Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Francúzsko: Vyšetrovatelia prehľadali sídlo Macronovej strany Obroda

Francúzska prokuratúra v stredu oznámila, že v sídle politickej strany prezidenta Emmanuela Macrona Obroda (Renaissance) prebehla razia v rámci vyšetrovania využitia služieb poradenských firiem v predvolebných kampaniach v rokoch 2017 a 2022. TASR správu prezvala z agentúry AFP.

Prehľadané boli aj kancelárie americkej poradenskej spoločnosti McKinsey, uviedla finančná prokuratúra.

Podľa správy predloženej v polovici marca francúzskemu Senátu spoločnosť McKinsey nezaplatila vo Francúzsku žiadne dane najmenej za posledných desať rokov. Táto poradenská spoločnosť so sídlom v USA však trvá na tom, že konala v súlade so zákonom.

Tento prípad vzbudil pozornosť pred tohtoročnými prezidentskými voľbami, ktoré 5. mája vyvrcholili Macronovým znovuzvolením. Ukázalo sa totiž, že počas Macronovho prvého funkčného obdobia výrazne vzrástli výdavky štátu na externých poradcov.

Od októbra prebiehajú dve vyšetrovania Macronových predvolebných kampaní. Prokuratúra skúma okrem iného to, či vláda nezaobchádzala s firmou McKinsey osobitným spôsobom, a tak jej pomohla získať lukratívne štátne zákazky.

Hovorca strany Obroda Loic Signor uviedol, že strana je pripravená prokuratúre poskytnúť všetky potrebné informácie. Firma McKinsey tiež potvrdila raziu vo svojich kanceláriách a uviedla, že "plne spolupracuje s príslušnými orgánmi".

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka: V prezidentských voľbách sa bude môcť voliť poštou zo zahraničia

Prezidentka SR Zuzana Čaputová dnes podpísala vládny návrh zákona na úpravu zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Novela zavádza voľbu prezidenta poštou zo zahraničia a jednotne sa upravuje spôsob voľby poštou, a to nielen pre voľby hlavy štátu, ale aj pre voľby do Národnej rady SR a referendum.

Vznikne jednotný informačný systém pre voľbu poštou, prostredníctvom ktorého bude rezort vnútra vyhotovovať a viesť osobitný zoznam voličov žiadajúcich o hlasovanie poštou zo zahraničia. V súčasnosti žiadatelia o voľbu poštou komunikujú s obcou ich trvalého pobytu. Podľa nového modelu budú všetky žiadosti o voľbu poštou adresované ministerstvu vnútra.

Voliči zo zahraničia budú môcť podať žiadosť o voľbu poštou v listinnej podobe alebo elektronicky prostredníctvom novovytvoreného informačného systému alebo prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy. Zároveň sa vytvára možnosť sledovania zásielky voliča. Voličovi budú zasielané dôležité notifikácie na jeho e-mailovú adresu a do elektronickej schránky, ak ju má zriadenú a aktivovanú.

Ako uviedol predkladateľ návrhu minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽaNO), cieľom úpravy je uľahčiť voličom zo zahraničia uplatnenie ich práva hlasovať vo voľbách. Zákon reaguje na skúsenosti z parlamentných volieb v roku 2020. Ukázalo sa, že hlasovanie poštou prostredníctvom obcí, v ktorých majú voliči trvalí pobyt, prináša veľa úskalí, ktoré spôsobili nespokojnosť voličov. „Nespokojnosť vyplynula z doručenia neúplnej zásielky, oneskoreného zasielania zásielok, nedostatočnej komunikácie s voličom, a to podľa toho, ako bola príslušná obec pripravená na voľbu poštou,“ uviedol predkladateľ. Zákon bude účinný od 1. marca 2023.

(sita)

Minúta  |  

Szijjártó: Maďarsko sa politicky dohodlo s Katarom na dodávkach plynu

Maďarsko bude môcť v budúcnosti nakupovať zemný plyn z Kataru. Vyplynulo to zo záverov stredajších politických rokovaní maďarského ministra zahraničných vecí Pétera Szijjártóa v katarskej Dauhe. Uviedla to agentúra MTI, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Katar má tretie najväčšie zásoby zemného plynu na svete a je na druhom mieste v celosvetovom rebríčku vo vývoze skvapalneného zemného plynu (LNG), pripomenul Szijjártó.

