Preskočiť na obsah
  |  

Fed v stredu zvýšil svoj kľúčový úrok o 50 bázických bodov

Americký Federálny rezervný systém (Fed) v stredu zvýšil svoj kľúčový úrok menej ako na predchádzajúcich štyroch zasadnutiach. TASR o tom informuje na základe správ AP, AFP a CNBC.

Fed dnes zvýšil svoju referenčnú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov na rozpätie 4,25 až 4,50 percenta, čo je najvyššia úroveň od roku 2007. Ekonómovia takýto výsledok očakávali po tom, ako správa o vývoji spotrebiteľských cien v USA ukázala, že sa ich rast v novembri spomalil na 7,1 percenta zo 7,7 percenta v októbri.

Americká centrálna banka na štyroch predchádzajúcich stretnutiach po sebe zvýšila svoj kľúčový úrok až o 75 bázických bodov. Dnešné zvýšenie úrokov je síce miernejšie, ale stále ide o výrazný skok. Predstavitelia Fedu v stredu zároveň naznačili, že ich boj o ochladenie najväčšej svetovej ekonomiky sa ešte neskončil.

Centrálna banka USA v stredu zároveň revidovala nadol svoju prognózu rastu ekonomiky v budúcom roku na 0,5 percenta, čo je menej ako polovica zo septembrového odhadu. Uviedla tiež, že inflácia vzrastie viac, ako sa očakávalo a miera nezamestnanosti do konca roka 2023 vyskočí na 4,6 percenta zo súčasných 3,7 percenta.

Fed tento rok zvýšil sadzby sedemkrát v snahe zmierniť dopyt a spomaliť prudko rastúcu infláciu, pričom sektory citlivé na úroky, ako je bývanie, už zasiahlo sprísňovanie jej politiky. Kým menová politika ovplyvní rôzne sektory ekonomiky, nejaký čas to trvá, pripomenuli analytici.

Politici tiež predpovedali, že kľúčová úroková sadzba dosiahne do konca roka 2023 rozpätie 5 percent až 5,25 percenta. To naznačuje, že Fed je pripravený zvýšiť svoju referenčnú sadzbu o ďalšie tri štvrtiny bodu.

(tasr)

  |  

EÚ schválila pravidlá uvoľnenia vízového režimu pre Kosovo

Členské krajiny Európskej únie (EÚ) a Európsky parlament (EP) odsúhlasili v stredu plán na umožnenie bezvízového vstupu návštevníkom z Kosova do eurobloku. Z vyhlásení EP a Európskej rady vyplýva, že nové pravidlá umožňujúce občanom Kosova dve 90-dňové návštevy v EÚ ročne vstúpia do platnosti ešte pred 1. januárom 2024. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Čelní predstavitelia Kosova podpísali v stredu oficiálnu žiadosť, ktorou Európsku úniu požiadali o kandidátsky štatút pre svoju krajinu. Kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová, predseda parlamentu Glauk Konjufca a premiér Albin Kurti podpísali žiadosť, ktorú plánujú vo štvrtok odovzdať Českej republike. Tá má v súčasnosti rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ.

Päť členov bloku – Grécko, Španielsko, Rumunsko, Slovensko a Cyprus – stále neuznáva Kosovo ako nezávislý štát, pripomína AFP.

Priština vyhlásila nezávislosť od Srbska v roku 2008, no Belehrad spolu so svojimi kľúčovými spojencami Ruskom a Čínou stále považujú Kosovo za súčasť Srbska.

(tasr)

  |  

WHO na budúci rok možno odvolá globálny stav zdravotnej núdze pre COVID-19

Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus vyjadril v stredu v Ženeve nádej, že v roku 2023 by mohol byť odvolaný stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu (PHEIC), ktorý bol vyhlásený v januári 2020 v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.

Šéf WHO podľa vlastných slov dúfa, že na budúci rok bude možné skonštatovať koniec pandémie. Dodal, že "vírus tu zostane", ale svet už má nástroje, ako covid zvládnuť – vakcíny, lieky a aj vzorce správania.

WHO oficiálne neodvoláva pandémiu, pretože ju ani nevyhlasuje. Čo v takomto prípade vyhlasuje, je stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu. Účelom vyhlásenia PHEIC je upozorniť vlády jednotlivých krajín, aby prijali preventívne opatrenia a navzájom spolupracovali. Každá krajina však zavádza vlastné opatrenia.

Čo sa týka budúceho roka, existuje podľa šéfa WHO "mnoho dôvodov na nádej a tiež mnoho dôvodov na obavy". Okrem iného spomenul hroziaci hladomor – najmä v Afrike –, nevyhovujúce hygienické podmienky v mnohých krajinách, nezdravú stravu, maláriu a tuberkulózu.

Poznamenal tiež, že medzičasom poklesol o viac ako 90 percent aj počet prípadov choroby "mpox", ktorá sa donedávna nazývala opičie kiahne. V Ugande nie sú teraz hlásené žiadne nové prípady eboly, dodal.

