Preskočiť na obsah
  |  

Kremeľ tvrdí, že patrioty dodané na Ukrajinu by boli legitímnym terčom útokov

Ak by Spojené štáty poskytli Ukrajine dodávky systémov protivzdušnej obrany Patriot, raketové batérie tohto systému by sa stali legitímnym cieľom útokov ruských síl. V stredu to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorého cituje stanica CNN.

CNN v utorok s odvolaním sa na troch amerických predstaviteľov informovala, že Spojené štáty sú pripravené schváliť dodávku systémov Patriot na Ukrajinu. Upozornili na to, že konečné rozhodnutie vo veci ešte nepadlo, ale mohlo by byť prijaté v priebehu tohto týždňa.

Príslušný zámer Pentagónu musí schváliť minister obrany USA Lloyd Austin predtým, než bude poslaný na podpísanie prezidentovi Joeovi Bidenovi. Trojica nemenovaných amerických predstaviteľov pre CNN povedala, že sa očakáva odsúhlasenie tohto plánu.

Na otázku CNN, či Peskov zastáva rovnaký názor ako bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, ktorý konštatoval, že patrioty dodané Kyjevu "by boli okamžite legitímnym cieľom našich ozbrojených síl", hovorca Kremľa uviedol "samozrejme".

Dodal ale, že túto záležitosť zatiaľ nechce komentovať, nakoľko ide len o medializované správy, a Washington zatiaľ neprijal konečné rozhodnutie.

Po sfinalizovaní plánov by mali byť patrioty v priebehu niekoľkých dní urýchlene dodané ukrajinským silám, ktoré by sa ich učili používať na základni americkej armády pri meste Grafenwöhr v Nemecku, priblížili pre CNN predstavitelia USA.

Ukrajinskí činitelia už niekoľko mesiacov žiadajú dodanie batérií systému Patriot. Kyjev však zatiaľ neuviedol, či už USA súhlasili s ich dodaním.

Ruskí predstavitelia opakovane tvrdia, že všetky západné systémy poskytnuté Ukrajine – vrátane raketových systémov HIMARS – budú cieľom útokov ruských síl.

(tasr)

  |  

Rím: Muž, ktorý strieľal v kaviarni, mal útok vopred naplánovaný

Muž, ktorý v nedeľu v jednej z kaviarní v Ríme zastrelil štyri ženy a zranil ďalšie tri osoby, útok plánoval dlho vopred. V stredu to uviedol sudca zodpovedný za úkony predbežného vyšetrovania. TASR správu prevzala z agentúry ANSA.

Päťdesiatsedemročný Claudio Campiti počas vypočúvania "neprejavil ľútosť" nad tým, čo vykonal. Súd sa preto rozhodol nechať ho vo väzbe, keďže by na slobode "mohol pokračovať v násilnom konaní".

Campiti začal strieľať na stretnutí vlastníkov bytov v kaviarni v rímskej štvrti Fidene. Jednou z obetí bola 50-ročná Nicoletta Golisanová, priateľka talianskej premiérky Giorgie Meloniovej.

Agentúra ANSA uvádza, že incident mohol dopadnúť oveľa horšie, keďže Campiti si do kaviarne priniesol 170 nábojov a ešte jeden zásobník. Ostatní účastníci stretnutia vlastníkov ho však premohli a držali ho, kým neprišla polícia.

Campiti mal už minulosti opakované spory so susedmi, uviedol jeden zo svedkov pre talianske médiá. Viackrát tiež žiadal o zbrojný preukaz, úrady mu to však zamietli. Zbraň, ktorou v nedeľu strieľal, pochádzala zo strelnice, kde bol členom.

Prokuratúra oznámila, že Campitiho obvinila z úkladnej masovej vraždy. Dodala, že na nedeľné stretnutie do kaviarne si priniesol šesťtisíc eur v hotovosti a batoh s oblečením, čo naznačovalo, že po útoku plánoval utiecť.

(tasr)

  |  

Fed v stredu zvýšil svoj kľúčový úrok o 50 bázických bodov

Americký Federálny rezervný systém (Fed) v stredu zvýšil svoj kľúčový úrok menej ako na predchádzajúcich štyroch zasadnutiach. TASR o tom informuje na základe správ AP, AFP a CNBC.

Fed dnes zvýšil svoju referenčnú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov na rozpätie 4,25 až 4,50 percenta, čo je najvyššia úroveň od roku 2007. Ekonómovia takýto výsledok očakávali po tom, ako správa o vývoji spotrebiteľských cien v USA ukázala, že sa ich rast v novembri spomalil na 7,1 percenta zo 7,7 percenta v októbri.

Americká centrálna banka na štyroch predchádzajúcich stretnutiach po sebe zvýšila svoj kľúčový úrok až o 75 bázických bodov. Dnešné zvýšenie úrokov je síce miernejšie, ale stále ide o výrazný skok. Predstavitelia Fedu v stredu zároveň naznačili, že ich boj o ochladenie najväčšej svetovej ekonomiky sa ešte neskončil.

