Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V USA padli rozsudky nad členmi krajne pravicovej milície za útok na Kapitol

Štyroch členov krajne pravicovej milície Oath Keepers (Strážcovia prísahy) uznala v pondelok porota vo Washingtone za vinných z rozvratného sprisahania za účasť na útoku na Kapitol zo 6. januára 2021.

Porota usvedčila Roberta Minutu, Josepha Hacketta, Davida Moerschela a Edwarda Valleja zo sprisahania proti vláde USA, keď sa pokúšali zabrániť potvrdeniu víťazstva Joea Bidena nad Donaldom Trumpom vo voľbách z novembra 2020 americkým Kongresom.

Priaznivci bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa vtedy prerazili barikády a vstúpili do Kapitolu.

V inej súdnej sieni medzitým v pondelok usvedčili aj Roberta Barnetta, ktorý sa preslávil fotografiou s nohami vyloženými na stôl v pracovni predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej. Uznali ho za vinného z narušenia činnosti Kongresu USA i ďalších trestných činov.

V súvislosti s neoprávneným vniknutím do Kapitolu v snahe udržať Trumpa v Bielom dome napriek volebnej porážke bolo doposiaľ uznaných za vinných - alebo sa sami priznali - približne 530 ľudí, píše AFP.

Zadržaných bolo vyše 95O osôb za účasť na incidente; väčšina z nich pre neoprávnený vstup do Kapitolu či za spôsobenie majetkových škôd.

Viac než 280 ľudí však bolo obvinených z napadnutia príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní a 50 zo závažných trestných činov súvisiacich so sprisahaním, za čo v Spojených štátoch hrozí až 20 rokov za mrežami.

(tasr)

Minúta  |  

Pálenie Koránu vo Švédsku mohlo byť sabotážou voči jednote v NATO, tvrdia Spojené štáty

Spojené štáty v pondelok uviedli, že nedávne "ohavné" pálenie Koránu krajne pravicovým protiislamským aktivistom Rasmusom Paludanom vo Švédsku by mohlo byť sabotážou proti jednote v Severoatlantickej aliancii (NATO).

Švédsko-dánsky politik Paludan zapálil svätú knihu islamu v sobotu pred tureckým veľvyslanectvom v metropole Štokholm. Turecko pritom ako člen NATO doposiaľ stále neodobrilo žiadosť Švédska o členstvo v tejto aliancii.

"Pálenie kníh, ktoré sú pre mnohých posvätné, je nesmierne neúctivým činom," povedal reportérom hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price. "Je to ohavné," poznamenal, pričom incident zároveň označil za "nechutný" a "podlý".

Pálenie Koránu bolo podľa Pricea dielom "provokatéra", ktorý "sa mohol úmyselne usilovať" o vplyv na "prebiehajúce rokovania ohľadne pristúpenia Švédska a Fínska do NATO".

Price obhajoval postoj Švédska, ktoré sobotný protest povolilo, a povedal, že podporuje "slobodu združovania", aj keď môže byť zároveň "legálna i hrozná".

Švédsko sa spolu s Fínskom uchádza o vstup do Severoatlantickej aliancie (NATO), na čo potrebuje súhlas všetkých 30 členských krajín vrátane Turecka. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pálenie Koránu odsúdil a označil to za urážku moslimov. Kritizoval švédske úrady, že dovolili konanie protestu pred tureckým veľvyslanectvom v Štokholme. Dodal, že ak Švédsko nepreukáže rešpekt voči Turecku a moslimom, "nedočká sa od nás žiadnej podpory v súvislosti s NATO".

(tasr)

Minúta  |  

Kvôli vojne sa podľa UNICEF nevzdeláva viac než päť miliónov ukrajinských detí

Vojna, ktorú na Ukrajine vedie Rusko, ovplyvnila vzdelávanie viac než piatich miliónov ukrajinských detí, upozornil v utorok Detský fond OSN (UNICEF).

Takmer 11 mesiacov trvajúci konflikt ešte zhoršil problémy, ktoré v ukrajinskom vzdelávacom sektore spôsobila pandémia koronavírusu, uviedol UNICEF vo vyhlásení. Situácia je ešte nepriaznivejšia pre deti na východe Ukrajiny, kde voja zúri už osem rokov.

