Jánošík na akciových trhoch nemá čo robiť, neplatí tu delenie na dobrých a zlých

Hľadať morálku na amerických akciových trhoch nemá zmysel, pretože tento pojem tam jednoducho nepatrí. Špekulácie na pokles ceny sa vnímajú negatívne, avšak pri podrobnejšom skúmaní na nich nič problematické nie je. Skôr sa treba pristaviť pri tom, čo všetko sa dá dosiahnuť špekuláciami cez internet, čo ilustruje nedávny prípad okolo spoločnosti GameStop.

Na prelome rokov 1999 a 2000 si vtedy pätnásťročný študent Jonathan Lebed našiel svojrázny spôsob, ako zlepšiť svoju finančnú situáciu. Zatiaľ čo jeho spolužiaci možno smažili hranolčeky v miestnom McDonalde, Lebed nakupoval lacné akcie neznámych firiem. Zároveň na internetových fórach publikoval svoje projekcie, ako cena týchto akcií v najbližšom období porastie.

Nie je žiadnym prekvapením, že ceny takto propagovaných akcií naozaj rástli a Lebed ich potom vždy výhodne predal. V priebehu niekoľkých mesiacov takto zarobil zhruba 800-tisíc amerických dolárov. Jeho postup však veľmi skoro vyvolal reakciu regulátora Komisie pre cenné papiere (SEC), ktorá ho zažalovala za manipuláciu s akciovým trhom. V rámci mimosúdneho vyrovnania musel Jonathan Lebed odovzdať časť svojich ziskov, no i tak mu ostalo viac než pol milióna dolárov.

Toto je dávna história zo začiatkov masívneho rozširovania internetu a časov takzvanej dot-com bubliny na akciových trhoch. Je však dobré ju pripomenúť, lebo tento príbeh má určité paralely s nedávnymi manipuláciami cien akcií GameStopu a ďalších spoločností. Zmenili sa nielen kulisy, namiesto AOL a Yahoo je komunikačnou platformou Reddit, ale najmä naratív, ktorý sa okolo týchto udalostí vytvára.

Príbeh Jonathana Lebeda bol typicky prezentovaný ako príbeh chamtivého mladíka, ktorý neváhal pre túto neresť manipulovať ľudí a ktorý bol za to spravodlivo potrestaný. Dnešný naratív je o vzbure davu proti finančným elitám, o jánošíkoch, ktorí chcú prerozdeliť majetok od bohatých k chudobným. Možno nie náhodou v centre týchto udalostí stojí obchodná platforma s príznačným názvom Robinhood.

Nehľadajme morálku tam, kde nie je

V aktuálnom príbehu sú negatívnymi hrdinami hedgeové fondy, ktoré špekulovali na pokles ceny niektorých akcií. Túto špekuláciu robili s jediným cieľom, a to dosiahnuť zisk. Čo z toho má byť oným zlom, ktoré treba potrestať, nie je celkom zjavné. Ziskový motív má snáď každý, kto obchoduje na burze, a zrejme ho majú aj oní jánošíkovia. Špekulácie na pokles ceny sa vnímajú negatívne, avšak pri podrobnejšom skúmaní na nich nič problematické nie je.

Cena akcií utváraná na trhu je výsledkom ponuky a dopytu. Istým spôsobom je to hlasovanie o správnej hodnote danej akcie, kde kupujúci veria, že je podhodnotená, a predávajúci si myslia, že je nadhodnotená. Pokiaľ môžu nakupovať všetci a predávať len tí, ktorí akcie vlastnia, pomyselné hlasy v prospech poklesu ceny budú chýbať. Tí, ktorí vidia akciu ako nadhodnotenú, ale nevlastnia ju, nemajú možnosť hlasovať.

Takzvané krátke predaje (short selling) umožňujú túto nerovnováhu vyrovnať. V zásade ide o to, že ktokoľvek má možnosť predať akcie, aj keď ich nevlastní. Prakticky sa tieto obchody uskutočňujú predajom požičaných akcií, pričom predajca ich bude musieť v budúcnosti nakúpiť, aby ich mohol vrátiť. Pokiaľ cena naozaj poklesne, ako predpokladal, je to pre neho výhodné – nakúpi lacnejšie, ako predal.

Nejde teda o nijako nemorálnu praktiku. Dúfať v pokles ceny akcie, ktorú som predal, nie je o nič nemorálnejšie ako dúfať v rast ceny akcie, ktorú vlastním. Napokon špekulácia nemusí byť jediným dôvodom, prečo niekto dúfa, že sa danej spoločnosti nebude dariť. Pacifista sa môže tešiť z krachu zbrojárskej firmy, ekologický aktivista z neúspechu ropnej spoločnosti a podobne.