Ak Chorvátsko v súlade so svojimi prísľubmi rozšíri kapacity svojho LNG terminálu, ktorého je Maďarsko hlavným zahraničným užívateľom, potom podľa maďarského ministra bude môcť katarský plyn do troch rokov zohrávať úlohu v zásobovaní Maďarska.

Šéf maďarskej diplomacie vyzval na uprednostnenie korektnej spolupráce s Katarom namiesto jeho kritizovania a poúčania. Ako dodal, Maďarsko a Katar majú k vojne na Ukrajine rovnaký postoj. "Obaja odsudzujeme vojnu a zároveň obaja chceme mier," povedal a zdôraznil, že to možno dosiahnuť iba rokovaniami, preto musia komunikačné kanály zostať otvorené.

(tasr)

Minúta  |  

Naď a Jonson potvrdili prehlbovanie spolupráce SR a Švédska po obstaraní CV90

Spolupráca Slovenska a Švédska bude po podpísaní dohody o obstaraní pásových obrnených vozidiel CV90 ešte intenzívnejšia. Na stredajšej tlačovej konferencii to potvrdil slovenský minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO) a jeho švédsky partner Pal Jonson.

"Samozrejme to súvisí aj s tým, že Slovensko je veľkým podporovateľom členstva Švédska v Severoatlantickej aliancii a verím, že už čoskoro privítame Švédsko medzi nami, spojencami v NATO. Bude to veľmi dobrá správa pre bezpečnosť všetkých ľudí v rámci NATO," uviedol Naď.

Ako pripomenul slovenský šéf rezortu, v pondelok (12. 12.) podpísali všetky potrebné kontrakty smerujúce k akvizícii vozidiel CV90 pre Ozbrojené sily (OS) SR. "Tieto pásové bojové obrnené vozidlá sú zásadným predpokladom na to, aby Slovenská republika mohla dosiahnuť svoj cieľ vybudovať ťažkú mechanizovanú brigádu," upozornil. Hovorí o najväčšom projekte modernizácie v rámci pozemných síl OS SR.

Medzivládna dohoda rieši aj problematiku munície, výcviku, náhradných dielov, logistickej podpory a infraštruktúry.

Naď deklaroval v rámci kontraktu minimálne 40-percentné zapojenie slovenského obranného priemyslu. "Prinesie to nielen priamu prácu pre Slovákov s vysokou pridanou hodnotou na veľmi moderných zariadeniach a následne dane pre slovenský štátny rozpočet, ale hlavne pre slovenský obranný priemysel zapojenie do moderných zbraňových systémov," skonštatoval.

Jonson vyzdvihol aj spoluprácu pri nákupe pásovej techniky, hovorí o strategickom partnerstve medzi krajinami. Doplnil, že témou rozhovoru bola okrem bilaterálnej spolupráce aj podpora Ukrajiny, pri ktorej ocenil postoj Slovenska. Poďakoval aj za podporu Slovenska v otázke členstva Švédska v NATO.

Slovensko tento týždeň uzavrelo so Švédskom medzivládnu dohodu na nákup 152 pásových obrnených vozidiel CV90 kanónom. Celkové predpokladané náklady na obstaranie pásovej techniky vrátane infraštruktúry sú približne 1,688 miliardy eur s DPH. Prvé kusy techniky pre Ozbrojené sily SR dodajú v roku 2025. Ak by sa rovnaké vozidlá rozhodla obstarať aj Česká republika, môže to mať pozitívny vplyv na konečnú cenu.

(tasr)

Minúta  |  

Varšava pripravuje zmeny legislatívy týkajúcej sa súdnictva, aby odblokovala prostriedky z fondov EÚ

Poľská vláda predložila parlamentu návrh zákona, ktorý by zvrátil niektoré kľúčové nariadenia súdneho systému. Tie predtým spôsobili, že Európska únia (EÚ) zablokovala Poľsku finančné prostriedky v rámci plánu obnovy po pandémii koronavírusu.

