Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nájomné v Európskej únii od roku 2010 vzrástlo o 18 percent, ceny domov o polovicu

Nájomné a ceny domov v Európskej únii (EÚ) v treťom štvrťroku 2022 naďalej rástli, pričom v porovnaní s tretím štvrťrokom 2021 vzrástli o 2,1 percenta, respektíve 7,4 percenta. Informoval o tom v utorok štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

Pri pohľade hlbšie do histórie, od roku 2010 do tretieho štvrťroka 2022 sa nájomné zvýšilo o 18 percent a ceny domov o 49 percenta. Ceny domov sa viac ako zdvojnásobili v Estónsku, Maďarsku, Luxembursku, Litve, Lotyšsku, Česku a Rakúsku.

Pri porovnaní tretieho štvrťroka 2022 s rokom 2010 vzrástli ceny domov viac ako nájomné v 19 členských štátoch EÚ.

Počas tohto obdobia sa ceny nehnuteľností zvýšili v 24 členských štátoch EÚ a klesli v troch. Viac ako zdvojnásobili sa v Estónsku (+ 199 percent), Maďarsku (+ 174 percenta), Luxembursku (+ 140 percenta), Litve (+ 137 percenta), Lotyšsku (+ 134 percenta), Česku (+ 133 percenta) a Rakúsku (+ 130 percenta). Pokles zaznamenali v Grécku (- 22 percenta), Taliansku (- 9 percenta) a na Cypre (- 0,3 percenta).

Pri porovnaní tretieho štvrťroka 2022 s rokom 2010 v prípade nájomného sa ceny zvýšili v 26 členských štátoch EÚ a klesli v jednom, pričom najviac vzrástli v Estónsku (+ 233 percenta) a Litve (+ 151 percenta). Pokles zaznamenalo Grécko (- 24 percenta).

(sita)

Minúta  |  

Enviromentálny fond: Obce môžu získať štátnu pomoc pri budovaní vodovodnej infraštruktúry

Environmentálny fond (EF) poskytne obciam štátnu pomoc pri budovaní vodovodnej infraštruktúry a vodozádržných opatrení.

Dotačná podpora má dve formy. Tá prvá je na pomoc obciam do 2-tisíc obyvateľov, ktoré sa aspoň čiastočne nachádzajú v chránenom území, a druhá je pre všetky obce do 2-tisíc obyvateľov.

EF pre zvýšenie transparentnosti zverejnil zoznam oprávnených žiadateľov. O dotáciu sa môžu uchádzať aj záujmové združenia obcí. Informovala o tom v tlačovej správe vedúca oddelenia komunikácie a propagácie EF Tamara Lesná.

Ak ide o obec, maximálna dotácia pre jedného žiadateľa na budovanie verejnej vodovodnej infraštruktúry sú tri milióny eur, v prípade záujmových združení obcí šesť miliónov eur. V prípade budovania vodozádržných opatrení poskytuje EF podporu obciam aj združeniam obcí do výšky stotisíc eur.

Podmienkou je päťpercentná spoluúčasť hradenia oprávnených nákladov žiadateľom. EF na spoluúčasť poskytuje podporu, ktorou je čerpanie výhodného úveru s fixovanými úrokmi 0,1 percenta počas celej doby splácania, bez založenia nehnuteľnosti alebo navyšovania dlhu obce.

(sita, krk)

Minúta  |  

WHO neočakáva, že zhoršenie pandemickej situácie v Číne zásadne ovplyvní Európu

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) neočakáva, že stúpajúci počet prípadov nákazy covidom v Číne zásadne ovplyvní situáciu v Európe. Vyplýva to z utorkového vyjadrenia regionálneho riaditeľa WHO pre Európu Hansa Klugeho, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Nepredpokladá sa, že by prudký nárast prípadov (covidu) v Číne v súčasnosti výrazne ovplyvnil epidemiologickú situáciu s ochorením COVID-19 v európskom regióne WHO," povedal Kluge na tlačovej konfenrencii. Zdôraznil však, že sa nemôžeme uspokojiť.

Čína v decembri náhle uvoľnila prísne protipandemické opatrenia, čo vyvolalo množstvo nových prípadov covidu.

Desiatky krajín preto zaviedli preventívne obmedzenia pre cestujúcich z Číny. Peking to kritizuje.

Podľa Klugeho je rozumné, aby krajiny prijali preventívne opatrenia, ale žiada, aby boli primerané, nediskriminačné a zavádzané na základe doterajších vedeckých poznatkov.

Krajinám odporučil, aby zintenzívnili snahy o monitorovanie šírenia a sekvenovanie variantov tohto ochorenia, pričom poznamenal, že mnohé v tomto smere „výrazne znížili" svoje kapacity.

Európsky región WHO tvorí 53 krajín vrátane Ruska a krajín v Strednej Ázii, vysvetľuje AFP.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko vymenovalo nového náčelníka generálneho štábu pozemných vojsk

Ruský generálplukovník Alexandr Lapin bol vymenovaný do funkcie náčelníka generálneho štábu pozemných vojsk ruskej armády napriek kritike jeho výkonu na Ukrajine. V utorok to s odvolaním sa nemenovaný zdroj uviedla ruská štátna agentúra TASS, informuje TASR podľa správy agentúry Reuters.