(tasr)

  |  

Morgan Stanley očakáva nárast ceny Brentu na 110 amerických dolárov za barel do polovice roka 2023

Americká banka  Morgan Stanley v stredu uviedla, že očakáva zvýšenie ceny ropnej zmesi Brent na úroveň približne 110 amerických dolárov (103,30 eura) za barel (159 litrov) do polovice roka 2023. Ako dôvod uviedla rastúci dopyt a napätú ponuku. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

"Naďalej sme konštruktívni, pokiaľ ide o ceny ropy poháňané oživujúcim sa dopytom (opätovné otvorenie Číny, oživenie leteckej dopravy) pri obmedzenej ponuke v dôsledku nízkej úrovne investícií, rizík vo veci dodávok z Ruska, konca uvoľňovania strategických rezerv (SPR) a spomalenia produkcie ropy z bridlíc v USA," uviedla investičná banka USA v poznámke.

Ceny ropy v stredu vzrástli po tom, ako OPEC a Medzinárodná agentúra pre energetiku predpovedali oživenie dopytu v priebehu budúceho roka.

Makroekonomické nepriaznivé vetry tlačia trh do mierneho nadbytku ponuky a pravdepodobne udržia ceny v určitom rozsahu v 1. štvrťroku 2023, napísala banka.

Ropný stratég Morgan Stanley Martijn Rats však predpovedá, že sa trh v 2. štvrťroku vráti do rovnováhy a v druhej polovici roka 2023 sa ešte viac sprísni.

(tasr)

  |  

Irán vylúčili z Komisie OSN pre postavenie žien

Organizácia Spojených národov (OSN) v stredu odhlasovala vylúčenie Iránu z Komisie OSN pre postavenie žien (UNCSW) za brutálne zásahy bezpečnostných zložiek proti celoštátnym protestom, na čelo ktorých sa v tejto islamskej krajine postavili ženy. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Za vylúčenie Iránu hlasovalo dovedna 29 členov Hospodárskej a sociálnej rady (ECOSOC), osem krajín bolo proti a 16 sa hlasovania zdržalo. Na prijatie tohto opatrenia navrhovaného Spojenými štátmi bola potrebná jednoduchá väčšina hlasov.

Rezolúcia zbavuje Irán členstva v komisii s okamžitou platnosťou. V dokumente sa uvádza, že iránske vedenie "čoraz výraznejšie potláča ľudské práva žien a dievčat vrátane práva na slobodu prejavu a názoru, často s použitím nadmernej sily".

UNCSW je hlavným globálnym medzivládnym orgánom, ktorý sa venuje výlučne presadzovaniu rodovej rovnosti a posilneniu postavenia žien, píše AFP.

Viceprezidentka USA Kamala Harrisová ešte začiatkom novembra uviedla, že Spojené štáty budú spolupracovať s ostatnými krajinami v záujme vylúčiť Irán z komisie. Tento krok podporila aj bývalá ministerka zahraničných vecí USA Hillary Clintonová.

Odporcovia rezolúcie vrátane Ruska a Číny uviedli, že Irán bol do komisie riadne zvolený a jeho vylúčenie je "nebezpečným precedensom".

Celoštátne demonštrácie vypukli v Iráne 16. septembra po smrti mladej Kurdky Mahsy Amíníovej, ktorá zomrela po zadržaní teheránskou mravnostnou políciou pre údajné porušenie pravidiel ženského obliekania. Iránske úrady odvtedy zatkli tisícky ľudí. Voči 11 z nich vyniesli súdy rozsudky smrti.

(tasr)

  |  

Ruská ekonomika v treťom štvrťroku klesla menej, ako naznačil odhad

Ruská ekonomika v treťom štvrťroku 2022 klesla medziročne o 3,7 percenta. Ukázali to v stredu revidované údaje štatistického úradu Rosstat, ktoré sú lepšie ako pokles ekonomiky o štyri percentá pri predbežnom odhade. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Vplyv západných sankcií proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajinu a vplyv mobilizačného príkazu prezidenta Vladimira Putina z konca septembra na pracovnú silu nasmerovali ruskú ekonomiku tento rok do recesie.

Ruskí predstavitelia a analytici postupne zlepšovali prognózy vývoja hrubého domáceho produktu (HDP) za celý rok, ale naznačili, že jeho pokles môže byť dlhší, aj keď menej prudký, ako sa pôvodne očakávalo.

Ruská ekonomika čelí ďalším protivetrom v dôsledku stropu na ceny ropy, ktoré tento mesiac zaviedli západné krajiny, a embarga Európskej únie na export ruskej ropy po mori.

Po náraste o 3,5 percenta v prvom štvrťroku sa ruská ekonomika prepadla do recesie, keďže v nasledujúcich dvoch štvrťrokoch klesla, a to o 4,1 percenta v období apríl – jún a o 3,7 percenta za tri mesiace do konca septembra.

Ruské ministerstvo hospodárstva predpovedá, že za celý rok 2022 sa HDP zníži o 2,9 percenta.

(tasr)