Gröhling otvára tému transgender. Debata o práve poznať skutočné pohlavie sa začína

LGBT aktivisti sa už dlhšiu dobu dožadujú, aby transgender osoby mali možnosť úplne utajiť svoje skutočné pohlavie. Teraz im vychádza v ústrety minister školstva Branislav Gröhling (SaS), ktorý v novele školského zákona navrhuje spätne vydávať potvrdenia o absolvovaní školy, v ktorých bude zmenené pohlavie absolventa (pri vysokých školách už bola takáto zmena presadená v roku 2018 za premiérovania Petra Pellegriniho).

Pre úplnosť uveďme, že materiál zavádza aj celkom nový princíp inkluzívneho vzdelávania a rešpektovania rozmanitosti. Tieto pojmy nie sú v zákone dostatočne definované, čo môže byť problém, pretože v západných krajinách sa používajú na vytváranie tlaku na školy, aby rešpektovali transgenderizmus detí a správali sa k nim, ako keby boli opačného pohlavia, a to niekedy aj bez vedomia rodičov.

Okrem toho novela navrhuje výraznú liberalizáciu vzdelávacieho systému. Jednak v tom, že alternatívne vzdelávacie programy nemajú viac byť pred ich schválením overené v praxi (tzv. experimentálne overovanie), čiže hrozí, že sa do škôl oveľa ľahšie dostanú programy, ktoré v praxi nebudú dobre fungovať, alebo ktoré majú skryté vady, ako napríklad sektárske alebo ideologické pozadie.

A po druhé, navrhuje sa liberalizácia trhu s učebnicami, v dôsledku ktorej hrozí, že sa na školy v oveľa väčšej miere dostanú ideologické materiály, ktoré budú automaticky financované z verejných peňazí.

Proti zákonu sa zbierajú podpisy pod hromadné pripomienky Aliancie za rodinu aj Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku, o.z.

Zamyslime sa však teraz trochu viac nad tým, prečo je zlé, aby sa dalo skutočné pohlavie úplne zatajiť.

Pohlavie je realita, nie pocit

Človek je telesná bytosť. Naše telo nie je niečo, čo by sme vlastnili, alebo v čom sa naše „ja“ nachádza. My sme naše telo.

Dôležitou súčasťou toho, kto sme, je naše pohlavie. Muž a žena sa vzájomne dopĺňajú a potrebujú sa na to, aby mohli splodiť dieťa. Rozmnožovacia sústava je akoby rozdelená medzi muža a ženu, jedna časť je u muža a druhá u ženy. Jedna bez druhej nedáva zmysel. A podľa toho, akú úlohu v reprodukcii zohrávame, sme buď muž, alebo žena.

Pohlavie je komplexná záležitosť. Vzniká pri počatí (genotyp), kedy normálne získame buď chromozóm XX (ženy) alebo XY (muži). Genotyp dáva základ pre fenotyp – prítomnosť chromozómu Y spôsobí, že sa niekoľkotýždňový chlapček začne vyvíjať inak ako dievčatá, a namiesto vaječníkov mu začnú rásť semenníky. Preto možno povedať, že osoba, u ktorej je prítomný chromozóm Y, je z genetického hľadiska mužom. Pohlavné orgány ďalej produkujú hormóny, ktoré ovplyvňujú ďalší vývoj chlapcov a dievčat. Pri narodení spravidla už vieme jednoznačne povedať, či je dieťa chlapec, alebo dievča. Pohlavné dozrievanie pokračuje aj ďalej a završuje sa pubertou.

Pohlavie je hlboko zakorenené v každej našej bunke, ale aj v celom tele a jeho štruktúrach, obzvlášť v pohlavnej sústave.

Existujú aj odchýlky od normálu, a to tak v genotype (napr. trizómia pohlavných chromozómov), ako aj vo fenotype, kedy sa pohlavné orgány nevyvíjajú správne, napríklad sa vytvoria základy mužských aj ženských pohlavných orgánov (tzv. intersexualita, v minulosti nazývaná hermafroditizmus) – u človeka však nikdy nie sú funkčné obe. Pravda je, že niekedy môže byť naozaj ťažké určiť, akého pohlavia je človek. Avšak odchýlky od normálu ešte neznamenajú, že by konkrétny človek nebol buď mužom, alebo ženou, v závislosti od jeho úlohy v reprodukčnom procese (hoci ide o muža či ženu s defektným reprodukčným systémom).

