Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Szijjártó: Maďarsko sa politicky dohodlo s Katarom na dodávkach plynu

Maďarsko bude môcť v budúcnosti nakupovať zemný plyn z Kataru. Vyplynulo to zo záverov stredajších politických rokovaní maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa v katarskej Dauhe. Uviedla to agentúra MTI, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Katar má tretie najväčšie zásoby zemného plynu na svete a je na druhom mieste v celosvetovom rebríčku vo vývoze skvapalneného zemného plynu (LNG), pripomenul Szijjártó.

Ak Chorvátsko v súlade so svojimi prísľubmi rozšíri kapacity svojho LNG terminálu, ktorého je Maďarsko hlavným zahraničným užívateľom, potom podľa maďarského ministra bude môcť katarský plyn do troch rokov zohrávať úlohu v zásobovaní Maďarska.

Šéf maďarskej diplomacie vyzval na uprednostnenie korektnej spolupráce s Katarom namiesto jeho kritizovania a poúčania. Ako dodal, Maďarsko a Katar majú k vojne na Ukrajine rovnaký postoj. "Obaja odsudzujeme vojnu a zároveň obaja chceme mier," povedal a zdôraznil, že to možno dosiahnuť iba rokovaniami, preto musia komunikačné kanály zostať otvorené.

(tasr)

Minúta  |  

Naď a Jonson potvrdili prehlbovanie spolupráce SR a Švédska po obstaraní CV90

Spolupráca Slovenska a Švédska bude po podpísaní dohody o obstaraní pásových obrnených vozidiel CV90 ešte intenzívnejšia. Na stredajšej tlačovej konferencii to potvrdil slovenský minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a jeho švédsky partner Pal Jonson.

"Samozrejme to súvisí aj s tým, že Slovensko je veľkým podporovateľom členstva Švédska v Severoatlantickej aliancii a verím, že už čoskoro privítame Švédsko medzi nami, spojencami v NATO. Bude to veľmi dobrá správa pre bezpečnosť všetkých ľudí v rámci NATO," uviedol Naď.

Ako pripomenul slovenský šéf rezortu, v pondelok (12. 12.) podpísali všetky potrebné kontrakty smerujúce k akvizícii vozidiel CV90 pre Ozbrojené sily (OS) SR. "Tieto pásové bojové obrnené vozidlá sú zásadným predpokladom na to, aby Slovenská republika mohla dosiahnuť svoj cieľ vybudovať ťažkú mechanizovanú brigádu," upozornil. Hovorí o najväčšom projekte modernizácie v rámci pozemných síl OS SR.

Medzivládna dohoda rieši aj problematiku munície, výcviku, náhradných dielov, logistickej podpory a infraštruktúry.

Naď deklaroval v rámci kontraktu minimálne 40-percentné zapojenie slovenského obranného priemyslu. "Prinesie to nielen priamu prácu pre Slovákov s vysokou pridanou hodnotou na veľmi moderných zariadeniach a následne dane pre slovenský štátny rozpočet, ale hlavne pre slovenský obranný priemysel zapojenie do moderných zbraňových systémov," skonštatoval.

Jonson vyzdvihol aj spoluprácu pri nákupe pásovej techniky, hovorí o strategickom partnerstve medzi krajinami. Doplnil, že témou rozhovoru bola okrem bilaterálnej spolupráce aj podpora Ukrajiny, pri ktorej ocenil postoj Slovenska. Poďakoval aj za podporu Slovenska v otázke členstva Švédska v NATO.

Slovensko tento týždeň uzavrelo so Švédskom medzivládnu dohodu na nákup 152 pásových obrnených vozidiel CV90 kanónom. Celkové predpokladané náklady na obstaranie pásovej techniky vrátane infraštruktúry sú približne 1,688 miliardy eur s DPH. Prvé kusy techniky pre Ozbrojené sily SR dodajú v roku 2025. Ak by sa rovnaké vozidlá rozhodla obstarať aj Česká republika, môže to mať pozitívny vplyv na konečnú cenu.

(tasr)

Minúta  |  

Varšava pripravuje zmeny legislatívy týkajúcej sa súdnictva, aby odblokovala prostriedky z fondov EÚ

Poľská vláda predložila parlamentu návrh zákona, ktorý by zvrátil niektoré kľúčové nariadenia súdneho systému. Tie predtým spôsobili, že Európska únia (EÚ) zablokovala Poľsku finančné prostriedky v rámci plánu obnovy po pandémii koronavírusu.

Premiér Mateusz Morawiecki, ktorý sa snaží pre krajinu získať viac ako 35 miliárd eur z fondov EÚ, v stredu povedal, že navrhované zmeny sú „dobré pre Poľsko“. Vyzval zákonodarcov naprieč celým politickým spektrom, aby urýchlene schválili zákon, ktorý bol predložený v utorok neskoro večer.

