Šéf Kremľa oznámil už dlhšie očakávanú reakciu Ruska na západné sankcie v utorok 27. decembra. Putin podpísal dokument, ktorý od 1. februára 2023 do 1. júla 2023 zakazuje dodávky ropy a ropných produktov do krajín, ktoré dodržiavajú mechanizmus cenového stropu.
"Dodávky ruskej ropy a ropných produktov zahraničným subjektom a jednotlivcom sa zakazujú pod podmienkou, že v zmluvách o týchto dodávkach sa priamo alebo nepriamo predpokladá použitie mechanizmu fixovania maximálnej ceny," cituje vyhlášku agentúra Reuters.
Mnohí však podobný krok Ruska už dlhšie očakávali. Moskva dokonca vopred varovala západné štáty, že k takémuto opatreniu pristúpi, pokiaľ sa cenový strop začne uplatňovať. Teraz sa diskutuje najmä o tom, koho zákaz postihne a aké dôsledky bude mať. Celkovo sa však zdá, že obchodníci nie sú zo zákazu prekvapení a znalci ho komentujú ako pomerne vágny.
Kooperácia európskeho embarga a cenového stropu
Oba západné sankčné mechanizmy, ktoré sa 5. decembra spustili, by mali znížiť príjmy z predaja ropy do ruskej štátnej pokladnice, a zároveň čo najviac ochrániť Západ pred nezamýšľanými negatívnymi efektami sankcií.
V rámci EÚ platí od tohto dňa zákaz námorného dovozu ruskej ropy. Tá však bude vďaka vyrokovaným výnimkám aj naďalej prúdiť ropovodom Družba do Maďarska, Česka a Slovenska. Poľsko a Nemecko, kam tiež prúdi ropa cez Družbu, uzavreli dohodu o čo najskoršom ukončení dovozu týmto ropovodom. Výnimku na námorné dodávky dostalo taktiež Bulharsko. Tieto štáty tak naďalej môžu odoberať ropu z Ruska a spracovávať ju. Od 5. februára vstúpi do platnosti aj zákaz dovozu produktov vyrobených z ruskej ropy.
Okrem týchto opatrení však Európska únia zakázala aj poskytovanie špeciálneho poistenia a ďalších služieb pre tie tankery, ktoré prevážajú ruskú ropu do tretích krajín. Až 90 percent poskytovateľov takéhoto poistenia pritom tvoria spoločnosti so sídlom v EÚ a Veľkej Británii. Mnohí preto upozorňovali, že takéto tvrdé obmedzenie zníži globálnu ponuku ropy a spôsobí rast cien, keďže Moskva je po Rijáde druhým najväčším vývozcom čierneho zlata na svete a lodné spoločnosti by komoditu nemohli bez poistenia prepravovať.
Obavy čiastočne vyriešil mechanizmus cenového stropu, ktorý začal platiť v rovnaký deň ako embargo. Únia, Spojené kráľovstvo, Austrália, Kanada, Japonsko a USA sa dohodli na obmedzení ceny ruskej ropy na 60 amerických dolárov za barel. Táto politika je zameraná na tretie krajiny – na ostatných zákazníkov Moskvy.
Cenový strop sa má presadzovať najmä prostredníctvom spoločností, ktoré poskytujú prepravné, poisťovacie a iné služby pre ruskú ropu. Ak odoberateľ ruskej ropy prekročí stanovený strop, tieto spoločnosti nebudú môcť poskytovať svoje služby, čím sa v podstate zabráni jej preprave. Odoberateľov to preto tlačí k tomu, aby nakupovali za nižšie sumy. Opatrenie tak má obmedziť príjmy Kremľa a zároveň zabrániť ponukovému šoku a rastu cien.
Ako je to so Slovenskom?
Krátko po vyhlásení ruského prezidenta rezonovala otázka, či podpísaný dekrét ovplyvní aj tok ropy na Slovensko cez ropovod Družba. S veľkou pravdepodobnosťou to tak nebude.
„Cenový strop nijako neovplyvňuje úplný zákaz dovozu ruskej ropy a ropných produktov do EÚ a osobitné výnimky a odchýlky z neho, ktoré už boli dohodnuté v predchádzajúcich balíkoch sankcií,“ píše sa na oficiálnych stránkach Európskej Komisie.
Keďže Slovensko takúto výnimku dostalo, tunajšie spoločnosti (čítaj Slovnaft) mechanizmus cenového stropu pri uzatváraní kontraktu o dodávkach ropy neuplatňujú. Navyše, tento mechanizmus sa týka námorných dodávok ropy, nie dodávok ropovodmi.
Je to pritom logické. Západné krajiny nemajú žiadnu páku na to, aby mohli tretím krajinám, ktoré majú ropovodné prepojenie s Ruskom, diktovať cenu, za akú môžu ruskú ropu nakúpiť. Pri námornej preprave si to však môžu dovoliť, keďže dovolia západným spoločnostiam poskytnúť poistenie (a ďalšie služby) iba pod podmienkou, že prepravca ruskej ropy, ktorý sa chce poistiť, nakúpi komoditu pod cenovým limitom.
Slovensko pritom nikdy vo veľkom neodoberalo, neodoberá, a po uvedení embarga EÚ do praxe už ani nemôže odoberať ruskú ropu námornými cestami. Cenový strop a tým aj Putinova vyhláška, sa preto našej krajiny de facto netýkajú.
Čo je cieľom dekrétu?
V odbornej diskusii panuje presvedčenie, že ruský prezident chce týmto odvetným úderom šokovať svetové trhy s ropou a podnietiť rast ich cien. Pokiaľ by štáty obchodujúce s Ruskom pristúpili na západné podmienky (výmenou za poistenie), Putin by im stopol dodávky, čím by sa opätovne znížila globálna ponuka, a to by mohlo poslať ceny nahor.
Podľa hlavného ekonóma Trinity bank Lukáša Kovandu však vplyv ruského zákazu nebude významný. Nemal by ovplyvniť ceny ropy ani ceny palív v Európskej únii, hoci podľa neho môže spôsobiť čiastkové problémy v zásobovaní ropnými produktami v niektorých členských krajinách Únie.
"Svetový trh sa zatiaľ závažnejšej reakcie Ruska neobáva. Putinov dekrét trhy hodnotia ako príliš vágny. Dôležitejšie budú reálne kroky Ruska. Tie sú zatiaľ miernejšie, ako sa trhy obávali. Nakoniec, ropa Brent v utorok pridala na cene iba zhruba 0,5 percenta a dnes zlacňuje," uviedol v stredu Kovanda. Cenu ropy podľa neho ovplyvní omnoho viac uvoľňovanie protipandemických opatrení v Číne.