Centrálna banka USA v stredu zároveň revidovala nadol svoju prognózu rastu ekonomiky v budúcom roku na 0,5 percenta, čo je menej ako polovica zo septembrového odhadu. Uviedla tiež, že inflácia vzrastie viac, ako sa očakávalo a miera nezamestnanosti do konca roka 2023 vyskočí na 4,6 percenta zo súčasných 3,7 percenta.

Fed tento rok zvýšil sadzby sedemkrát v snahe zmierniť dopyt a spomaliť prudko rastúcu infláciu, pričom sektory citlivé na úroky, ako je bývanie, už zasiahlo sprísňovanie jej politiky. Kým menová politika ovplyvní rôzne sektory ekonomiky, nejaký čas to trvá, pripomenuli analytici.

Politici tiež predpovedali, že kľúčová úroková sadzba dosiahne do konca roka 2023 rozpätie 5 percent až 5,25 percenta. To naznačuje, že Fed je pripravený zvýšiť svoju referenčnú sadzbu o ďalšie tri štvrtiny bodu.

(tasr)

  |  

EÚ schválila pravidlá uvoľnenia vízového režimu pre Kosovo

Členské krajiny Európskej únie (EÚ) a Európsky parlament (EP) odsúhlasili v stredu plán na umožnenie bezvízového vstupu návštevníkom z Kosova do eurobloku. Z vyhlásení EP a Európskej rady vyplýva, že nové pravidlá umožňujúce občanom Kosova dve 90-dňové návštevy v EÚ ročne vstúpia do platnosti ešte pred 1. januárom 2024. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Čelní predstavitelia Kosova podpísali v stredu oficiálnu žiadosť, ktorou Európsku úniu požiadali o kandidátsky štatút pre svoju krajinu. Kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová, predseda parlamentu Glauk Konjufca a premiér Albin Kurti podpísali žiadosť, ktorú plánujú vo štvrtok odovzdať Českej republike. Tá má v súčasnosti rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ.

Päť členov bloku – Grécko, Španielsko, Rumunsko, Slovensko a Cyprus – stále neuznáva Kosovo ako nezávislý štát, pripomína AFP.

Priština vyhlásila nezávislosť od Srbska v roku 2008, no Belehrad spolu so svojimi kľúčovými spojencami Ruskom a Čínou stále považujú Kosovo za súčasť Srbska.

(tasr)

  |  

WHO na budúci rok možno odvolá globálny stav zdravotnej núdze pre COVID-19

Šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus vyjadril v stredu v Ženeve nádej, že v roku 2023 by mohol byť odvolaný stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu (PHEIC), ktorý bol vyhlásený v januári 2020 v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu.

Šéf WHO podľa vlastných slov dúfa, že na budúci rok bude možné skonštatovať koniec pandémie. Dodal, že "vírus tu zostane", ale svet už má nástroje, ako covid zvládnuť – vakcíny, lieky a aj vzorce správania.

WHO oficiálne neodvoláva pandémiu, pretože ju ani nevyhlasuje. Čo v takomto prípade vyhlasuje, je stav ohrozenia verejného zdravia medzinárodného významu. Účelom vyhlásenia PHEIC je upozorniť vlády jednotlivých krajín, aby prijali preventívne opatrenia a navzájom spolupracovali. Každá krajina však zavádza vlastné opatrenia.

Čo sa týka budúceho roka, existuje podľa šéfa WHO "mnoho dôvodov na nádej a tiež mnoho dôvodov na obavy". Okrem iného spomenul hroziaci hladomor – najmä v Afrike –, nevyhovujúce hygienické podmienky v mnohých krajinách, nezdravú stravu, maláriu a tuberkulózu.

Poznamenal tiež, že medzičasom poklesol o viac ako 90 percent aj počet prípadov choroby "mpox", ktorá sa donedávna nazývala opičie kiahne. V Ugande nie sú teraz hlásené žiadne nové prípady eboly, dodal.

(tasr)

  |  

Morgan Stanley očakáva nárast ceny Brentu na 110 amerických dolárov za barel do polovice roka 2023

Americká banka  Morgan Stanley v stredu uviedla, že očakáva zvýšenie ceny ropnej zmesi Brent na úroveň približne 110 amerických dolárov (103,30 eura) za barel (159 litrov) do polovice roka 2023. Ako dôvod uviedla rastúci dopyt a napätú ponuku. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

"Naďalej sme konštruktívni, pokiaľ ide o ceny ropy poháňané oživujúcim sa dopytom (opätovné otvorenie Číny, oživenie leteckej dopravy) pri obmedzenej ponuke v dôsledku nízkej úrovne investícií, rizík vo veci dodávok z Ruska, konca uvoľňovania strategických rezerv (SPR) a spomalenia produkcie ropy z bridlíc v USA," uviedla investičná banka USA v poznámke.

Ceny ropy v stredu vzrástli po tom, ako OPEC a Medzinárodná agentúra pre energetiku predpovedali oživenie dopytu v priebehu budúceho roka.

Makroekonomické nepriaznivé vetry tlačia trh do mierneho nadbytku ponuky a pravdepodobne udržia ceny v určitom rozsahu v 1. štvrťroku 2023, napísala banka.

Ropný stratég Morgan Stanley Martijn Rats však predpovedá, že sa trh v 2. štvrťroku vráti do rovnováhy a v druhej polovici roka 2023 sa ešte viac sprísni.

(tasr)