Zmeny vyplynuli z intenzívnych rokovaní, ktoré nedávno viedol v Bruseli nový poľský minister pre záležitosti EÚ Szymon Szynkowski vel Sęk. EÚ tvrdí, že poľská pravicová vláda porušila zásady právneho štátu a demokratické princípy tým, že oslabila nezávislosť súdnictva. Brusel zmrazil finančné prostriedky na obnovu pre Poľsko a vyzval Varšavu, aby situáciu upravila.

Z návrhu zverejneného na webe poľského parlamentu vyplýva, že navrhovaný nový zákon by zrušil možnosť disciplinárne stíhať sudcov z Najvyššieho súdu, čím by sa prakticky zrušila právomoc komory pre profesionálnu zodpovednosť, ktorá je hlavným problémom Bruselu. Ministerstvo spravodlivosti využilo tento orgán súdu na suspendovanie a diskreditáciu sudcov, ktorí kritizovali pokusy vlády o nadmernú kontrolu poľského súdnictva.

Hlasovanie parlamentu o novele sa očakáva na budúci týždeň. Legislatíva si taktiež vyžaduje súhlas poľského Senátu a prezidenta Andrzeja Dudu. Zatiaľ nie je jasné, či novelizované nariadenia splnia hlavné míľniky stanovené Bruselom, ktorý niektoré predchádzajúce úpravy z Varšavy považoval za nedostatočné.

(sita)

Minúta  |  

Česká vláda schválila energetický strop pre veľké firmy

Česká vláda v stredu schválila nariadenie upravujúce cenový strop u energií pre veľké firmy. Jeho výška bude rovnaká ako pre domácnosti a malé a stredné podniky, teda päť korún (0,21 eura) za kilowatthodinu elektriny a 2,50 koruny (0,1 eura) za kilowatthodinu plynu bez DPH. Po rokovaní kabinetu to oznámil český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela.

Síkela zdôraznil, že pre veľké firmy sú rovnaké podmienky ako pre ostatných odberateľov, ktoré majú motivovať k zníženiu spotreby. Zastropovanie preto platí do výšky 80 percent najvyššej mesačnej spotreby za posledných päť rokov. Podpora sa bude vyplácať spätne každý štvrťrok. Pomoc nebude automatická, bude nutné o ňu žiadať.

"Je to výsledok dlhých náročných rokovaní a umenia možného v kontexte dočasného krízového rámca EK," komentoval schválenie opatrenia prezident Hospodárskej komory ČR Vladimír Dlouhý. "Nie je to ideálne riešenie, bolo by lepšie celoeurópske, ale toho sa nedočkáme," povedal Dlouhý. Opatrenie bude musieť notifikovať Európska komisia, ale podľa Dlouhého sa neočakávajú komplikácie.

Síkela zdôraznil, že podpora veľkých firiem bola pôvodne proti pravidlám jednotného trhu a bol nutný súhlas Európskej komisie. "Od začiatku energetickej krízy sme intenzívne rokovali a snažili sme sa vyrokovať výnimku z týchto pravidiel," vysvetlil minister. EK ju schválila v novembri, vďaka tomu bolo podľa Síkelu možné zastropovať ceny v Česku.

Podarilo sa dohodnúť maximálnu výšku podpory pre jeden podnik, ktorá je vo všetkých členských štátoch rovnaká, čo by malo zaručiť, aby české firmy neboli v nevýhode. "Nemôže byť konkurenčná nevýhoda pre naše firmy, čo je veľmi dôležité, lebo sme najpriemyselnejšia krajina EÚ," povedal minister financií Zbyněk Stanjura.

Pre malé a stredné podniky vláda zastropovala ceny ešte v októbri. Pri veľkých firmách kládla česká vláda dôraz na celoeurópskeho riešenie, ktoré sa pokúšala v rámci svojho predsedníctva v Rade EÚ presadiť. Zároveň s tým však pripravovala domáce riešenie v prípade, ak by k riešeniu celej EÚ nedošlo.

(tasr)

Minúta  |  

Gyimesi: Vládna kríza sa dá vyriešiť dvomi spôsobmi, buď sa pristúpi na diktát SaS, alebo budú predčasné voľby

Poslanec Národnej rady SR (NR SR) György Gyimesi (OĽaNO) tvrdí, že vládna kríza sa dá vyriešiť dvomi spôsobmi. Prvým riešením je podľa poslanca pristúpenie na "diktát" strany SaS, ktorý spočíva v odvolaní z funkcie ministra financií Igora Matoviča, ministra vnútra Romana Mikulca (obaja OĽaNO) a ministra spravodlivosti Viliama Karasa.

