Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šipoš: Z OĽaNO pravdepodobne vzniknú dve hnutia, jedno konzervatívne a druhé bude Hegerova SDK 2

Strana Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) sa pravdepodobne rozdelí na dve hnutia. Jedným bude pôvodné OĽaNO, ktoré bude konzervatívnejšie a jeho agendou zostane aj protikorupčná politika.

Druhým má byť nový politický subjekt povereného premiéra Eduarda Hegera, akési SDK 2, v ktorom sa pokúsi spojiť demokratické stredo-pravicové politické strany. Uviedol to predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš v HN televízii. Podľa neho debaty na túto tému prebiehajú v hnutí v pokojnej atmosfére, nejde o žiadny rozkol a hádky. OĽaNO podľa neho nerozmýšľa len nad svojím vlastným politickým výsledkom vo voľbách ako mnohé iné strany, ale uvažuje v širších súvislostiach – ako vyskladať demokratické strany tak, aby „porazili mafiu.“

Šipoš uviedol, že Heger už hovoril so stranami KDH, Za ľudí, Spolu – občianska demokracia, ODS, Zmena zdola a predpokladá, že osloví aj ďalšie hnutia ako je NOVA či maďarské politické strany. Vznik nového Hegerovho politického projektu bude podľa neho závisieť hlavne od toho, či budú mať tieto menšie demokratické strany záujem o spoluprácu. V prípade, že budú, by takýto projekt mal podľa Šipoša aj potenciál vyhrať voľby.

Šipoš povedal, že na 70 – 80 percent je už rozhodnutý, na ktorú stranu sa prikloní, či to bude na stranu pôvodného OĽaNO, alebo pôjde s Hegerom. Svoje rozhodnutie však chce oznámiť, až keď bude téma Hegerovho odchodu z hnutia aktuálna. Zároveň sa však označil za umierneného konzervatívca a povedal, že si nevie predstaviť, že by sa po desiatich rokoch v OĽaNO išiel profilovať nejak inak. „Konzervatívne hodnoty a boj proti korupcii sú mi blízke,“ naznačil svoje ďalšie smerovanie Šipoš. Je presvedčený, že OĽaNO má svoju budúcnosť v politike aj naďalej ako samostatný subjekt a má svoje témy, ako je boj proti korupcii či silná prorodinná a sociálna politika.

S Eduardom Hegerom vidí svoju politickú budúcnosť poverený minister obrany Jaroslav Naď, ktorý sa už viackrát vyjadril, že súčasné OĽaNO mu je príliš konzervatívne, s aktuálnym štýlom politiky svojho straníckeho šéfa Igora Matoviča sa nestotožňuje a nechce byť v rovnakej strane s človekom ako je György Gyimesi. Ďalšie mená politikov, ktorí by mohli odísť z OĽaNO spolu s Hegerom a Naďom, zatiaľ Šipoš konkretizoval nechcel a označil to za predčasné. Podľa neho sú v poslaneckom klube ľudia, ktorým je bližší Hegerov formát a tiež takí, ktorí sa stotožňujú s pomenovaním vecí pravými menami zo strany Igora Matoviča.

Poslanci Národnej rady SR za OĽaNO György Gyimesi a Peter Pollák ml. už pre agentúru SITA uviedli, že neuvažujú o odchode z hnutia. Gyimesi skonštatoval, že za žiadnych okolností odchod neplánuje a svoju budúcnosť po boku Hegera v liberálnej strane nevidí.

(sita)

Minúta  |  

Medvedev: Porážka Ruska na Ukrajine by mohla spustiť jadrovú vojnu

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev vo štvrtok varoval Severoatlantickú alianciu (NATO), že porážka Ruska na Ukrajine by mohla spustiť jadrovú vojnu. Informovala o tom správa agentúry Reuters.

