Zlé hojenie rán, mokré handry cez ventilátory. Šaško musí vyriešiť horúčavy v nemocniciach

Väčšina oddelení podľa šéfa odborov riešila horúčavy obyčajným zatiahnutím žalúzií a mokrými handrami prevesenými cez ventilátor. Aj ventilátor často kúpil nemocničný personál alebo rodiny pacientov namiesto vedenia nemocnice. „Boli to vojenské podmienky,“ zhodnotil Visolajský.

Zrazu 250 prístrojov

Keď sa v júli televízia Markíza pýtala ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas), ako chce riešiť chýbajúcu klimatizáciu na oddeleniach, odpovedal, že „nevie tlačiť peniaze“ a treba sa rozhodnúť, či chcú pacienti ochladzovací systém, alebo CT a MR prístroje.

Neskôr sa za svoje slová ospravedlnil a ohlásil namontovanie 250 klimatizácií do štátnych nemocníc. Prerozdelili ich na základe požiadaviek nemocníc, ktoré si samy určili svoje najkritickejšie priestory – nemocničné izby a operačné sály.

Prístroje financujú z kapitoly rezortu, ale výber typu zariadenia, jeho dodávateľa aj montáž majú v kompetencii zdravotnícke zariadenia.

„Celková suma preto bude známa až po ukončení týchto procesov,“ podotklo ministerstvo zdravotníctva pre Štandard.

Šaško 2. augusta v relácii Politika24 oznámil, že v univerzitných nemocniciach v Košiciach a Bratislave už prebieha montáž. „Bez ohľadu na to, že nás čaká volebný rok, to treba adresovať,“ podotkol v súvislosti s horúčavami.

Chladiace prístroje z 250-kusovej zákazky putujú ešte do UN Martin, NOÚ Bratislava, FN Trnava, FNsP Nové Zámky, FN Nitra, DFN Košice, FN Trenčín, Vyšné Hágy, NÚDCH Bratislava, FNsP Banská Bystrica a FNsP Žilina.

Na nás už nevyšlo, bránia sa menšie nemocnice

Nemocnice združené v ANS však začali namietať, že sa na ne pri štátnej zákazke zabudlo. Ministerstvo podľa nich vytvára nerovnosť medzi pacientmi podľa toho, kto je zriaďovateľom nemocnice, v ktorej sa práve liečia. 

„Zo 77 členských nemocníc ANS je len 30 súkromných. Zvyšných 47 nemocníc funguje v iných zriaďovateľských formách,“ zdôraznili na sociálnej sieti v reakcii na to, že klimatizácie putovali len do nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu.

Pre Štandard dodali, že nákup klimatizačných jednotiek budú riešiť z vlastných obmedzených zdrojov, a to „na úkor iných nevyhnutných výdavkov, keďže mnohé nemocnice dlhodobo zápasia s nedostatočným financovaním základnej prevádzky“.

Pôjde zrejme o centralizovaný nákup pre všetky nemocnice.

Termín do konca februára 2027

Vláda SR na výjazdovom rokovaní v obci Kriváň uložila Šaškovi úlohu vyriešiť reguláciu teploty na oddeleniach. Do konca februára 2027 má predstaviť plán, do ktorých nemocníc nainštalujú klimatizácie, koľko to bude stáť a z čoho sa to zaplatí.

Šaško chce spustiť audit nemocníc, aby zistil, kde je montáž technicky možná. Mnohé staršie nemocnice nie sú v dobrom stave, nemožno v nich robiť potrebné stavebné zásahy alebo nepostačuje ich elektrická kapacita.

Visolajský však upozornil, že v nemocnici nestačí vzduch iba ochladzovať, treba riešiť aj jeho čistotu. „Bežné klimatizácie nie sú vhodné pre pacientov s respiračnými infekciami. Na oddeleniach sú nebezpečné baktérie a mikróby a mohlo by to urýchliť ich šírenie. Chcelo by to centrálne klimatizácie s potrebnými medicínskymi filtrami, ktoré sú najmä v novších zariadeniach,“ vysvetlil.

Tam, kde to nebude možné, navrhne minister „alternatívne a systémové riešenia“. Nespresnil ich však a ani neodpovedal na otázku Štandardu, kedy sa audit začne a dokedy budú známe jeho výsledky.

Teplotný štandard

Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) však nechce vyčkávať do februára.

Požaduje, aby Šaško už túto jeseň určil jednoznačný a kontrolovateľný teplotný štandard pre lôžkové oddelenia. Ten by nielen stanovil bezpečné teplotné podmienky, ale aj opatrenia, ktoré musí nemocnica spraviť po ich prekročení.

„Nemôžeme každý rok čakať, v ktorých regiónoch a nemocniciach sa teploty vyšplhajú nad 35 alebo 40 stupňov, a až potom zháňať ventilátory, klimatizácie či organizovať zbierky,“ uviedla prezidentka AOPP Mária Lévyová.

Európske štáty nemajú jednotný „nemocničný teplotný štandard“. Niekde ide o právne limity, inde o technické normy či odporúčania. Zväčša sa však uvádza hranica 26 stupňov Celzia. Keď napríklad vo Francúzsku teplota klesne pod túto hodnotu, ochladzovací systém musia vypnúť.

„Nemocnice sa nedajú prestavať za jednu zimu, ale pravidlá vieme nastaviť podstatne rýchlejšie. Potrebujeme vedieť, pri akej teplote sa zhoršuje bezpečnosť pacienta, dochádza k riziku ohrozenia života a zdravia, kto ju sleduje a čo musí nemocnica urobiť. Ak začneme teraz, do budúceho leta môžeme mať nastavený systém, nie ďalšiu improvizáciu ochrany pacientov pred horúčavami,“ uzatvorila Lévyová.