Boje prebiehajúce v civilistami obývaných oblastiach na Ukrajine vyústili do zatvorenia tisícok škôl a iných vzdelávacích zariadení v dôsledku ich poškodenia alebo zničenia. Množstvo tamojších rodičov medzitým váha poslať svoje deti do školy pre obavy o ich bezpečnosť, upozornil Detský fond OSN.

Kým viac než 1,9 milióna ukrajinských detí malo prístup k online vzdelávaniu a 1,3 milióna ďalších navštevovalo kombinovanú osobnú i virtuálnu výučbu, nedávne ruské útoky na miestnu energetickú infraštruktúru spôsobili rozsiahle výpadky. To znamená, že dokonca aj virtuálne vzdelávanie sa pre tamojšie deti stalo výzvou, cituje DPA.

V súčasnosti až dve z troch ukrajinských detí, ktoré našli útočisko v zahraničí, nie je zapojených do vzdelávacieho systému danej krajiny, podotýka UNICEF.

"Školy i vzdelávacie zariadenia pre najmenšie deti majú pre deti zásadný význam a poskytujú im pocit poriadku a bezpečnosti. Vynechanie výučby môže mať doživotné následky," varoval regionálny riaditeľ UNICEF pre Európu a centrálnu Áziu Afšan Chán.

"Tu neexistuje tlačidlo 'pauza'. Nie je riešením jednoducho odložiť vzdelávanie detí a vrátiť sa k nemu po tom, čo budú vyriešené iné priority, bez toho, aby sa riskovala budúcnosť celej jednej generácie," dodal.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalého agenta FBI obvinili z pomáhania ruskému oligarchovi

Bývalého vysokopostaveného predstaviteľa amerického Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) obvinili z pomáhania ruskému oligarchovi Olegovi Deripaskovi v rozpore so sankciami uvalenými Spojenými štátmi. TASR informuje na základe pondelkovej správy agentúr AP a AFP.

Charles McGonigal (55), bývalý špeciálny agent divízie kontrarozviedky FBI v New Yorku, čelí obvineniam, že spolu s bývalým sovietskym diplomatom Sergejom Šestakovom sa údajne snažil o zrušenie sankcií uvalených na ruského energetického magnáta Deripasku. V roku 2021 vraj od Deripasku dostal tajné platby za vyšetrovanie konkurenčného oligarchu.

McGonigal a 69-ročný Šestakov boli zadržaní v sobotu v New Yorku a v priebehu pondelka majú byť vypočutí na súde v Manhattane. McGonigal je obvinený z obchádzania amerických sankcií, porušenia zákona o medzinárodných pohotovostných ekonomických opatreniach (IEEPA) a prania špinavých peňazí. Za každé z nich hrozí až 20 rokov väzenia. Šestakov čelí aj obvineniu z nepravdivých výpovedí počas vyšetrovania.

Washington uvalil na Deripasku sankcie v roku 2018 v súvislosti s jeho väzbami na ruskú vládu a tamojší energetický sektor. Okrem toho bol podozrivý zo zasahovania do prezidentských volieb v USA. V roku 2021 agenti FBI vykonali razie v nehnuteľnostiach patriacich Deripaskovi v New Yorku a Washingtone.

Vlani v septembri americké ministerstvo spravodlivosti obvinilo Deripasku z porušenia sankčného režimu, ktorého sa dopustil tým, že využíval finančný systém USA na udržiavanie troch luxusných nehnuteľností a zamestnal ženu, ktorá v jeho mene v Kalifornii kúpila hudobné štúdio. Prokuratúra uviedla, že sankcie porušil aj tým, že zariadil, aby jeho priateľka mohla vycestovať z Ruska do Spojených štátov a porodiť mu tam dve deti.

Spojené štáty vlani obvinili britského podnikateľa Grahama Bonhama-Cartera z toho, že Deripaskovi pomáhal pri obchádzaní sankcií.