Lapin bol doteraz veliteľom ruského Centrálneho vojenského okruhu a vlani v októbri ho viacero spolupracovníkov prezidenta Vladimira Putina kritizovalo za stiahnutie ruských vojsk z východoukrajinského mesta Lyman. Boli to napríklad čečenský vodca Ramzan Kadyrov či šéf Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin.

Vymenovanie Lapina nasleduje po sérii zmien v ruskom vojenskom vedení počas jedenásť mesiacov trvajúcej vojny na Ukrajine. Na začiatku konfliktu totiž ruská armáda obsadila rozsiahle oblasti na juhu a východe Ukrajiny, no neskôr utrpela sériu porážok a niekoľkokrát bola nútená sa stiahnuť.

Začiatkom októbra bol vymenovaný za veliteľa ruských vojsk na Ukrajine generál vzdušných síl Sergej Surovikin. Krátko predtým boli vymenení aj velitelia ruského Východného a Západného vojenského okruhu.

V auguste ruská agentúra RIA Novosti informovala o odvolaní veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily Igora Osipova po sérii vojenských neúspechov. Reuters v tejto súvislosti pripomína potopenie vlajkovej lode flotily alebo stratu ôsmich vojenských lietadiel počas útoku na ruskú vojenskú základňu na polostrove Krym.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentka odovzdala poverovacie listiny trom novým veľvyslancom SR. Dúfa v posilnenie medzištátnych vzťahov

Prezidentka SR Zuzana Čaputová odovzdala dnes poverovacie listiny trom novým splnomocneným veľvyslancom SR.

Branislav Pavlovič bude zastupovať Slovensko v Lotyšsku a Litve, pričom sídlo bude mať v Rige. Peter Hatiar bude zastupovať Slovensko v Rumunsku a Viktor Borecký v Uzbekistane, Tadžikistane, Turkménsku, pričom sídlo bude mať v Taškente. V tlačovej správe o tom informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec.

„Pevne verím, že veľvyslanec Pavlovič počas svojho pôsobenia ešte viac prehĺbi veľmi dobré vzťahy, ktoré s Litvou aj Lotyšskom už máme, a s ktorými sme spoločne vstupovali do Európskej únie i Severoatlantickej aliancie. Rumunsko, kam odchádza pôsobiť veľvyslanec Hatiar, je jedným z našich kľúčových partnerov v juhovýchodnej Európe. Rumunsko má zároveň potenciál stať sa významným partnerom pre riešenie energetickej krízy v regióne, čo je dôležité aj z hľadiska našej potreby diverzifikácie energetických zdrojov,“ skonštatovala Zuzana Čaputová.

Dodala, že víta postupné kroky v oblasti ekonomickej liberalizácie v Uzbekistane a dúfa, že aj vďaka dohode o rozšírenom partnerstve medzi Taškentom a EÚ bude môcť Slovensko posilniť vzájomné obchodné kontakty a spoluprácu v oblasti bezpečnosti či nelegálnej migrácie.

To podľa prezidentky platí nielen pre Uzbekistan, ale aj pre ďalšie krajiny, ktoré bude pokrývať veľvyslanec Borecký, teda Tadžikistan a Turkménsko.

(sita)

Minúta  |  

Predstavitelia Smeru-SD vyzvali ľudí na účasť na referende

Predstavitelia Smeru-SD vyzvali ľudí na účasť na referende, ktoré bude v sobotu 21. januára. Ako uviedol počas utorkovej tlačovej konferencie predseda Smeru-SD Robert Fico, pokiaľ nebudeme mať funkčnú vládu, ľudia musia zabudnúť na to, že sa niekto bude zaoberať aktuálnymi problémami, akými sú napríklad zvyšujúce sa ceny energií.

Fico pripomenul okrem zvyšujúcich sa cien energií aj ďalšie problémy, ako je napríklad koniec spoločnosti Slovalco v Žiari nad Hronom či poplatky, ktoré si začali pýtať lekári v ambulanciách. Predstavitelia Smeru-SD na viacerých príkladoch poukázali na podnikateľov, ktorých sa dotkli zvyšujúce sa ceny energií a za elektrinu či plyn budú musieť platiť niekoľkonásobne viac, ako to bolo v roku 2022. „Za takýchto podmienok sa podnikať nedá," povedal Fico. Poslanec Národnej rady SR Richard Takáč (Smer-SD) uviedol, že mnohí podnikatelia už začínajú zatvárať svoje prevádzky.

Líder Smeru-SD pripomenul aj obedy zadarmo, ktoré dostávali deti v školách v minulosti, ale súčasná vláda ich podľa jeho slov zrušila. Povedal, že v tomto roku budú rodičia platiť za obedy pre jedno dieťa 45 až 50 eur mesačne. „Toto všetko sa dá riešiť, len ak príde vláda, ktorá bude stabilná," poznamenal Fico. Ako tvrdí, všetko je to o referende a ak ľudia neprídu na referendum, tak „budeme svedkami najhoršieho roka". Východisko vidí v predčasných parlamentných voľbách.

„Základnou povinnosťou vlády je chrániť ekonomiku. Keď ju necháte padnúť, nemáte peniaze na nič. Táto vláda sa na to vykašľala," povedal predseda Smeru-SD. Ako dodal, referendum považujú za najvyššiu formu priamej demokracie.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.