, kde je potrebná, a zároveň zabezpečiť jej dostatok pre obyvateľov aj hospodárstvo.
