15. decembra 2022 | 3:35

Minúta | 15. decembra 2022 | 3:35

Ukrajina: Protikorupčný súd skonfiškoval všetok majetok exprezidenta Janukovyča

Najvyšší protikorupčný súd Ukrajiny (VAKS) skonfiškoval v prospech štátu všetok majetok bývalého prezidenta Viktora Janukovyča vrátane jeho niekdajšej luxusnej rezidencie pri Kyjeve. TASR o tom informuje s odvolaním sa na stredajšie oznámenie zverejnené na stránke súdu.

O konfiškáciu majetku exprezidenta, ktorý po vypuknutí ukrajinskej revolúcie z roku 2014 ušiel do Ruska, požiadalo ministerstvo spravodlivosti v Kyjeve. Janukovyčovi právnici avizovali, že sa voči vynesenému verdiktu odvolajú.

Trojica sudcov VAKS rozhodla o tom, že v prospech ukrajinského štátu prepadne bývalá Janukovyčova luxusná rezidencia Mežyhiria pri Kyjeve, hotelový a reštauračný areál v obci Sucholuččia, byt v severnej časti Kyjeva, ako aj viacero áut a parkovacích miest.

Na základe súdneho príkazu bolo Janukovyčovi zhabaných aj 31 miliónov ukrajinských hrivien (800-tisíc eur) a takmer 85-tisíc amerických dolárov uložených na bankových účtoch, ako aj majetkové podiely v dvoch spoločnostiach.

Exprezidentovi bolo skonfiškovaných aj 537 predmetov umeleckej a historickej hodnoty vrátane obrazov, ikon, kníh, starožitného nábytku, hodín, váz, mečov, strelných zbraní a jedného kanónu z 19. storočia. Ich celková hodnota sa odhaduje na viac než 18,7 milióna eur.

"Konfiškácia sa uskutočnila preto, že Janukovyč spolupracoval s Ruskou federáciou na vykonávaní podvratných a teroristických aktivít zameraných voči Ukrajine a pri vedení agresívnej vojny. Okrem iného tiež prostredníctvom listov vyzýval (ukrajinského) prezidenta Zelenského, aby akceptoval podmienky agresorskej krajiny," uviedli aktivisti z ukrajinskej mimovládnej organizácie Protikorupčné centrum.

Proruského Viktora Janukovyča, ktorý zastával post hlavy štátu od roku 2010, zvrhli prozápadní demonštranti počas protestov na Majdane v roku 2014. Protesty vypukli po tom, ako Janukovyč napriek predchádzajúcim prísľubom odmietol podpísať asociačnú dohodu s Európskou úniou.

Janukovyča na Ukrajine odsúdili v neprítomnosti na trinásť rokov väzenia za vlastizradu a spoluúčasť na vedení vojny voči vlastnej krajine. Rozhodnutie o konfiškácii jeho majetku však padlo až teraz. Podľa odhadov ukrajinských úradov exprezident svojím korupčným a iným konaním spôsobil Ukrajine škody vo výške stoviek miliónov hrivien.

(tasr)

15. decembra 2022 | 0:26

Minúta | 15. decembra 2022 | 0:26

Kremeľ tvrdí, že patrioty dodané na Ukrajinu by boli legitímnym terčom útokov

Ak by Spojené štáty poskytli Ukrajine dodávky systémov protivzdušnej obrany Patriot, raketové batérie tohto systému by sa stali legitímnym cieľom útokov ruských síl. V stredu to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého cituje stanica CNN.

CNN v utorok s odvolaním sa na troch amerických predstaviteľov informovala, že Spojené štáty sú pripravené schváliť dodávku systémov Patriot na Ukrajinu. Upozornili na to, že konečné rozhodnutie vo veci ešte nepadlo, ale mohlo by byť prijaté v priebehu tohto týždňa.

Príslušný zámer Pentagónu musí schváliť minister obrany USA Lloyd Austin predtým, než bude poslaný na podpísanie prezidentovi Joeovi Bidenovi. Trojica nemenovaných amerických predstaviteľov pre CNN povedala, že sa očakáva odsúhlasenie tohto plánu.

Na otázku CNN, či Peskov zastáva rovnaký názor ako bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý konštatoval, že patrioty dodané Kyjevu "by boli okamžite legitímnym cieľom našich ozbrojených síl", hovorca Kremľa uviedol "samozrejme".

Dodal ale, že túto záležitosť zatiaľ nechce komentovať, nakoľko ide len o medializované správy, a Washington zatiaľ neprijal konečné rozhodnutie.

