Čo povedal Joseph Ratzinger v Bratislave: Na Západe sa mnohí na východnú cirkev pozerajú s vďačnosťou

Kardinál Ratzinger v roku 1992 v Bratislave hovoril o tom, že názory z nemecky hovoriacich krajín, podľa ktorých je slovenská cirkev silno fundamentalistická, netreba brať tragicky.

Bolo to na prelome marca a apríla 1992, Joseph Ratzinger vtedy viedol Kongregáciu pre vieroučné otázky, v Bratislave strávil dva dni. Mal prednášku, jeho text o umenšovaní zla v otázke potratov odvtedy patrí ku kľúčovým odporúčaniam, ako sa riadiť pri hlasovaní o tejto otázke. Kardinál sa však prihovoril aj k seminaristom, kde hovoril o slovenskej cirkvi a jej obraze na Západe. S láskavým súhlasom biskupa Haľka uverejňujeme text z toho stretnutia, ako bol zapísaný v Kronike seminára.

Na Západe sa mnohí na východnú cirkev pozerajú s vďačnosťou

Prefekt Posvätnej kongregácie pre náuku viery kardinál Joseph Ratzinger celebroval rannú omšu v kaplnke bratislavského seminára, po čom v aule fakulty odpovedal na otázky jej pedagógov a poslucháčov. Do seminárskej kroniky kardinál Ratzinger zapísal latinsky nech Pán požehná tento dom!.

V reakcii na otázky akademickej obce budúci pápež Benedikt XVI. okrem iného povedal: „Poznajúc istú únavu viery na Západe, je pre mňa mimoriadne povzbudzujúce, keď v spoločenstve čakateľov na sviatosť kňazstva vidím takéto prejavy viery a nábožnosti. A naozaj: musí byť našou snahou, aby sme v mladom človekovi vzbudili túžbu po náboženstve, a to so vzťahom k cirkvi. V jednote s celosvetovou cirkvou je sila národa, ostaňte verní Svätému Otcovi, zostaňte zjednotení s Rímom a so všetkými kresťanskými národmi. A niektoré názory z nemecky hovoriacich krajín, že slovenská cirkev je silne fundamentalistická, lebo vaši kňazi ešte hlásajú vernosť Svätému Otcovi, netreba brať tragicky. To nie je všeobecný obraz názorov západných, a ani nemeckých teológov. Je to len tá ich časť, ktorá dostáva veľký priestor v médiách. Ale sú aj iní, ktorí tam nemajú prístup, tí sa na východnú cirkev pozerajú s vďačnosťou. Lebo cirkev má viesť ľudí k hlbokej láske ku Kristovi, k osobnému životu s ním. Láska k Pánovi a jeho slovu je aj podstatou a základom teológie. K jej podstate uvediem dve východiská. Prvé je obsiahnuté v Prvom Petrovom liste: každému, kto sa pýta na dôvody našej viery, musíme podať svedectvo našej viery cez svedectvo našej nádeje. Ďalšie východisko by som chcel čerpať od svätého Bonaventúru, ktorý sa pýta, či snaha preniknúť do evanjelia prostredníctvom rozumu nie je násilníckou trúfalosťou. Nehrozí tu akýsi racionalizmus? Nie, použitie rozumu nie je nesprávne, ale Toho, ktorý nás miluje, môžeme pochopiť jedine láskou. No napríklad slobodomurársky obraz Boha a sveta je s katolíckou náukou nezlučiteľný. Nový kódex síce do svojich zákonov nezahrnul výslovne vzťah k slobodomurárstvu, ale naša kongregácia po skúmaní tohto problému dospela k potvrdeniu doterajšieho stanoviska cirkvi. V tejto súvislosti vám odporúčam článok o slobodomurároch v jednom z minuloročných čísel jezuitského časopisu La Civilta Cattolica.

Text je prepísaný z Kroniky seminára, zápis sa uskutočnil 21. apríla 1992: Adsum 1/1992, s.10-11.

Kardinál Ratzinger v apríli 1992 počas návštevy Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty stretol so seminaristami, predstavenými seminára i pedagógmi. Pri tejto príležitosti do seminárskej kroniky po latinsky napísal: „Nech Pán požehná tento dom!“. Neskôr, na pamiatku tohto stretnutia bola aula fakulty pomenovaná po Benediktovi XVI.