Pri špekuláciách neplatí delenie na dobrých a zlých

Delenie na dobrých a zlých sa v súčasnom naratíve, zdá sa, stotožňuje s delením na chudobných a bohatých. Toto delenie môže vyzerať lákavo, no v skutočnosti môže byť falošné. Jednak nie je celkom zrejmé, či na strane chudobných naozaj stoja chudobní, jednak sa to celé môže naozaj  chudobným vypomstiť.

Organizátori nákupu akcií GameStop a ďalších spoločností na Reddite mali evidentne dobré informácie. Nemožno teda vylúčiť, že nejde o akciu konkrétnych finančníkov, ktorí si týmto spôsobom na cudzí účet buď vybavujú svoje účty s inými, alebo si takto zvyšujú vlastné zisky. Alebo oboje. Aj keby udalosti okolo GameStop a spol. vyrástli naozaj „zdola“, ukázali potenciál manipulácie internetového davu a do budúcna môžu byť príkladom na manipulácie „zhora“.

Druhým problémom sú „vedľajšie straty“. Cena akcií GameStop v posledných dňoch minulého týždňa klesala rovnako rýchlo, ako predtým rástla. Ľudia, ktorí nakupovali na začiatku, sú ešte v kladných číslach, no tí, ktorí nastúpili neskôr, draho nakúpili akcie malej hodnoty. Hedgeové fondy, ktoré špekulovali na pokles ceny akcií GameStop, boli potrestané veľkými stratami. Zároveň mnoho ľudí, ktorí situáciu neprávne prečítali, bude niesť straty v absolútnych číslach možno malé, no pre konkrétne domácnosti významné.

Nebezpečenstvo sa skrýva v posune vnímania toho, čo je na akciových trhoch problémom. Od celkom prirodzeného postoja, že manipulácia je zlá, sa spoločnosť posúva k postoju, že manipulácie sú zlé, len ak manipulujú bohatí a silní, ale nie, keď manipulujú chudobní a slabí. Oni nesmú, my môžeme. To zodpovedá charakteristike doby, ktorá všeobecné práva nahradzuje právami konkrétnych skupín.

Internetový dav navyše nesúdi, ale lynčuje. Takzvané manipulácie či iné nekalé praktiky bohatých netreba dokazovať. Dav ich automaticky predpokladá – veď ako inak by mohli oni byť bohatí a my nie? Hnacím motorom tak nie je len vlastná chamtivosť, ktorá je obvykle pripisovaná výhradne druhej strane, ale aj závisť.

Partizánska povaha internetového davu

Svojím spôsobom ide o akúsi demokratizáciu na akciových trhoch. Platformy ako Robinhood, ktoré umožnili obchodovanie s nízkymi či neviditeľnými poplatkami, pritiahli na akciové trhy masy nových obchodníkov. Svojím spôsobom tak rozšírili akési volebné právo na nové skupiny ľudí, ktorým však často chýbajú znalosti a skúsenosti a tiež istá osobná zrelosť. Navyše tieto platformy z obchodovania často robia hru, ako keby nešlo o reálne ekonomické zdroje. Opäť možno vidieť paralelu s politikou, ktorú médiá často vykresľujú ako šou, nie ako rozhodovanie o veciach verejných.

Aj keby sme verili, že finančné trhy minulosti boli oligarchické, posun k demokracii, ktorý zatiaľ vidíme, nie je prospešný. V aristotelovskom duchu, v oboch prípadoch ide o skazené režimy, prvý v prospech bohatých, druhý v prospech chudobných, vždy však na úkor spoločného dobra. Demokracia má navyše sklon degenerovať, lebo dav ľahko ovládnu demagógovia, manipulátori. Sociálne siete im k tomu dnes dávajú silné nástroje.

Riešenie sa teraz zrejme bude hľadať v novej regulácii. Pravdepodobne bezvýsledne. V prípade GameStopu sa rozhodne nebude opakovať príbeh Jonathana Lebeda – Komisia pre cenné papiere už ohlásila, že nebude schopná dokázať zodpovednosť konkrétnych osôb. Ťažko predvídať reguláciu, ktorá bude schopná čeliť partizánskej povahe internetového davu.

Stabilizácia finančných trhov si tak bude zrejme vyžadovať, aby noví obchodníci dospeli a pochopili, že burza nie je hra. Kým sa tak stane, všetci zúčastnení musia počítať s tým, že po dome behajú deti, hrajú sa na zbojníkov a občas sa prihodí nejaká menšia nehoda. Rozhodne však netreba týmto deťom aplaudovať a podporovať ich fantázie.