Ako vyzerajú boje pri mestečku Kreminna a čo sú problémy Ukrajiny na konci roka

V ďalšej exkluzívnej analýze New York Times sa autori venujú zložitej situácii na fronte v Donbase pri mestečku Kreminna. Bližšie analyzujú aj ďalšie ukrajinské problémy s financovaním štátneho dlhu, 40-percentným prepadom HDP a vysokými nárokmi na objem munície, ktorú nedokážu západné krajiny momentálne vyrábať.

Získanie Kreminny na východe Ukrajiny by bolo ďalším krokom vpred v ukrajinskej kampani na znovudobytie veľkých miest, ktoré Rusko obsadilo po invázii.

V okolí mesta Kreminna na východe Ukrajiny tento týždeň v utorok zúrili boje, lebo ukrajinské sily sa priblížili k znovudobytiu tohto malého, ale strategicky dôležitého mesta, zatiaľ čo Rusi bojovali, aby ubránili niektoré zo svojich najťažšie vybojovaných pozícií vo vojne.

Kreminna je vstupnou bránou do dvoch oveľa väčších miest v okolí, Severodonecka a Lysyčanska, dôležitých priemyselných centier v regióne Donbas, ktoré po vyčerpávajúcej a nákladnej letnej časti vojny podľahli Rusku. Ruský prezident Vladimir Putin označil dobytie a anexiu Donbasu za jadro vojnového úsilia.

Odkedy ruská armáda prežila viacero ponižujúcich ústupov, opevnila svoje línie pri Kreminne sériou obranných bariér, čo je súčasťou jej úsilia o upevnenie pozícií na rozčlenenom fronte, ktorý sa tiahne stovky kilometrov. Získanie mesta a ďalších miest v okolí by posilnilo ukrajinskú pozíciu v regióne a umožnilo by im kontrolovať hlavné cesty vedúce do Severodonecka a Lysyčanska.

„Situácia je tam ťažká, akútna,“ povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj o Kreminne a ďalších oblastiach na východe Ukrajiny vo svojom pravidelnom nočnom prejave v pondelok neskoro večer. „Okupanti využívajú všetky zdroje, ktoré majú k dispozícii – a sú to značné zdroje – aby dosiahli aspoň nejaký pokrok.“

Ukrajinský regionálny správca Luhanskej oblasti Serhij Hajdaj v pondelok uviedol, že v reakcii na vojenský nátlak sa časť ruského velenia v Kreminne stiahla do mesta Rubižne, vzdialeného niekoľko kilometrov juhovýchodne, hoci toto tvrdenie nebolo možné overiť. „Rusi chápu, že ak stratia Kreminnu, celá ich obranná línia ‚padne‘,“ uviedol v utorok v príspevku na Telegrame.

Vitalij Kiseľov, Ruskom podporovaný predstaviteľ v okupovanom Luhansku, v pondelok v ruskej štátnej televízii povedal, že situácia okolo Kreminny a ďalšieho malého mesta v okolí, Svatove, zostáva „veľmi napätá“.

Ukrajinský protiútok na východe prichádza v čase, keď sa v otrasenej ekonomike krajiny prejavujú nové známky vojny, ktorá ju robí čoraz závislejšou od západnej pomoci. Ukrajinská vláda má problémy so zháňaním peňazí na dlhopisových trhoch, keďže nie je schopná previesť dlh nahromadený pred ruskou inváziou koncom februára, a odvtedy zaplatila investorom približne o 2,2 miliardy dolárov viac, ako získala z predaja dlhopisov, uviedla centrálna banka.

Celkovo sa predpokladá, že ukrajinská ekonomika sa v tomto roku zmenší približne o 40 percent, keďže Rusko okupuje približne pätinu územia Ukrajiny, ostreľuje jej mestá raketami a zasahuje kritické odvetvia, ako sú výroba ocele a poľnohospodárstvo.

To všetko spôsobilo, že ukrajinské verejné financie, ktoré boli v najlepších časoch počas troch desaťročí nezávislosti nestabilné, sú veľmi závislé od pomoci Spojených štátov, Európskej únie, európskych krajín, ktoré poskytujú individuálne príspevky, a ďalších darcov.

Medzinárodný menový fond, ktorý zachraňoval Ukrajinu počas dlhej série finančných kríz po získaní nezávislosti, nepokračoval v poskytovaní rozsiahlych úverov počas vojny. „Ak sa Medzinárodný menový fond obáva o udržateľnosť dlhu a schopnosť financovať, predstavte si, čo si myslia súkromní investori,“ povedal Tymofij Mylovanov, bývalý minister hospodárstva, ktorý je profesorom na Kyjevskej ekonomickej škole.