Transgenderizmus

Ideológia, z ktorej vychádza transgenderizmus, však tvrdí, že byť mužom alebo ženou nie je biologická realita, ale to, ako daný človek sám seba vníma. Ak sa biologický muž vníma ako žena, môže si zmeniť pohlavie a má byť považovaný za ženu.

Problém však nie je v tele, ale v mysli. Väčšina ľudí je schopná vnímať samého seba v súlade s biologickou realitou (prijímajú sa takí, akí sú). No niekedy ľudia dlhodobo vnímajú samých seba v rozpore s realitou. Takým je prípad anorexie (žena je skalopevne presvedčená, že je obézna, hoci to nie je pravda), alebo telesná dysmorfická porucha (niekto je presvedčený, že má extrémne poruchy vzhľadu, pritom to tak nie je) alebo porucha identity telesnej integrity (človek sa vníma ako postihnutý, požaduje napríklad amputáciu, hoci jeho telo je normálne funkčné).

Pri každej z týchto psychických porúch nie je človek schopný vnímať sám seba v súlade s realitou. Cieľom liečby týchto porúch je pomôcť ľuďom, aby boli schopní prijať sa, takí akí sú, mať obraz o sebe, ktorý bude zodpovedať realite. Otázka je, prečo by sa porucha pohlavnej identity nemala liečiť tak isto?

Niektorí psychiatri zdôrazňujú, že ak chceme týmto ľuďom naozaj pomôcť, nemali by sme ich povzbudzovať k chirurgickým zákrokom a hormonálnej „liečbe“. Ak ide o psychický problém, treba liečiť myseľ, nie telo. Ani anorexiu neliečime liposukciou.

Vychádzajme z toho, že koncept zmeny pohlavia bol vytvorený a legalizovaný s ušľachtilým cieľom umenšiť utrpenie ľudí s poruchou pohlavnej identity. Predpokladalo sa, že umožnením tranzície (vrátane chirurgického zásahu) a vydávaním sa za osobu opačného pohlavia, pomôžeme zmierniť psychické problémy týchto osôb. A tak sa zaviedla zákonná možnosť zmeny pohlavia, hoci v realite nič také ako zmena pohlavia možné nie je.

Priekopníkom v „zmene pohlavia“ bol americký psychiater Paul McHugh, ktorý pôsobil dlhé roky na klinike na Johns Hopkins Hospital. Zistil však, že jeho pacientom sa po chirurgickom zásahu ich psychický stav nezlepšil, preto so zmenami pohlavia prestal. Predpoklad, že transgender osobám sa po zmene pohlavia psychicky uľaví, spochybňuje na základe ďalších výskumov dodnes. Ak je to pravda, niečo tak absurdné ako zmena pohlavia by z nášho právneho poriadku mala zmiznúť úplne.

Transgenderizmus však ide ešte ďalej, a zmenu pohlavia začal považovať za ľudské právo. Chceš byť opačné pohlavie? Máš na to právo! A máš právo aj na zmenu dokumentov, ako aj právo utajiť svoje skutočné pohlavie pred ostatnými, aby sa k tejto informácii nemali ako dostať.

A práve k vytvoreniu systému, v ktorom sa bude dať skutočné pohlavie pred druhými utajiť, má prispieť aj novela ministra Gröhlinga.

Na pohlaví záleží

Na pohlaví však záleží a je mnoho inštitúcií a ľudí, ktorí by mali poznať pravdu o pohlaví človeka.

Lekári potrebujú poznať skutočné pohlavie svojich pacientov, aby ich mohli správne liečiť. Ide napríklad o to, aby bola biologickým ženám poskytnutá náležitá gynekologická starostlivosť. Niekedy od pohlavia závisí nastavenie správneho medicínskeho postupu, vrátane podávania liekov, ochranu vo výskume, alebo pri výbere darcu pri transplantáciách (existuje napr. zvýšené riziko neprijatia obličky darovanej osobou opačného pohlavia). Niektoré ochorenia, alebo imunitné schopnosti sa viažu na konkrétny pohlavný chromozóm, a dôležitý je tiež vplyv hormónov, ktorých hladiny sa u mužov a žien líšia.

