Všetku pozornosť si získalo rušenie projektu Keystone XL. Tento projekt sa zameriaval na rozsiahle rozšírenie existujúceho ropovodu privádzajúceho kanadskú bridlicovú ropu cez stredné USA do ropných zariadení pozdĺž pobrežia Mexického zálivu, ktoré sú náležite vybavené na jej rafináciu. Už roky bol terčom ľavicových ochrancov prírody. Bidenovo zrušenie ropovodu je splnením jeho sľubu z kampane, ktorým si získal podporu demokratov zdôrazňujúcich zelenú energiu a obavy o životné prostredie.
Trumpovo nariadenie bolo vydané pre obavy, že závislosť na transformátoroch elektrických systémov a ďalších zariadeniach pre dodávanie energie, ktoré sa vyrábajú v krajinách nepriateľských voči USA, by vytvárala zraniteľnosť voči počítačovým útokom.
Koncom roka 2015 došlo na Ukrajine k vážnemu kyberútoku na energetický systém, ktorý v krajine spôsobil veľký výpadok elektriny. Ukrajina uviedla, že to bolo spôsobené ruskými bezpečnostnými službami.
Keď Trumpova vláda v roku 2020 vydala spomínané nariadenie, vtedajší minister energetiky Dan Brouillette uviedol, že je nevyhnutné, aby „bol energetický systém zabezpečený proti zneužívaniu a útokom zo zahraničia“. Vtedajší analytici označili Čínu a Rusko za dve hlavné krajiny, ktoré sú najviac schopné ohroziť americkú energetickú sieť, a to platí dodnes.
Kvôli čomu sa teda Číňanom umožnil prístup na trh poskytujúci kritické vybavenie na prevádzku a správu americkej elektrickej siete? Kto sa dožadoval zrušenia ochrany pred počítačovou vojnou namierenou proti americkému energetickému systému?
Odpoveď môže prísť počas 90 dní, do uplynutia ktorých majú minister energetiky a šéf Úradu pre správu a rozpočet prehodnotiť toto nariadenie.
Energeticky náročnej Číne v podstate prospieva aj samotné zrušenie projektu Keystone XL. Bez tohto ropovodu bude kanadská ropa hľadať iné trhy. Dodávatelia aj kanadská vláda už investovali do ropovodov, ktoré uľahčia predaj tejto ropy Pekingu. Zrušenie ropovodu okamžite ohrozilo viac než 10-tisíc pracovných miest stavebných robotníkov v USA a Kanade a mnoho ďalších súvisiacich zamestnaní. Strata príjmov sa odhaduje vo výške 1,6 miliardy dolárov.
Republikánsky senátor Mike Rounds z Južnej Dakoty pre Fox News uviedol, že zrušenie môže znamenať, že väčšina ropy sa namiesto toho prepraví na železničných vozňoch, čo bude mať oproti ropovodom horšie environmentálne dopady.
Kanadský premiér Justin Trudeau povedal, že jeho vláda je z Bidenovho rozhodnutia odvolať súhlas s výstavbou ropovodu Keystone XL „sklamaná“, hoci všeobecne schvaľuje Bidenovo prihlásenie sa k „zelenej energii“.
Zrušením ropovodu Biden nezabráni ďalšej výrobe energie z fosílnych palív v Kanade. Len presúva jej spotrebu do Číny. Kanada sa už v skutočnosti usilovala o väčší prístup na čínsky energetický trh a táto situácia ju týmto smerom posunie ešte viac. Bidenovo rozhodnutie z ekonomického hľadiska poškodzuje americkú produkciu energie a znižuje americkú kontrolu nad trhmi s energiou, pričom väčší vplyv dáva Číne.
Biden týmto nariadením počas svojho prvého pracovného dňa umožnil čínskej komunistickej vláde prístup k energetickému systému v USA a uľahčil jej nákup ropy, čo z nej robí popredného producenta oxidu uhličitého na svete. Ťažko pochopiť, aký zmysel pre bezpečnosť USA majú tieto kroky realizované jednostranne a bez toho, aby ste na odplatu niečo vyrokovali.
Väzby rodiny Bidenovcov na Čínu sú dnes dobre známe. Jeho syn Hunter zarobil milióny dolárov na investičnom partnerstve nazvanom Bohai Harvest RST (BHR), ktoré vybudoval po tom, čo v roku 2012 vystúpil z lietadla Air Force Two určeného pre jeho otca, ktorý bol ako viceprezident na štátnej návšteve v Pekingu. BHR je súkromná kapitálová spoločnosť založená Hunterom Bidenom a podporená čínskou vládou prostredníctvom Bank of China sumou 1,5 miliardy dolárov. Išlo o prvý z mnohých ďalších obchodov medzi Hunterom Bidenom a čínskymi spoločnosťami napojenými na armádne prostredie.
V roku 2015 získal čínsky štátny armádny dodávateľ s názvom Aviation Industry Corporation of China (AVIC) 51-percentný podiel v Henniges Automotive Co., americkej spoločnosti vyvíjajúcej technológie „dvojakého využitia“ s vojenským uplatnením („dvojaké využitie“ hovorí v politike a diplomacii o technológii, ktorú je možné použiť na mierové aj vojenské účely, pozn. prekladateľa). Zvyšných 49 percent kúpila spoločnosť Bohai Harvest RST (BHR). Obamova vláda napriek obavám z dvojakého využitia tento obchod schválila.
Hunter bol zapojený aj do ďalšieho obchodu so spoločnosťou Chinese General Nuclear, u ktorej FBI preukázala krádež nukleárnych tajomstiev z USA. Jej predstavitelia boli uväznení.
Podľa dokumentov zverejnených republikánskymi senátormi vyšetrujúcimi obchodovanie spoločnosti CEFC China Energy pracoval Hunter Biden v roku 2017 na uzavretí dohody s touto spoločnosťou s cieľom investovať do amerických energetických projektov. Z tejto dohody napokon zišlo, ale až potom, ako zakladateľ a bývalý riaditeľ CEFC Ye Jianming údajne dal Hunterovi po obchodnom stretnutí v Miami 2,8-karátový diamant.
Medzi obchodnými záujmami Huntera Bidena, ktorý je v súčasnosti predmetom vyšetrovania FBI pre pranie špinavých peňazí, a spomínaným nariadením Bidenovej vlády o uvoľnení čínskeho prístupu ku kritickému energetickému systému USA, nemusí byť žiadny finančný súvis. Dúfam však, že mnoho investigatívnych žurnalistov bude podobne ako ja zvedavých a že budú skúmať túto reálnu možnosť vzhľadom na množstvo pozornosti, ktorú si aktivity Huntera Bidena získali v minulom roku, a hlavne vzhľadom na chýbajúci dôvod zrušenia tohto obmedzenia. Už len jeho načasovanie vyvoláva otázky, ktorých podporovateľov sa Joe Biden snaží potešiť.
Pôvodný text: Chasing the Dragon. Uverejnené v spolupráci s Gatestone Institute, preložil Lukáš Obšitník.
