Preskočiť na obsah
  |  

Morgan Stanley očakáva nárast ceny Brentu na 110 amerických dolárov za barel do polovice roka 2023

Americká banka  Morgan Stanley v stredu uviedla, že očakáva zvýšenie ceny ropnej zmesi Brent na úroveň približne 110 amerických dolárov (103,30 eura) za barel (159 litrov) do polovice roka 2023. Ako dôvod uviedla rastúci dopyt a napätú ponuku. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

"Naďalej sme konštruktívni, pokiaľ ide o ceny ropy poháňané oživujúcim sa dopytom (opätovné otvorenie Číny, oživenie leteckej dopravy) pri obmedzenej ponuke v dôsledku nízkej úrovne investícií, rizík vo veci dodávok z Ruska, konca uvoľňovania strategických rezerv (SPR) a spomalenia produkcie ropy z bridlíc v USA," uviedla investičná banka USA v poznámke.

Ceny ropy v stredu vzrástli po tom, ako OPEC a Medzinárodná agentúra pre energetiku predpovedali oživenie dopytu v priebehu budúceho roka.

Makroekonomické nepriaznivé vetry tlačia trh do mierneho nadbytku ponuky a pravdepodobne udržia ceny v určitom rozsahu v 1. štvrťroku 2023, napísala banka.

Ropný stratég Morgan Stanley Martijn Rats však predpovedá, že sa trh v 2. štvrťroku vráti do rovnováhy a v druhej polovici roka 2023 sa ešte viac sprísni.

(tasr)

  |  

Irán vylúčili z Komisie OSN pre postavenie žien

Organizácia Spojených národov (OSN) v stredu odhlasovala vylúčenie Iránu z Komisie OSN pre postavenie žien (UNCSW) za brutálne zásahy bezpečnostných zložiek proti celoštátnym protestom, na čelo ktorých sa v tejto islamskej krajine postavili ženy. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Za vylúčenie Iránu hlasovalo dovedna 29 členov Hospodárskej a sociálnej rady (ECOSOC), osem krajín bolo proti a 16 sa hlasovania zdržalo. Na prijatie tohto opatrenia navrhovaného Spojenými štátmi bola potrebná jednoduchá väčšina hlasov.

Rezolúcia zbavuje Irán členstva v komisii s okamžitou platnosťou. V dokumente sa uvádza, že iránske vedenie "čoraz výraznejšie potláča ľudské práva žien a dievčat vrátane práva na slobodu prejavu a názoru, často s použitím nadmernej sily".

UNCSW je hlavným globálnym medzivládnym orgánom, ktorý sa venuje výlučne presadzovaniu rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien, píše AFP.

Viceprezidentka USA Kamala Harrisová ešte začiatkom novembra uviedla, že Spojené štáty budú spolupracovať s ostatnými krajinami v záujme vylúčiť Irán z komisie. Tento krok podporila aj bývalá ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová.

Odporcovia rezolúcie vrátane Ruska a Číny uviedli, že Irán bol do komisie riadne zvolený a jeho vylúčenie je "nebezpečným precedensom".

Celoštátne demonštrácie vypukli v Iráne 16. septembra po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela po zadržaní teheránskou mravnostnou políciou pre údajné porušenie pravidiel ženského obliekania. Iránske úrady odvtedy zatkli tisícky ľudí. Voči 11 z nich vyniesli súdy rozsudky smrti.

(tasr)

  |  

Ruská ekonomika v treťom štvrťroku klesla menej, ako naznačil odhad

Ruská ekonomika v treťom štvrťroku 2022 klesla medziročne o 3,7 percenta. Ukázali to v stredu revidované údaje štatistického úradu Rosstat, ktoré sú lepšie ako pokles ekonomiky o štyri percentá pri predbežnom odhade. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Vplyv západných sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu a vplyv mobilizačného príkazu prezidenta Vladimira Putina z konca septembra na pracovnú silu nasmerovali ruskú ekonomiku tento rok do recesie.

Ruskí predstavitelia a analytici postupne zlepšovali prognózy vývoja hrubého domáceho produktu (HDP) za celý rok, ale naznačili, že jeho pokles môže byť dlhší, aj keď menej prudký, ako sa pôvodne očakávalo.

Ruská ekonomika čelí ďalším protivetrom v dôsledku stropu na ceny ropy, ktoré tento mesiac zaviedli západné krajiny, a embarga Európskej únie na export ruskej ropy po mori.

Po náraste o 3,5 percenta v prvom štvrťroku sa ruská ekonomika prepadla do recesie, keďže v nasledujúcich dvoch štvrťrokoch klesla, a to o 4,1 percenta v období apríl – jún a o 3,7 percenta za tri mesiace do konca septembra.

Ruské ministerstvo hospodárstva predpovedá, že za celý rok 2022 sa HDP zníži o 2,9 percenta.

(tasr)

  |  

Poslanec NRSR Milan Kuriak žiada ministra zdravotníctva, aby nepodporil právne dokumenty týkajúce sa zmeny pohlavia

Poslanec Národnej rady SR Milan Kuriak vyzval 14. decembra Ministra zdravotníctva SR Vladimíra Lengvarského, aby nepodpísal takzvané štandardné postupy pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom (ďalej len ŠTDP), ktoré by mali byť vo štvrtok (15. 12. 2022) schvaľované Komisiou MZ SR pre ŠTDP.