Po sfinalizovaní plánov by mali byť patrioty v priebehu niekoľkých dní urýchlene dodané ukrajinským silám, ktoré by sa ich učili používať na základni americkej armády pri meste Grafenwöhr v Nemecku, priblížili pre CNN predstavitelia USA.

Ukrajinskí činitelia už niekoľko mesiacov žiadajú dodanie batérií systému Patriot. Kyjev však zatiaľ neuviedol, či už USA súhlasili s ich dodaním.

Ruskí predstavitelia opakovane tvrdia, že všetky západné systémy poskytnuté Ukrajine – vrátane raketových systémov HIMARS – budú cieľom útokov ruských síl.

(tasr)

14. decembra 2022 | 20:37

Minúta | 14. decembra 2022 | 20:37

Fed v stredu zvýšil svoj kľúčový úrok o 50 bázických bodov

Americký Federálny rezervný systém (Fed) v stredu zvýšil svoj kľúčový úrok menej ako na predchádzajúcich štyroch zasadnutiach. TASR o tom informuje na základe správ AP, AFP a CNBC.

Fed dnes zvýšil svoju referenčnú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov na rozpätie 4,25 až 4,50 percenta, čo je najvyššia úroveň od roku 2007. Ekonómovia takýto výsledok očakávali po tom, ako správa o vývoji spotrebiteľských cien v USA ukázala, že sa ich rast v novembri spomalil na 7,1 percenta zo 7,7 percenta v októbri.

Americká centrálna banka na štyroch predchádzajúcich stretnutiach po sebe zvýšila svoj kľúčový úrok až o 75 bázických bodov. Dnešné zvýšenie úrokov je síce miernejšie, ale stále ide o výrazný skok. Predstavitelia Fedu v stredu zároveň naznačili, že ich boj o ochladenie najväčšej svetovej ekonomiky sa ešte neskončil.

Centrálna banka USA v stredu zároveň revidovala nadol svoju prognózu rastu ekonomiky v budúcom roku na 0,5 percenta, čo je menej ako polovica zo septembrového odhadu. Uviedla tiež, že inflácia vzrastie viac, ako sa očakávalo a miera nezamestnanosti do konca roka 2023 vyskočí na 4,6 percenta zo súčasných 3,7 percenta.

Fed tento rok zvýšil sadzby sedemkrát v snahe zmierniť dopyt a spomaliť prudko rastúcu infláciu, pričom sektory citlivé na úroky, ako je bývanie, už zasiahlo sprísňovanie jej politiky. Kým menová politika ovplyvní rôzne sektory ekonomiky, nejaký čas to trvá, pripomenuli analytici.

Politici tiež predpovedali, že kľúčová úroková sadzba dosiahne do konca roka 2023 rozpätie 5 percent až 5,25 percenta. To naznačuje, že Fed je pripravený zvýšiť svoju referenčnú sadzbu o ďalšie tri štvrtiny bodu.

(tasr)

14. decembra 2022 | 20:32

Minúta | 14. decembra 2022 | 20:32

EÚ schválila pravidlá uvoľnenia vízového režimu pre Kosovo

Členské krajiny Európskej únie (EÚ) a Európsky parlament (EP) odsúhlasili v stredu plán na umožnenie bezvízového vstupu návštevníkom z Kosova do eurobloku. Z vyhlásení EP a Európskej rady vyplýva, že nové pravidlá umožňujúce občanom Kosova dve 90-dňové návštevy v EÚ ročne vstúpia do platnosti ešte pred 1. januárom 2024. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Čelní predstavitelia Kosova podpísali v stredu oficiálnu žiadosť, ktorou Európsku úniu požiadali o kandidátsky štatút pre svoju krajinu. Kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová, predseda parlamentu Glauk Konjufca a premiér Albin Kurti podpísali žiadosť, ktorú plánujú vo štvrtok odovzdať Českej republike. Tá má v súčasnosti rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ.

Päť členov bloku – Grécko, Španielsko, Rumunsko, Slovensko a Cyprus – stále neuznáva Kosovo ako nezávislý štát, pripomína AFP.

Priština vyhlásila nezávislosť od Srbska v roku 2008, no Belehrad spolu so svojimi kľúčovými spojencami Ruskom a Čínou stále považujú Kosovo za súčasť Srbska.

(tasr)

14. decembra 2022 | 19:56

Minúta | 14. decembra 2022 | 19:56

WHO na budúci rok možno odvolá globálny stav zdravotnej núdze pre COVID-19

Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus vyjadril v stredu v Ženeve nádej, že v roku 2023 by mohol byť odvolaný stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu (PHEIC), ktorý bol vyhlásený v januári 2020 v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.