Keď hovoríme o vydávaní stredoškolských diplomov, poznanie skutočného pohlavia človeka je dôležité aj pri prijímaní a štúdium na vysokej škole.

Kňazské semináre sú vyhradené len pre mužov. Argument, že žena sa po tranzícii stáva mužom, by v očiach cirkvi neobstál.

Fakulty telesnej výchovy a športu majú odlišné výkonnostné kritériá pre mužov a ženy, čo je dôležité tak pri prijímaní na školu, ako aj pri udeľovaní kreditov. Pre zaujímavosť, zápočet z dvanásťminútovky dostanú ženy ak zabehnú 2400 m, muži 2900 m. Beh na 100 m musia ženy zvládnuť do 16,5 sekundy, muži do 13,8 sekundy. Pri študijnom programe kondičné trénerstvo sa od žien očakávajú 4 jednonožné drepy, od mužov 9 a pri hodnotení silových schopností potrebujú ženy zvládnuť 5 trhových drepov s 15 kg závažím, kým muži 5 trhových drepov s 30 kg závažím. V atletike vrhajú ženy štvorkilogramovou guľou a musia vrhnúť aspoň 6,5 m, muži vrhajú šesťkilogramovou guľou a musia vrhnúť aspoň 7,8 m. A z plávania na 100 m kraul dostanú ženy áčko za čas 1:25, kým muži za 1:15.

Ako sme už písali na inom mieste, ani zníženie testosterónu u mužov nestačí na to, aby sa zmazali výkonnostné rozdiely oproti ženám. Zníženie testosterónu odstráni len asi jednu pätinu svalovej a silovej výhody. Kým pôvodné rozdiely medzi mužmi a ženami sú v rôznych kategóriách spravidla medzi 20 až 60 percent, rozdiely sa po roku potlačenia testosterónu zmenšia len o nula až deväť percent. To znamená, že biologickí muži si aj naďalej zachovajú výrazné biologické výhody oproti ženám.

Zatajením skutočného pohlavia na športovej škole tak môže dôjsť k znevýhodneniu biologických žien. Ak pohlavie zatají žena, budú na ňu kladené nároky ako na mužov, ktoré sú pre ňu neprimerané. Ak pohlavie zatají muž, bude to nespravodlivé voči ženským uchádzačkám o štúdium, ktoré nemajú biologické výhody mužského tela.

Právo poznať skutočné pohlavie by mali mať aj športové kluby. Pri niektorých športoch môže byť súťaženie biologických mužov so ženami nie len neférové, ale aj nebezpečné, zvlášť pri bojových športoch, či športoch, pri ktorých hráči do seba narážajú vo veľkej rýchlosti. To je tiež dôvod, prečo Medzinárodná ragbyová federácia World Rugby zakázala účasť biologických mužov v ženskom rugby.

Poznať pohlavie môže byť dôležité aj v pracovných vzťahoch. Zamestnávatelia sú totiž povinní zabezpečiť ochranu zamestnancov, najmä ochranu ich života a zdravia a primerané pracovné podmienky.

Poznať skutočné pohlavie je dôležité tiež pre ochranu súkromia a bezpečnosti žien. Ide najmä o priestory a zariadenia, v ktorých sú osoby odlišného pohlavia od seba v záujme zachovania intimity oddelené, ako sú sprchy, ubytovacie zariadenia, či internátne izby. Je známy tiež prípad sexuálneho násilníka z Toronta, ktorý bol odsúdený za dve znásilnenia a keďže zmenil pohlavie, umiestnili ho do ženskej väznice, kde pokračoval v sexuálnych útokoch na svoje spoluväzenkyne.

Právo poznať skutočné pohlavie patrí aj snúbencom, deťom a vnúčatám, policajným vyšetrovateľom, a dalo by sa pokračovať. Poznať pravdu je dôležité.

Som presvedčený, že vytváranie systému zatajenia informácie o skutočnom pohlaví transgender osoby je nesprávne a môže byť v rozpore s právami a záujmami samotných transgender osôb, ale aj iných ľudí. Štát by sa mal radšej zamyslieť nad tým, ako garantovať právo na poznanie skutočného pohlavia osoby tam, kde je to potrebné.