Keď Heger oznamoval koniec rokovaní o záchrane vlády, tváril sa urazene. Akoby ho niekto okradol. Ten niekto mal byť Sulík, ktorý odmietol vyjednávať o reštarte „veľkej koalície“ (hoci rokovania pôvodne sám navrhoval).
Heger sa posťažoval, že všetko vraj definitívne padlo na obrate v SaS.
V skutočnosti je to inak. Všetko definitívne padlo na obrate v prvej línii Obyčajných. Heger s Naďom oznámili, že sú na odchode z OĽaNO. De facto je o tom rozhodnuté. Už nezastupujú stranu, ktorá vyhrala voľby a získala nárok vládnuť. Nezastupujú vôbec nikoho. Vo vláde aj v koalícii sedia bez dokladov. A bez žetónov. Čiže bez akéhokoľvek politického a demokratického mandátu.
V tejto kapitole príbehu, teda po rozklade Obyčajných, sa hra na rekonštrukciu koalície skončila. Kollár aj Sulík mali pravdu, že nebolo s kým rokovať. A preto nebolo ani o čom... O koalíciách majú predsa rozhodovať lídri parlamentných strán. Nie dvaja úradníci, ktorí skončili vo vláde (lebo bola v parlamente zosadená) a následne aj vo vlastnej strane (lebo sa zrazili s Matovičom).