Gyimesi tvrdí, že SaS taktiež požaduje splnenie odborných požiadaviek, ktorými sú napríklad premena prokuratúry na štátne zastupiteľstvo. Takúto premenu podľa neho žiada poslanec Alojz Baránik (SaS). Gyimesi spomína i druhé riešenie, ktorým je pád vlády v NR SR a predčasné voľby. Poslanec ďalej vyhlásil, že z parlamentu radšej odíde ako náhradník za ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽaNO), akoby "sa mal ukloniť, podrobiť a za každú cenu robiť sluhu tým, ktorí si myslia, že na to majú".

„Prvé riešenie by zároveň znamenalo definitívnu potupu hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti a ľudskú dehonestáciu jeho lídra Matoviča. Orgie z jeho odstránenia by po sociálnych sieťach a v liberálnych a progresívnych médiách nemali konca kraja," napísal Gyimesi na sociálnej sieti.

Poslanec tvrdí, že takéto riešenie by predstavovalo úplné politické víťazstvo strany SaS, vazalstvo koalície a odsúdenie na milosť alebo nemilosť tejto strany po celú zvyšnú dobu vládnutia. „Druhé riešenie o predčasných voľbách však nepreferuje liberálna skupinka a liberálni ministri. Sú za spoluprácu a dohodu s demokratickými silami SaS, jedným nezaradeným poslancom Tomášom Valáškom z hnutia Progresívne Slovensko a jedným nezaradeným poslancom Miroslavom Kollárom zo strany Spolu – občianska demokracia," uviedol Gyimesi.

Zároveň dodal, že všetci ostatní „sme nedemokratickí, buď extrémisti, fašisti, neonacisti, rusofili, alebo podporovatelia neliberálnych vlád, teda konzervatívci".

György Gyimesi na sociálnej sieti zároveň napísal, že počas mandátu viackrát čelil vyhrážaniu a tlakom na jeho odchod z NR SR a nie je tomu inak ani v súčasnosti. „Preferujem verziu nepobozkania prsteňa strany SaS a jej úplnému podrobeniu sa. Pre mňa je rovná a pevná chrbtová kosť to najpodnetnejšie, čo mám. Možno sa do politiky ani nehodím, pretože tú kosť nemám gumenú, avšak neuhnem," vyhlásil Gyimesi.

(sita)

Minúta  |  

Europarlament súhlasil s úpravou pôžičky vo výške 18 miliárd eur pre Ukrajinu

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu v Štrasburgu súhlasili s upraveným nariadením, ktoré umožní presunúť balík podpory vo výške 18 miliárd eur Ukrajine potom, ako Maďarsko po dohode medzi členskými štátmi EÚ prestalo vetovať pôvodný návrh Európskej komisie.

Parlament prostredníctvom tzv. naliehavého postupu prijal zmenu nariadenia o makrofinančnej pomoci plus, ktorú navrhla Rada EÚ a ktorá umožňuje 26-tim členským štátom konať a zaručiť sa za úver ako alternatívu k rozpočtu EÚ.

Cieľom finančnej pomoci je pomôcť Kyjevu udržať makroekonomickú stabilitu a obnoviť infraštruktúru na Ukrajine, ktorá je pod neustálym útokom zo strany Ruska.

Europoslanci na plenárnom zasadnutí v novembri odobrili sumu 18 miliárd eur pre Ukrajinu, ktorá pokryje približne polovicu z odhadovaných nákladov Ukrajiny v roku 2023. Táto suma pôjde na základné verejné služby – na prevádzkovanie nemocníc, škôl a poskytovanie bývania pre premiestnených ľudí, makroekonomickú stabilitu a obnovu kritickej infraštruktúry.

Úver, ktorý EÚ na tento účel získa z finančných trhov, bude vyplatený v štvrťročných splátkach a pre Ukrajinu predstavuje plnenie konkrétnych podmienok v oblasti boja proti korupcii, reforme súdnictva, dodržiavania zásad právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a modernizácii inštitúcií. Plnenie podmienok zhodnotí eurokomisia pred vyplatením každej jednej splátky.

Hoci EP schválil pôžičku na poskytnutie krátkodobej finančnej úľavy Ukrajine ešte 24. novembra, členské štáty (Rada EÚ) začiatkom decembra nenašli jednomyseľnú podporu pre oba prvky pôvodného návrhu. S cieľom uľahčiť vyplácanie úveru už v januári 2023 Rada EÚ 10. decembra predložila zmenenú verziu balíka, s ktorou Maďarsko súhlasilo a ktorý europarlament schválil.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.