(tasr)

Minúta  |  

Nehammer žiada od EK dve miliardy na ochranu bulharských hraníc

Rakúsky kancelár Karl Nehammer žiada od Európskej komisie dve miliardy eur na ochranu hraníc v Bulharsku. Uviedol to počas pondelkovej návštevy v meste Elchovo na bulharsko-tureckých hraniciach. TASR informuje na základe správ prevzatých z agentúr APA a AP.

Nehammer uviedol, že podporuje žiadosť bulharskej vlády o dve miliardy eur z finančných zdrojov EÚ. Tie majú slúžiť na nákup vrtuľníkov, terénnych vozidiel a ďalšieho technického vybavenia na stráženie hraníc a zlepšenie pohraničnej infraštruktúry.

Potrebný je jasný signál na európskej úrovni, že krajiny, ktoré sú vystavené najväčšiemu tlaku migrantov, nemusia tento problém riešiť samé, vyhlásil rakúsky kancelár. Zároveň vyjadril presvedčenie, že je potrebné upraviť európsku migračnú legislatívu.

Nehammer podľa agentúry AP vyhlásil, že je nateraz proti rozšíreniu bezvízového schengenského priestoru, a to pre obavy z nelegálnej migrácie. Systém, ktorý občanom krajín EÚ umožňuje bezvízové cestovanie, je podľa neho v súčasnosti vo veľkej kríze.

Rakúsko v decembri pre vysoký počet prichádzajúcich migrantov vetovalo pristúpenie Bulharska a Rumunska do Schengenu.

Bulharský prezident Rumen Radev v pondelok vyjadril nádej, že jeho krajina sa v dohľadnej budúcnosti do Schengenu dostane. Ako povedal, Schengen symbolizuje „najdôležitejšie hodnoty Únie - slobodu pohybu". To, čo Bulharsko nepatrí medzi krajiny Schengenu, označil za "nespravodlivé".

Vlani bolo v Rakúsku zaistených vyše 100-tisíc migrantov. Podľa údajov tamojšieho ministerstva vnútra prišlo vyše 40 percent z nich z Turecka cez Bulharsko - išlo najmä o ľudí z Afganistanu, Sýrie, Maroka, Egyptu a Somálska.

(tasr)

Minúta  |  

Káčer: Babiša uchvátil populizmus, prezident ČR nerozhoduje o vojenskej pomoci

To, čo povedal český expremiér a kandidát na prezidenta Andrej Babiš v súvislosti s poskytnutím vojenskej pomoci Poľsku alebo pobaltským krajinám v prípade ich napadnutia, nespadá do prezidentských právomocí. Upozornil na to v pondelok minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Káčer, ktorý v rokoch 2020 – 2022 pôsobil ako veľvyslanec SR v Prahe, pre TASR uviedol, že v nedeľu večer pozorne sledoval predvolebnú televíznu debatu kandidátov na českého prezidenta Andreja Babiša a generála Petra Pavla. Počas debaty v Českej televízii Babiš povedal, že ak by potenciálne došlo k napadnutiu Poľska či pobaltských krajín, nevyslal by na pomoc vojenské jednotky.

Podľa Káčera to bolo veľmi nešťastné vyjadrenie, ktoré vníma ako "uchvátenie populizmom". Dodal, že toto vyjadrenie zarezonovalo aj v kuloároch v Bruseli v rámci neoficiálnych debát diplomatov počas prestávky. On sám o tom hovoril s poľským ministrom zahraničných vecí Zbigniewom Rauom, ktorý to zas prebral aj s rezortnými kolegami z pobaltských krajín.

„Myslím si, že to bolo veľmi nešťastné vyjadrenie a zvlášť s vedomím, že keď bol Babiš premiérom, tak sa veľmi angažoval vo vysielaní českých vojakov do Pobaltia, rád tam cestoval a rád sa fotografoval s vojakmi NATO," pripomenul Káčer.

Zároveň zdôraznil, že aj keby k opisovanej udalosti alebo scenáru došlo, nejde o právomoc prezidenta.

„A vôbec, v tej televíznej debate sa veľa hovorilo o tom, čo nesúvisí s právomocami prezidenta a čo by prezident nemohol ovplyvniť. Toto nepatrí do prezidentských rozhodovacích právomocí," uviedol Káčer s odkazom na spornú časť predvolebnej debaty.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.