Srbská armáda je pre napätie s Kosovom v stave najvyššej pohotovosti

„Srbský prezident (Aleksandar Vučič)… nariadil srbskej armáde, aby bola v najvyššom stupni bojovej pohotovosti, to znamená na úrovni (pripravenosti) použitia ozbrojenej sily,“ povedal Vučevič. Dodal, že prezident nariadil aj posilnenie takzvaných špeciálnych ozbrojených síl, a to zo súčasných 1 500 na 5 000 príslušníkov.

Srbské ministerstvo vnútra zároveň informovalo, že „všetky (armádne) jednotky“ okamžite prechádzajú „pod velenie náčelníka generálneho štábu“. AFP pripomína, že predmetné rozkazy prezidenta Vučiča prichádzajú po tom, ako bol k hraniciam s Kosovom v nedeľu vyslaný práve náčelník generálneho štábu srbských ozbrojených síl Milan Mojsilovič.

„Situácia je tam zložitá,“ povedal Mojsilović v nedeľu večer v rozhovore s televíziou Pink cestou do mesta Raška na juhozápade krajiny, zhruba desať kilometrov od hraníc s Kosovom. Žiada si podľa neho „prítomnosť srbskej armády pozdĺž administratívnej línie“, čo je termín používaný srbskými orgánmi na označenie hranice s Kosovom. Podľa srbského ministerstva vnútra „všetky jednotky“ prechádzajú „okamžite pod velenie náčelníka generálneho štábu“.

Srbské ozbrojené sily boli v ostatných rokoch uvedené do stavu „najvyššej pohotovosti“ pre napätie s Kosovom už viackrát. Naposledy sa tak stalo v novembri po tom, ako Belehrad tvrdil, že viacero dronov z Kosova narušilo jeho vzdušný priestor.

Etnickí Srbi zablokovali ďalšie cesty nákladnými autami

Etnickí Srbi na severe Kosova v utorok zablokovali ďalšie cestné komunikácie. Zároveň neuposlúchli výzvy, aby predtým postavené barikády odstránili. Udialo sa tak len deň po tom, čo Srbsko pre zvýšené napätie medzi oboma krajinami uviedlo svoju armádu do stavu najvyššej pohotovosti. Správu publikovala agentúra AP.

Kosovskí Srbi začali blokovať cesty v meste Mitrovica, ktoré obývajú Albánci aj Srbi, už počas noci naloženými nákladnými autami. AP pripomína, že Srbi po prvýkrát od začiatku súčasnej krízy zablokovali ulice v jednom z väčších kosovských miest, keďže až doteraz umiestňovali barikády len na cesty vedúce k srbsko-kosovským hraniciam.

Kedy sa zintenzívnili protesty

Tisíce etnických Srbov demonštrovali ešte minulý štvrtok (22. decembra) v severnej časti Kosova proti „nespravodlivému“ postupu vlády v Prištine. Hromadná demonštrácia sa konala neďaleko jednej z barikád, ktorú postavili kosovskí Srbi 10. decembra pobúrení zatknutím bývalého policajta. Paralyzovali tým dopravu cez dva hraničné priechody so Srbskom.

Goran Rakič, predseda strany Srpska lista (Srbská kandidátka), tvrdil, že kosovská polícia Srbov „obťažuje“ každý deň. Miestni Srbi v novembri hromadne odstúpili zo všetkých verejných funkcií vrátane polície a na bezpečnostné vákuum museli byť nasadené jednotky etnických Albáncov. „Sme na svojej vlastnej pôde, nemôžeme mlčať v spojitosti s nespravodlivosťou, bitím našich ľudí, nemôžeme súhlasiť, že sa potichu vytratíme,“ povedal Rakič počas štvrtkovej demonštrácie. Kosovská polícia uviedla, že zhromaždenie malo „nenásilný“ priebeh.

Napätie sa vystupňovalo, keď kosovské úrady naplánovali na 18. decembra regionálne voľby v oblastiach na severe, kde majú väčšinové zastúpenie Srbi. Strana SL sa rozhodla voľby bojkotovať.

Kosovská prezidentka Vjosa Osmaniová 10. decembra krátko po postavení cestných barikád oznámila, že voľby presunú na 23. apríla budúceho roka. Polícia museli odvtedy čeliť niekoľkým útokom strelnými zbraňami a na hliadku policajnej misie EÚ v Kosove (EULEX) niekto hodil granát.

https://standard.sk/295633/srbska-premierka-kosovo-je-na-pokraji-ozbrojenych-konfliktov/

Napätie pri poznávacích značkách

Napätie sa na severe Kosova, kde žije prevažne srbská menšina, obzvlášť vyostrilo ešte v novembri aj v dôsledku dlhotrvajúcemu sporu týkajúceho sa poznávacích značiek vozidiel. Priština sa pokúšala zaviesť do praxe legislatívu, ktorá zakazovala Srbom žijúcim v Kosove používať srbské poznávacie značky.

Na protest proti predmetnému zákonu dali výpoveď v práci stovky policajtov, sudcov, prokurátorov a iných štátnych zamestnancov patriacich k tamojšej srbskej menšine. Priština napokon od opatrenia upustila, v dôsledku zmienených masových odchodov z verejných funkcií sa však krajina ocitla v akomsi bezpečnostnom vákuu, uvádza AFP.

Kosovo sa v dôsledku napätej situácie rozhodlo následne odložiť komunálne voľby v obciach so srbskou väčšinou. Pôvodne sa mali tieto voľby konať v polovici decembra, na základe rozhodnutia prezidentky Vjosy Osmaniovej sa však presunuli na apríl.

KFOR nič nenecháva na náhodu

Mierové sily KFOR zvýšili v ostatných mesiacoch svoju prítomnosť na severe Kosova. K poslednému prípadu streľby, ktorý aktuálne vyšetrujú, tam došlo v nedeľu večer, a to pri obci Zubin Potok. Výstrely smerovali k jednej z hliadok misie KFOR. K nijakým zraneniam ani materiálnym škodám však nedošlo.

Priština obviňuje z najnovšej eskalácie napätia Belehrad. Tvrdí, že jej severný sused používa všetky dostupné prostriedky na to, aby konal proti ústavnému poriadku Kosova.

Kosovo, ktoré obývajú prevažne etnickí Albánci, vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska. Belehrad to však odmieta uznať a doteraz ho považuje za súčasť svojho územia. Nezávislosť Kosova neuznáva ani päť členských krajín EÚ: Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko.