Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vysoké Tatry: Horskí záchranári pomáhajú poľským kolegom pri pátraní po dvoch nezvestných turistoch

Horskí záchranári pomáhajú vo Vysokých Tatrách pri pátraní po nezvestných Poliakoch, zatiaľ bezvýsledne. Informovala o tom Horská záchranná služba (HZS) na svojej webovej stránke s tým, že ešte v utorok (13. decembra) v noci aj v stredu skoro ráno prijalo operačné stredisko tiesňového volania informáciu o ich nezvestnosti od poľských kolegov.

"Nahlásili, že z túry sa nevrátili dvaja turisti z Poľska. Prvý muž je nezvestný od nedele (11. 12.) a druhý od pondelka (12. 12.). Predpokladaný plán trasy prvého nezvestného muža je Kasprov vrch, u druhej nezvestnej osoby je to Chocholowská dolina," uvádza HZS. O súčinnosť požiadali aj Prezídium Policajného zboru v súvislosti s lokalizáciou mobilných telefónov nezvestných mužov, ktorá však nebola úspešná.

V stredu v ranných hodinách odišli prepátrať lokalitu pod Kasprovým vrchom záchranári HZS z oblastného strediska Vysoké Tatry. "Na základňu sa vrátili v podvečerných hodinách, pátranie bolo, žiaľ, na slovenskej strane Tatier bezvýsledné. Poľskí záchranári pátrali počas dňa pozemne a aj za pomoci dronov, no taktiež zatiaľ bezúspešne," uzatvára HZS.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina: V oslobodenom Chersone vraj objavili ruskú mučiareň pre deti

Ukrajinskí vyšetrovatelia objavili v nedávno oslobodenom meste Cherson mučiareň, kde ruské okupačné jednotky údajne zadržiavali a týrali deti. Oznámil to v stredu ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

Ruské tajné služby držali deti v takzvanej "detskej cele", kde dostávali len trochu vody a takmer žiadne jedlo, dodal Lubinec s odvolaním sa na výpovede tamojších obyvateľov.

Z nich vyplýva, že tieto deti boli vystavené psychickému týraniu zo strany svojich ruských únoscov, ktorí im vraj povedali, že rodičia ich opustili a už sa nikdy nevrátia domov.

Lubinec podotkol, že jeden 14-ročný chlapec bol väznený a neskôr mučený len preto, že si odfotografoval nefunkčnú ruskú vojenskú techniku.

"Mučenie detí sme zaznamenali prvýkrát. Myslel som si, že po  Buči a Irpini už nemôžeme siahnuť na hlbšie dno... Ale skutočné dno sme videli až v Chersone," uviedol ukrajinský ombudsman.

Britský denník pripomína, že tieto tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť. Guardian navštívil inú "mučiareň" v juhoukrajinskom Chersone, kde boli podľa tamojších zdrojov zadržiavaní, bití či mučení elektrickým prúdom desiatky mužov. Niektorých z nich ruskí vojaci zabili.

(tasr)

Minúta  |  

Europoslankyňa obvinená z korupcie zostane vo vyšetrovacej väzbe do 22. decembra

Bývalá podpredsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Eva Kailisová, ktorá je obvinená z korupcie, zostane vo vyšetrovacej väzbe minimálne do 22. decembra. V stredu to po odročení pojednávania uviedol jej právnik Andre Risopulos, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.

Grécku europoslankyňu Kailisovú zadržala polícia minulý piatok v Bruseli. Belgická prokuratúra okrem nej obvinila aj ďalšie osoby v rámci vyšetrovania súvisiaceho s údajnými pokusmi Kataru ovplyvňovať rozhodnutia v Európskom parlamente. Europoslanci následne Kailisovú v utorok odvolali z funkcie podpredsedníčky EP.

Risopulos pre AFP povedal, že prípad jeho klientky prokuratúra oddelila od káuz ďalších troch obvinených. Dodal, že Kailisová sa nemohla zúčastniť na stredajšom súdnom pojednávaní, na ktorom malo byť prehodnotené jej zadržanie, pre štrajk zamestnancov v zariadení, kde ju zadržiavajú.

Belgická prokuratúra uviedla, že v dome jedného z obvinených našla polícia počas razie 600-tisíc eur a ďalších 150-tisíc eur sa našlo v byte jedného z europoslancov. Belgická polícia počas razie súvisiacej s predmetným vyšetrovaním zhabala najmenej 1,5 milióna eur v hotovosti.

Michalis Dimitrakopulos, ďalší Kailisovej právnik pôsobiaci v Aténach, trvá na tom, že jeho klientka je nevinná a o hotovosti nachádzajúcej sa vo svojom byte nevedela. Kailisová tvrdí, že pôvod zhabaných peňazí môže poznať jej priateľ Francesco Giorgi, ktorý v tomto prípade tiež figuruje ako obvinený.

(tasr)

Minúta  |  

Do konca roka zdravotníci dostanú zo stabilizačného príspevku 2 500 eur

Stabilizačný príspevok bude zdravotníkom vyplatený na dvakrát, do konca roka dostanú 2 500 eur. Druhá časť príspevku sa vyplatí v závislosti od prijatia alebo neprijatia legislatívnej úpravy, ktorá má zabezpečiť oslobodenie od zdravotných a sociálnych odvodov. Jej platnosť je závislá od schválenia Národnou radou SR a od podpisu prezidentky SR Zuzany Čaputovej.