"Porážka jadrovej veľmoci bežným spôsobom by mohla spustiť nukleárnu vojnu," napísal Medvedev na sociálnej sieti Telegram. Dodal, že "jadrové veľmoci vo veľkých konfliktoch, od ktorých závisí ich osud, nikdy neprehrávajú".

Medvedev, ktorý zastáva funkciu podpredsedu Rady bezpečnosti Ruskej federácie, tiež uviedol, že predstavitelia NATO a rezortov obrany, ktorí sa majú v piatok stretnúť na nemeckej leteckej základni Ramstein a rokovať o stratégii a podpore pre Ukrajinu, by mali pouvažovať o riskantnosti svojich rozhodnutí.

Rusko a Spojené štáty, ktoré sú najväčšími jadrovými veľmocami na svete, vlastnia až 90 percent z celkového počtu jadrových hlavíc. Reuters dodáva, že posledné slovo pri použití atómových zbraní má v Rusku práve prezident Vladimir Putin.

Putin pred časom vyhlásil, že ruská "špeciálna vojenská operácia", ako nazýva inváziu na Ukrajinu, je existenčný boj Ruska s agresívnym Západom. Dodal, že je pripravený použiť všetky dostupné prostriedky, aby ochránil krajinu a jej obyvateľov pred nepriateľmi.

Reuters pripomína, že šéf Kremľa od začiatku roka vyslal niekoľko signálov, že Rusko sa z Ukrajiny neplánuje stiahnuť. Vyslal napríklad do Atlantiku fregatu s hypersonickými raketami a vedením vojny poveril priamo náčelníka generálneho štábu. Dodal tiež, že Rusko zintenzívňuje výrobu zbraní.

Federácia amerických vedcov (FAS) zároveň uvádza, že Rusko vlastní 5 977 jadrových hlavíc a Spojené štáty 5 428. Nasleduje Čína s 350 hlavicami, Francúzsko ich má 290 a Británia 225.

(tasr)

Minúta  |  

Švédi chcú Ukrajine poskytnúť obrnené vozidlá a protitankové zbrane

Švédsko má v úmysle poskytnúť Ukrajine obrnené vozidlá a protitankové zbrane.

Predseda švédskej vlády Ulf Kristersson na tlačovej konferencii povedal, že jeho vláda prijala rozhodnutie poskytnúť Kyjevu dodatočnú pomoc.

Nová podpora zahŕňa delostrelecký systém Archer. Ide o samohybnú zbraň švédskej produkcie, ktorá je všeobecne považovaná za jeden z najmodernejších delostreleckých systémov na svete so schopnosťou zasahovať ciele na vzdialenosť do 50 kilometrov. Informuje o tom portál Sky News.

(sita)

Minúta  |  

Viac ako polovica Slovákov si myslí, že investovanie je len pre bohatých, uvádza prieskum

Slováci majú pri téme investovania predsudky. Takmer 58 percent z nich je mylne presvedčených, že pri súčasnej vysokej inflácii sa im investovať neoplatí. Viac ako polovica opýtaných okrem toho považuje investovanie stále za komplikované a domnievajú sa, že tento nástroj je určený hlavne pre bohatých. Vyplýva to z prieskumu 2muse pre 365.bank.

Ako povedal šéf produktov v 365.bank Tomáš Barbarič, investovať je vhodné po malých sumách, pravidelne a predovšetkým dlhodobo. Na výnosy z jednotlivých investičných nástrojov treba pozerať vo viacročnom horizonte a nie v kontexte aktuálnej inflácie, ktorá atakuje historické maximá.

„Naším cieľom by tak nemalo byť pokoriť jej súčasné hodnoty, ale zhodnotiť svoje úspory výnosom prevyšujúcim infláciu v dlhodobom horizonte,“ radí Barbarič.

