Benediktov duchovný odkaz: Videl som, ako sa zdanlivé vedecké istoty proti viere rúcali

Prinášame v plnom znení text emeritného pápeža Môj duchovný testament z roku 2006. Vatikán ho zverejnil po úmrtí nemeckého pontifika 31. decembra 2022. Benedikt XVI., občianskym menom Joseph Ratzinger, bol pápežom v rokoch 2005 – 2013.

Ak sa v tejto neskorej hodine môjho života obzriem späť na desaťročia, ktoré som prežil, ako prvú vec vidím, za čo všetko mám ďakovať. Predovšetkým ďakujem samotnému Bohu, darcovi každého dobrého daru, ktorý mi dal život a viedol ma rôznymi chvíľami zmätku. Dvíhal ma vždy, keď som sa začal šmýkať a vždy mi dal nové svetlo jeho tváre. Spätne vidím a chápem, že aj temné a namáhavé úseky tejto cesty boli pre moju spásu a že ma v nich dobre viedol.

Ďakujem mojim rodičom, ktorí mi dali život v ťažkej dobe a ktorí mi za cenu veľkých obetí svojou láskou pripravili veľkolepý domov, ktorý ako jasné svetlo osvetľuje všetky moje dni až dodnes. Jasná viera môjho otca nás deti naučila veriť a ako ukazovateľ bol vždy pevný uprostred všetkých mojich vedeckých objavov. Hlboká oddanosť a veľká dobrota mojej matky predstavujú dedičstvo, za ktoré nikdy nemôžem byť dostatočne vďačný. Moja sestra mi celé desaťročia nezištne a s láskou pomáhala. Môj brat, s jasnosťou svojich úsudkov, ráznym odhodlaním a pokojom v srdci, mi vždy pripravil cestu. Bez toho, aby bol neustále vpred a sprevádzal ma, by som nevedel nájsť správnu cestu.

Srdečne ďakujem Bohu za mnohých priateľov, mužov a ženy, ktorých vždy postavil vedľa mňa; za spolupracovníkov vo všetkých etapách mojej cesty; za učiteľov a žiakov, ktorých mi dal. Všetkých vďačne zverujem jeho dobrote. A chcem poďakovať Pánovi za moju krásnu vlasť v bavorských Predalpách (Voralpenland, pozn. prek.), kde som vždy videl presvitať nádheru samotného Stvoriteľa. Ďakujem ľuďom mojej vlasti, pretože v nich som vždy mohol nanovo zažiť krásu viery. Modlím sa, aby naša krajina zostala krajinou viery, a prosím vás, milí krajania: nenechajte sa odvrátiť od viery. A nakoniec ďakujem Bohu za všetku krásu, ktorú som mohol zažiť vo všetkých etapách mojej cesty, ale osobitne v Ríme a Taliansku, ktoré sa stalo mojou druhou vlasťou. Všetkých, ktorým som akokoľvek ublížil, zo srdca prosím o odpustenie.

Čo som predtým povedal mojim krajanom, hovorím teraz všetkým, ktorí boli v cirkvi zverení do mojej služby: vytrvajte pevní vo viere! Nenechajte sa zmiasť! Často sa zdá, že veda – prírodné vedy na jednej strane a historický výskum (najmä výklad Svätého Písma) na druhej strane – sú schopné ponúknuť nezvratné závery v protiklade s katolíckou vierou. Zažil som premeny prírodných vied od dávnych časov a mohol som vidieť, ako sa, naopak, rozplynuli zdanlivé istoty v protiklade s vierou. Ukázalo sa, že nie sú vedou, ale filozofickými interpretáciami, ktoré sa iba navonok týkajú vedy. Na druhej strane podobne, ako sa viera v dialógu s prírodnými vedami naučila lepšie chápať ohraničený dosah svojich tvrdení, a teda svojej osobitosti.

Už je to šesťdesiat rokov, čo som na ceste teológie, najmä biblických vied, a videl som, ako sa pri striedaní rôznych generácií rúcali tézy, ktoré sa zdali neotrasiteľné, lebo sa ukázali ako obyčajné hypotézy: liberálna generácia (Harnack, Jülicher atď.), existencialistická generácia (Bultmann atď.), generácia marxistická. Videl som a vidím, ako sa zo spleti hypotéz vynorila a opäť vynorí rozumnosť viery. Ježiš Kristus je skutočne cesta, pravda a život – a cirkev so všetkými svojimi nedostatkami je skutočne Jeho telo.

Nakoniec pokorne prosím: modlite sa za mňa, aby ma Pán napriek všetkým mojim hriechom a nedostatkom privítal do večných príbytkov (ewigen Wohnungen, pozn. prek.). Za všetkých, ktorí mi boli zverení, sa deň čo deň zo srdca modlím.

Preložil Bohumil Petrík.