Zároveň poslanec ministra požiadal o okamžité zrušenie odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (MZSR) na zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti ku zmene pohlavia pred vydaním lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby administratívne evidovaného v matrike, ktoré bolo publikované vo Vestníku MZSR dňa 6. apríla 2022 (ďalej len ako "usmernenie").

Kuriak zastáva názor, že prijatím a nadobudnutím účinnosti vyššie uvedených odborných materiálov sa výrazným spôsobom uľahčí registrácia zmien pohlavia na matričných úradoch, čo pokladá za absolútne neprijateľný postup. "Slovenská republika je stále vnímaná ako konzervatívna krajina a materiály tohto druhu by mali byť citlivo rokované nielen na úrovni vládnych strán, ale aj odbornej verejnosti, čo sa z môjho pohľadu neudialo," konštatuje poslanec.

Okrem toho poslanec upozornil ministra zdravotníctva aj na skutočnosť, že usmernenie obsahuje množstvo nepresností, ktoré vytvárajú priestor na širokú interpretáciu jednotlivých ustanovení, ďalej upozornil na absolútnu nepripravenosť právneho poriadku na zmeny, ktoré môžu zmenou pohlavia v oblasti práv a povinností osôb nastať (napríklad úprava a prechod rodičovských práv, právo sociálneho zabezpečenia a iné), či absenciu zaručenia trvalosti zmeny.

Poslanec zároveň vyjadril vážne znepokojenie nad konaním samotného ministra,pretože v priebehu mesiaca apríl tohto roka túto otázku Kuriak spoločne s viacerými poslancami za klub OĽaNO komunikovali, pričom mal za to, že usmernenie bude zrušené a nie len pozastavená jeho účinnosť. Podľa poslanca je aktuálny právny stav taký, že schválením ŠTDP nadobudne účinnosť aj spomínané usmernenie, s čím Kuriak a viacerí konzervatívni poslanci nesúhlasia.

(tasr, sak)

  |  

Vysoké Tatry: Horskí záchranári pomáhajú poľským kolegom pri pátraní po dvoch nezvestných turistoch

Horskí záchranári pomáhajú vo Vysokých Tatrách pri pátraní po nezvestných Poliakoch, zatiaľ bezvýsledne. Informovala o tom Horská záchranná služba (HZS) na svojej webovej stránke s tým, že ešte v utorok (13. decembra) v noci aj v stredu skoro ráno prijalo operačné stredisko tiesňového volania informáciu o ich nezvestnosti od poľských kolegov.

"Nahlásili, že z túry sa nevrátili dvaja turisti z Poľska. Prvý muž je nezvestný od nedele (11. 12.) a druhý od pondelka (12. 12.). Predpokladaný plán trasy prvého nezvestného muža je Kasprov vrch, u druhej nezvestnej osoby je to Chocholowská dolina," uvádza HZS. O súčinnosť požiadali aj Prezídium Policajného zboru v súvislosti s lokalizáciou mobilných telefónov nezvestných mužov, ktorá však nebola úspešná.

V stredu v ranných hodinách odišli prepátrať lokalitu pod Kasprovým vrchom záchranári HZS z oblastného strediska Vysoké Tatry. "Na základňu sa vrátili v podvečerných hodinách, pátranie bolo, žiaľ, na slovenskej strane Tatier bezvýsledné. Poľskí záchranári pátrali počas dňa pozemne a aj za pomoci dronov, no taktiež zatiaľ bezúspešne," uzatvára HZS.

(tasr)

  |  

Ukrajina: V oslobodenom Chersone vraj objavili ruskú mučiareň pre deti

Ukrajinskí vyšetrovatelia objavili v nedávno oslobodenom meste Cherson mučiareň, kde ruské okupačné jednotky údajne zadržiavali a týrali deti. Oznámil to v stredu ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

Ruské tajné služby držali deti v takzvanej "detskej cele", kde dostávali len trochu vody a takmer žiadne jedlo, dodal Lubinec s odvolaním sa na výpovede tamojších obyvateľov.

Z nich vyplýva, že tieto deti boli vystavené psychickému týraniu zo strany svojich ruských únoscov, ktorí im vraj povedali, že rodičia ich opustili a už sa nikdy nevrátia domov.

Lubinec podotkol, že jeden 14-ročný chlapec bol väznený a neskôr mučený len preto, že si odfotografoval nefunkčnú ruskú vojenskú techniku.

"Mučenie detí sme zaznamenali prvýkrát. Myslel som si, že po  Buči a Irpini už nemôžeme siahnuť na hlbšie dno... Ale skutočné dno sme videli až v Chersone," uviedol ukrajinský ombudsman.

Britský denník pripomína, že tieto tvrdenia nebolo možné nezávisle overiť. Guardian navštívil inú "mučiareň" v juhoukrajinskom Chersone, kde boli podľa tamojších zdrojov zadržiavaní, bití či mučení elektrickým prúdom desiatky mužov. Niektorých z nich ruskí vojaci zabili.

(tasr)