Premiér Mateusz Morawiecki, ktorý sa snaží pre krajinu získať viac ako 35 miliárd eur z fondov EÚ, v stredu povedal, že navrhované zmeny sú „dobré pre Poľsko“. Vyzval zákonodarcov naprieč celým politickým spektrom, aby urýchlene schválili zákon, ktorý bol predložený v utorok neskoro večer.

Zmeny vyplynuli z intenzívnych rokovaní, ktoré nedávno viedol v Bruseli nový poľský minister pre záležitosti EÚ Szymon Szynkowski vel Sęk. EÚ tvrdí, že poľská pravicová vláda porušila zásady právneho štátu a demokratické princípy tým, že oslabila nezávislosť súdnictva. Brusel zmrazil finančné prostriedky na obnovu pre Poľsko a vyzval Varšavu, aby situáciu upravila.

Z návrhu zverejneného na webe poľského parlamentu vyplýva, že navrhovaný nový zákon by zrušil možnosť disciplinárne stíhať sudcov z Najvyššieho súdu, čím by sa prakticky zrušila právomoc komory pre profesionálnu zodpovednosť, ktorá je hlavným problémom Bruselu. Ministerstvo spravodlivosti využilo tento orgán súdu na suspendovanie a diskreditáciu sudcov, ktorí kritizovali pokusy vlády o nadmernú kontrolu poľského súdnictva.

Hlasovanie parlamentu o novele sa očakáva na budúci týždeň. Legislatíva si taktiež vyžaduje súhlas poľského Senátu a prezidenta Andrzeja Dudu. Zatiaľ nie je jasné, či novelizované nariadenia splnia hlavné míľniky stanovené Bruselom, ktorý niektoré predchádzajúce úpravy z Varšavy považoval za nedostatočné.

(sita)

Minúta  |  

Česká vláda schválila energetický strop pre veľké firmy

Česká vláda v stredu schválila nariadenie upravujúce cenový strop u energií pre veľké firmy. Jeho výška bude rovnaká ako pre domácnosti a malé a stredné podniky, teda päť korún (0,21 eura) za kilowatthodinu elektriny a 2,50 koruny (0,1 eura) za kilowatthodinu plynu bez DPH. Po rokovaní kabinetu to oznámil český minister priemyslu a obchodu Jozef Síkela.

Síkela zdôraznil, že pre veľké firmy sú rovnaké podmienky ako pre ostatných odberateľov, ktoré majú motivovať k zníženiu spotreby. Zastropovanie preto platí do výšky 80 percent najvyššej mesačnej spotreby za posledných päť rokov. Podpora sa bude vyplácať spätne každý štvrťrok. Pomoc nebude automatická, bude nutné o ňu žiadať.

"Je to výsledok dlhých náročných rokovaní a umenia možného v kontexte dočasného krízového rámca EK," komentoval schválenie opatrenia prezident Hospodárskej komory ČR Vladimír Dlouhý. "Nie je to ideálne riešenie, bolo by lepšie celoeurópske, ale toho sa nedočkáme," povedal Dlouhý. Opatrenie bude musieť notifikovať Európska komisia, ale podľa Dlouhého sa neočakávajú komplikácie.

Síkela zdôraznil, že podpora veľkých firiem bola pôvodne proti pravidlám jednotného trhu a bol nutný súhlas Európskej komisie. "Od začiatku energetickej krízy sme intenzívne rokovali a snažili sme sa vyrokovať výnimku z týchto pravidiel," vysvetlil minister. EK ju schválila v novembri, vďaka tomu bolo podľa Síkelu možné zastropovať ceny v Česku.

Podarilo sa dohodnúť maximálnu výšku podpory pre jeden podnik, ktorá je vo všetkých členských štátoch rovnaká, čo by malo zaručiť, aby české firmy neboli v nevýhode. "Nemôže byť konkurenčná nevýhoda pre naše firmy, čo je veľmi dôležité, lebo sme najpriemyselnejšia krajina EÚ," povedal minister financií Zbyněk Stanjura.

Pre malé a stredné podniky vláda zastropovala ceny ešte v októbri. Pri veľkých firmách kládla česká vláda dôraz na celoeurópskeho riešenie, ktoré sa pokúšala v rámci svojho predsedníctva v Rade EÚ presadiť. Zároveň s tým však pripravovala domáce riešenie v prípade, ak by k riešeniu celej EÚ nedošlo.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.