Šéf WHO podľa vlastných slov dúfa, že na budúci rok bude možné skonštatovať koniec pandémie. Dodal, že "vírus tu zostane", ale svet už má nástroje, ako covid zvládnuť – vakcíny, lieky a aj vzorce správania.

WHO oficiálne neodvoláva pandémiu, pretože ju ani nevyhlasuje. Čo v takomto prípade vyhlasuje, je stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu. Účelom vyhlásenia PHEIC je upozorniť vlády jednotlivých krajín, aby prijali preventívne opatrenia a navzájom spolupracovali. Každá krajina však zavádza vlastné opatrenia.

Čo sa týka budúceho roka, existuje podľa šéfa WHO "mnoho dôvodov na nádej a tiež mnoho dôvodov na obavy". Okrem iného spomenul hroziaci hladomor – najmä v Afrike –, nevyhovujúce hygienické podmienky v mnohých krajinách, nezdravú stravu, maláriu a tuberkulózu.

Poznamenal tiež, že medzičasom poklesol o viac ako 90 percent aj počet prípadov choroby "mpox", ktorá sa donedávna nazývala opičie kiahne. V Ugande nie sú teraz hlásené žiadne nové prípady eboly, dodal.

(tasr)

14. decembra 2022 | 19:23

Minúta | 14. decembra 2022 | 19:23

Morgan Stanley očakáva nárast ceny Brentu na 110 amerických dolárov za barel do polovice roka 2023

Americká banka Morgan Stanley v stredu uviedla, že očakáva zvýšenie ceny ropnej zmesi Brent na úroveň približne 110 amerických dolárov (103,30 eura) za barel (159 litrov) do polovice roka 2023. Ako dôvod uviedla rastúci dopyt a napätú ponuku. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

"Naďalej sme konštruktívni, pokiaľ ide o ceny ropy poháňané oživujúcim sa dopytom (opätovné otvorenie Číny, oživenie leteckej dopravy) pri obmedzenej ponuke v dôsledku nízkej úrovne investícií, rizík vo veci dodávok z Ruska, konca uvoľňovania strategických rezerv (SPR) a spomalenia produkcie ropy z bridlíc v USA," uviedla investičná banka USA v poznámke.

Ceny ropy v stredu vzrástli po tom, ako OPEC a Medzinárodná agentúra pre energetiku predpovedali oživenie dopytu v priebehu budúceho roka.

Makroekonomické nepriaznivé vetry tlačia trh do mierneho nadbytku ponuky a pravdepodobne udržia ceny v určitom rozsahu v 1. štvrťroku 2023, napísala banka.

Ropný stratég Morgan Stanley Martijn Rats však predpovedá, že sa trh v 2. štvrťroku vráti do rovnováhy a v druhej polovici roka 2023 sa ešte viac sprísni.

(tasr)

14. decembra 2022 | 19:18

Minúta | 14. decembra 2022 | 19:18

Irán vylúčili z Komisie OSN pre postavenie žien

Organizácia Spojených národov (OSN) v stredu odhlasovala vylúčenie Iránu z Komisie OSN pre postavenie žien (UNCSW) za brutálne zásahy bezpečnostných zložiek proti celoštátnym protestom, na čelo ktorých sa v tejto islamskej krajine postavili ženy. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Za vylúčenie Iránu hlasovalo dovedna 29 členov Hospodárskej a sociálnej rady (ECOSOC), osem krajín bolo proti a 16 sa hlasovania zdržalo. Na prijatie tohto opatrenia navrhovaného Spojenými štátmi bola potrebná jednoduchá väčšina hlasov.

Rezolúcia zbavuje Irán členstva v komisii s okamžitou platnosťou. V dokumente sa uvádza, že iránske vedenie "čoraz výraznejšie potláča ľudské práva žien a dievčat vrátane práva na slobodu prejavu a názoru, často s použitím nadmernej sily".

UNCSW je hlavným globálnym medzivládnym orgánom, ktorý sa venuje výlučne presadzovaniu rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien, píše AFP.

Viceprezidentka USA Kamala Harrisová ešte začiatkom novembra uviedla, že Spojené štáty budú spolupracovať s ostatnými krajinami v záujme vylúčiť Irán z komisie. Tento krok podporila aj bývalá ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová.

Odporcovia rezolúcie vrátane Ruska a Číny uviedli, že Irán bol do komisie riadne zvolený a jeho vylúčenie je "nebezpečným precedensom".