Ruská ekonomika tiež trpela počas 10 mesiacov vojny, hoci sa nezrútila pod tlakom trestajúcich západných sankcií. Tento týždeň ruskí a ukrajinskí predstavitelia opäť naznačili, že sú otvorení mierovým rozhovorom, ale len za podmienok, ktoré ich partneri odmietli.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba uviedol, že jeho vláda chce „mierový samit“, ktorý by sprostredkovala OSN, ale Rusko nemôže byť pozvané, kým nebude čeliť trestnému stíhaniu za vojnové zločiny. Putin povedal, že je ochotný rokovať – ale niekoľko dní predtým opätovne vyjadril odhodlanie pokračovať v boji a trval na tom, že územia, ktoré jeho sily obsadili, musia navždy zostať ruské.

V utorok Putin nedal najavo očakávanie, že vojna alebo vyhrotené vzťahy so Západom sa čoskoro zmiernia. Stretol sa s prezidentom Bieloruska, čo vyvolalo obavy, že túto krajinu – opäť – využije na útok na Ukrajinu. A podpísal dlhoočakávaný dekrét, ktorým zakázal predaj ropy krajinám, ktoré zaviedli cenový strop na ruskú ropu: Európskej únii a ostatným členom G7, Spojeným štátom, Spojenému kráľovstvu, Japonsku, Kanade a Austrálii.

Vzhľadom na absenciu diplomacie bojovali ukrajinské a ruské armády proti sebe a blatistému zimnému počasiu, aby sa zmocnili väčšieho územia a upevnili to, čo majú.

Ukrajinská snaha o znovudobytie Kreminny sa začala na jeseň, keď jej sily dokončili prečesávanie severovýchodnej Charkovskej oblasti a obrátili sa na juh, aby sa zamerali na Luhansk, ktorý bol takmer celý pod ruskou kontrolou.

Odvtedy obe strany zviedli sériu bitiek a delostreleckých súbojov o diaľnice a dediny v okolí Kreminny a Svatove. Ruské sily obsadili obe miesta krátko po začatí svojej rozsiahlej invázie, prerušili pontónové mosty cez rieku a vybudovali vrstvy obranných línií na posilnenie frontu.

Ukrajina a Rusko bojujú aj stovky kilometrov na juhozápad, v Chersonskej oblasti, kde ukrajinské sily vytlačili ruské jednotky z hlavného mesta, ale Kremeľ stále kontroluje veľké územie. Ruský delostrelecký útok v utorok v Chersone poškodil materskú školu, infraštruktúru a stanicu rýchlej zdravotnej pomoci, hoci neboli hlásené žiadne obete, uviedol na Telegrame regionálny správca Jaroslav Januševyč.

Generál Sergej Surovikin sa od októbra, keď prevzal celkové velenie ruského vojnového úsilia, snaží zmobilizovať ruské sily po sérii porážok z jesene tohto roku. Podľa analytikov stiahol ruské jednotky z mesta Cherson v rámci organizovaného ústupu a vyvinul úsilie na zachovanie ruských delostreleckých zásob a obnovu jednotiek.

Podľa Inštitútu pre štúdium vojny, výskumnej skupiny so sídlom vo Washingtone, Rusko po strate mesta Cherson a ďalších neúspechoch v regióne preskupuje a posilňuje svoje jednotky v severnom Luhansku na ofenzívu, ktorej cieľom bude rozšíriť svoju kontrolu v regióne.

V tejto súvislosti inštitút uviedol, že Rusko uprednostňuje mobilizáciu jednotiek na obranu Kreminny a Svatove pred operáciami v iných častiach východnej Ukrajiny. Inštitút citoval správy ukrajinskej armády o zvýšenom pohybe ruských jednotiek, vojenskej techniky a munície v oblasti.

Uviedol však, že ruský úspech v krátkodobom horizonte sa zdá nepravdepodobný vzhľadom na ťažký terén a „veľmi obmedzené“ ofenzívne schopnosti moskovských síl po mesiacoch ťažkých strát. Hoci mobilizácia na jeseň poskytla Rusku státisíce veľmi potrebných vojakov, delostrelecká vojna vyčerpala jeho najlepšie vycvičené jednotky a zaťažila jeho zásobovanie.

Podľa analytikov čelí Ukrajina vážnym problémom so zásobovaním, najmä keď jej západní podporovatelia sami začínajú vyčerpávať svoje zásoby.

„Ukrajinské delostrelectvo pravdepodobne potrebuje minimálne 90 000 nábojov mesačne,“ povedal minulý týždeň v podcaste War on the Rocks Michael Kofman, riaditeľ ruských štúdií vo virgínskom výskumnom inštitúte C.N.A. „To je oveľa viac, ako teraz ktokoľvek na Západe vyrobí. Takže to všetko išlo zo zásob, čo je akoby ste míňali peniaze zo svojich sporiacich účtov.“

Dodal, že ukrajinskí lídri sú „ochotní povedať, čo je potrebné, aby dostali pomoc, ktorú potrebujú“ na spätné porazenie ruských síl. „Neobviňujem ich. Ich vojnové úsilie závisí od vonkajšej materiálnej podpory, a to je v podstate všetko.“