Takmer 59 percent Slovákov si myslí, že je to nástroj len pre pokročilých. Viac ako polovica opýtaných ho považuje za príliš komplikované. Slováci sa nevedia zorientovať v investičných produktoch, posúdiť ich vhodnosť a ocenili by skôr jednoduchšie spôsoby ako tie, ktoré sú aktuálne na trhu štandardne dostupné. Podľa Barbariča je však v súčasnosti investovanie vďaka digitálnym technológiám podstatne jednoduchšie ako kedysi.

Prieskum uskutočnila agentúra 2muse pre 365.bank na vzorke 1 006 respondentov od 3. novembra do 9. novembra 2022.

(sita)

Minúta  |  

Šéfovia rezortov diplomacie USA a Turecka podporili suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny

Spojené štáty a Turecko vyjadrili "neochvejnú podporu" suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny. Uvádza sa to v spoločnom vyhlásení vydanom po stredajšej schôdzke amerického ministra zahraničných vecí Antonyho Blinkena s tureckým rezortným kolegom Mevlütom Čavušoglom. Informujú o tom správy stanice CNN a agentúry Reuters.

"Minister Čavušoglu a minister Blinken zdôraznili svoju neochvejnú podporu pre suverenitu a územnú integritu Ukrajiny, ktorá čelí neprijateľnej, Ruskom rozpútanej vojne," píše sa v spoločnom vyhlásení.
Obaja ministri vyjadrili tiež podporu snahám o ukončenie vojny na Ukrajine.

Blinken a Čavušoglu okrem toho rokovali o posilnení partnerstva oboch krajín v NATO, ako aj o zintenzívnení spolupráce v rámci celej Severoatlantickej aliancie "vo svetle súčasných výziev a hrozieb".
V tejto súvislosti hovorili aj o žiadostiach Fínska a Švédska o vstup do Aliancie, ktoré Turecko zatiaľ blokuje a svoj súhlas podmieňuje sériou požiadaviek.

Ankara okrem toho vyzvala administratívu prezidenta USA Joea Bidena, aby zaujala rozhodnejší postoj v otázke predaja stíhačiek F-16 Turecku a pokúsila sa presvedčiť odporcov tohto kontraktu v americkom Kongrese.

Kritici kontraktu v hodnote 20 miliárd dolárov odmietajú dodanie stíhačiek z dôvodu porušovania ľudských práv v Turecku, ako aj pre politiku Ankary v susednej Sýrii.

(tasr)

Minúta  |  

KDH ide do volieb samostatne. Ponúka však miesta na kandidátke

Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) sa rozhodlo ísť do parlamentných volieb samostatne. Ponúka však miesta na kandidátke ľuďom, ktorí zdieľajú rovnaké kresťanské a konzervatívne hodnoty ako KDH.

„Ak sa chce niekto pridať ku hnutiu, ktoré má všetko, čo riadna politická strana má mať, dvere do KDH sú otvorené,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa hnutia Lenka Halamová.

Šéf KDH Milan Majerský sa minulý týždeň v piatok stretol s dočasne povereným premiérom Eduardom Hegerom, ktorému ponúkol, že dvere v KDH sú pre neho otvorené. Debata na túto tému zatiaľ nie je uzavretá. „S osobnosťami či politickými stranami, ktoré prejavili záujem spolupracovať s KDH, rokovania stále bežia. O relevantných výsledkoch budeme verejnosť informovať," vyjadrila sa hovorkyňa.

Dodala, že sa potvrdzuje, že o KDH je záujem. Hnutie sa podľa jej slov dlhodobo usiluje o spájanie kresťanskodemokratických konzervatívnych síl a uvedomuje si dôležitosť situácie, a tiež fakt, že nemôže dopustiť prepadnutie žiadneho hlasu v blížiacich sa voľbách. „V KDH si nevieme predstaviť predvolebné spájanie s liberálnymi stranami. Konzervatívno-demokratický volič potrebuje nespochybniteľnú ponuku,“ doplnila Halamová.

https://standard.sk/307704/kdh-ma-pred-sebou-tri-zle-moznosti/

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.