Celoštátne demonštrácie vypukli v Iráne 16. septembra po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela po zadržaní teheránskou mravnostnou políciou pre údajné porušenie pravidiel ženského obliekania. Iránske úrady odvtedy zatkli tisícky ľudí. Voči 11 z nich vyniesli súdy rozsudky smrti.

(tasr)

14. decembra 2022 | 18:52

Minúta | 14. decembra 2022 | 18:52

Ruská ekonomika v treťom štvrťroku klesla menej, ako naznačil odhad

Ruská ekonomika v treťom štvrťroku 2022 klesla medziročne o 3,7 percenta. Ukázali to v stredu revidované údaje štatistického úradu Rosstat, ktoré sú lepšie ako pokles ekonomiky o štyri percentá pri predbežnom odhade. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Vplyv západných sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu a vplyv mobilizačného príkazu prezidenta Vladimira Putina z konca septembra na pracovnú silu nasmerovali ruskú ekonomiku tento rok do recesie.

Ruskí predstavitelia a analytici postupne zlepšovali prognózy vývoja hrubého domáceho produktu (HDP) za celý rok, ale naznačili, že jeho pokles môže byť dlhší, aj keď menej prudký, ako sa pôvodne očakávalo.

Ruská ekonomika čelí ďalším protivetrom v dôsledku stropu na ceny ropy, ktoré tento mesiac zaviedli západné krajiny, a embarga Európskej únie na export ruskej ropy po mori.

Po náraste o 3,5 percenta v prvom štvrťroku sa ruská ekonomika prepadla do recesie, keďže v nasledujúcich dvoch štvrťrokoch klesla, a to o 4,1 percenta v období apríl – jún a o 3,7 percenta za tri mesiace do konca septembra.

Ruské ministerstvo hospodárstva predpovedá, že za celý rok 2022 sa HDP zníži o 2,9 percenta.

(tasr)

14. decembra 2022 | 18:37

Minúta | 14. decembra 2022 | 18:37

Poslanec NRSR Milan Kuriak žiada ministra zdravotníctva, aby nepodporil právne dokumenty týkajúce sa zmeny pohlavia

Poslanec Národnej rady SR Milan Kuriak vyzval 14. decembra Ministra zdravotníctva SR Vladimíra Lengvarského, aby nepodpísal takzvané štandardné postupy pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom (ďalej len ŠTDP), ktoré by mali byť vo štvrtok (15. 12. 2022) schvaľované Komisiou MZ SR pre ŠTDP.

Zároveň poslanec ministra požiadal o okamžité zrušenie odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (MZSR) na zjednotenie postupov poskytovania zdravotnej starostlivosti ku zmene pohlavia pred vydaním lekárskeho posudku o zmene pohlavia osoby administratívne evidovaného v matrike, ktoré bolo publikované vo Vestníku MZSR dňa 6. apríla 2022 (ďalej len ako "usmernenie").

Kuriak zastáva názor, že prijatím a nadobudnutím účinnosti vyššie uvedených odborných materiálov sa výrazným spôsobom uľahčí registrácia zmien pohlavia na matričných úradoch, čo pokladá za absolútne neprijateľný postup. "Slovenská republika je stále vnímaná ako konzervatívna krajina a materiály tohto druhu by mali byť citlivo rokované nielen na úrovni vládnych strán, ale aj odbornej verejnosti, čo sa z môjho pohľadu neudialo," konštatuje poslanec.

Okrem toho poslanec upozornil ministra zdravotníctva aj na skutočnosť, že usmernenie obsahuje množstvo nepresností, ktoré vytvárajú priestor na širokú interpretáciu jednotlivých ustanovení, ďalej upozornil na absolútnu nepripravenosť právneho poriadku na zmeny, ktoré môžu zmenou pohlavia v oblasti práv a povinností osôb nastať (napríklad úprava a prechod rodičovských práv, právo sociálneho zabezpečenia a iné), či absenciu zaručenia trvalosti zmeny.

Poslanec zároveň vyjadril vážne znepokojenie nad konaním samotného ministra,pretože v priebehu mesiaca apríl tohto roka túto otázku Kuriak spoločne s viacerými poslancami za klub OĽaNO komunikovali, pričom mal za to, že usmernenie bude zrušené a nie len pozastavená jeho účinnosť. Podľa poslanca je aktuálny právny stav taký, že schválením ŠTDP nadobudne účinnosť aj spomínané usmernenie, s čím Kuriak a viacerí konzervatívni poslanci nesúhlasia.

(tasr, sak)