Okrem právnej úpravy rezort pripravil aj návrh dohody o poskytnutí stabilizačného príspevku, ktorý prechádzal viacerými zmenami. "V návrhu dohody je zohľadnená výška vyčleneného stabilizačného príspevku v sume päťtisíc eur, ktorá je v dôsledku súčasnej právnej úpravy definovaná ako celková cena práce (hrubá mzda s odvodmi zamestnávateľa). [...] Do 31. decembra bude vyplatený preddavok vo výške 2 500 eur, ktorý bude pripísaný na účet zamestnanca a ten ním môže disponovať v plnom rozsahu," vysvetlilo ministerstvo.

Zostatok z celkovej výšky stabilizačného príspevku na vyplatenie bude závisieť od prijatia alebo neprijatia navrhovanej právnej úpravy. Ak legislatíva prejde, z celkovej sumy 5 000 eur bude zrazený len preddavok na daň. "Zvyšná suma bude vyplatená v mzde za mesiac december v januárovom výplatnom termíne," priblížil rezort. Odhaduje, že môže ísť približne o 1 500 eur.

V prípade, že legislatíva neprejde, bude z celkovej sumy 5 000 eur zrazený preddavok na daň, odvody zamestnanca aj odvody zamestnávateľa. "Zvyšná suma bude v mzde za mesiac december 2022 vyplatená v januári 2023," doplnilo ministerstvo s tým, že pôjde približne o 150 eur. 

"Verím, že poslanci Národnej rady SR podporia danú legislatívnu úpravu a zdravotnícki pracovníci vďaka oslobodeniu od odvodov dostanú viac peňazí ako v prípade, ak táto úprava nebude schválená," uviedol minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽaNO).

Vláda minulý týždeň schválila stabilizačné príspevky pre zdravotníkov vo výške 5 000 eur. Ministerstvo financií SR na tento účel uvoľnilo finančné prostriedky vo výške 200 miliónov eur. Zdravotníci sa musia zaviazať, že zostanú v nemocnici či záchranke pracovať tri roky.

(tasr)

Minúta  |  

Francúzsko: Vyšetrovatelia prehľadali sídlo Macronovej strany Obroda

Francúzska prokuratúra v stredu oznámila, že v sídle politickej strany prezidenta Emmanuela Macrona Obroda (Renaissance) prebehla razia v rámci vyšetrovania využitia služieb poradenských firiem v predvolebných kampaniach v rokoch 2017 a 2022. TASR správu prezvala z agentúry AFP.

Prehľadané boli aj kancelárie americkej poradenskej spoločnosti McKinsey, uviedla finančná prokuratúra.

Podľa správy predloženej v polovici marca francúzskemu Senátu spoločnosť McKinsey nezaplatila vo Francúzsku žiadne dane najmenej za posledných desať rokov. Táto poradenská spoločnosť so sídlom v USA však trvá na tom, že konala v súlade so zákonom.

Tento prípad vzbudil pozornosť pred tohtoročnými prezidentskými voľbami, ktoré 5. mája vyvrcholili Macronovým znovuzvolením. Ukázalo sa totiž, že počas Macronovho prvého funkčného obdobia výrazne vzrástli výdavky štátu na externých poradcov.

Od októbra prebiehajú dve vyšetrovania Macronových predvolebných kampaní. Prokuratúra skúma okrem iného to, či vláda nezaobchádzala s firmou McKinsey osobitným spôsobom, a tak jej pomohla získať lukratívne štátne zákazky.

Hovorca strany Obroda Loic Signor uviedol, že strana je pripravená prokuratúre poskytnúť všetky potrebné informácie. Firma McKinsey tiež potvrdila raziu vo svojich kanceláriách a uviedla, že "plne spolupracuje s príslušnými orgánmi".

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka: V prezidentských voľbách sa bude môcť voliť poštou zo zahraničia

Prezidentka SR Zuzana Čaputová dnes podpísala vládny návrh zákona na úpravu zákona o podmienkach výkonu volebného práva. Novela zavádza voľbu prezidenta poštou zo zahraničia a jednotne sa upravuje spôsob voľby poštou, a to nielen pre voľby hlavy štátu, ale aj pre voľby do Národnej rady SR a referendum.

Vznikne jednotný informačný systém pre voľbu poštou, prostredníctvom ktorého bude rezort vnútra vyhotovovať a viesť osobitný zoznam voličov žiadajúcich o hlasovanie poštou zo zahraničia. V súčasnosti žiadatelia o voľbu poštou komunikujú s obcou ich trvalého pobytu. Podľa nového modelu budú všetky žiadosti o voľbu poštou adresované ministerstvu vnútra.

Voliči zo zahraničia budú môcť podať žiadosť o voľbu poštou v listinnej podobe alebo elektronicky prostredníctvom novovytvoreného informačného systému alebo prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy. Zároveň sa vytvára možnosť sledovania zásielky voliča. Voličovi budú zasielané dôležité notifikácie na jeho e-mailovú adresu a do elektronickej schránky, ak ju má zriadenú a aktivovanú.

Ako uviedol predkladateľ návrhu minister vnútra SR Roman Mikulec (OĽaNO), cieľom úpravy je uľahčiť voličom zo zahraničia uplatnenie ich práva hlasovať vo voľbách. Zákon reaguje na skúsenosti z parlamentných volieb v roku 2020. Ukázalo sa, že hlasovanie poštou prostredníctvom obcí, v ktorých majú voliči trvalí pobyt, prináša veľa úskalí, ktoré spôsobili nespokojnosť voličov. „Nespokojnosť vyplynula z doručenia neúplnej zásielky, oneskoreného zasielania zásielok, nedostatočnej komunikácie s voličom, a to podľa toho, ako bola príslušná obec pripravená na voľbu poštou,“ uviedol predkladateľ. Zákon bude účinný od 1. marca 2023.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.