Ako hodnotíte spracovanie celej koncepcie štátnej pomoci, od samých podmienok na poskytnutie až po jej skutočné získanie?
Sládkovič: Koncepcia nie je postavená zle, avšak efektivita jej poskytnutia priamo úmerne klesá s dĺžkou čakania. Rozumieme, že táto situácia je pre všetkých iná, ale práve cash flow a potreba mať peniaze aj z takýchto foriem podpory v istý deň na účte je dôležitá. Procesnú stránku musia, samozrejme, riešiť vlastníci, respektíve prevádzkovatelia priamo so svojimi ekonómami, pretože sa v podstate treba vracať aj k účtovným údajom. Nepatrím medzi zástancov myšlienky, že prepojenie fungovania všetkých inštitúcií verejnej správy do jedného kompatibilného systému iba uľahčí správu a zjednoduší prístup. Vnímam tam aj ľahkú cestu k zneužitiu systému à la Big Brother a v tomto svetle sa v podstate rád natrápim aj s vypĺňaním tabuliek.
Čo tým máte na mysli?
Sládkovič: Digitalizáciu štátnej, respektíve verejnej správy vnímam prínosne a, samozrejme, ako nevyhnutnú podmienku k napredovaniu a zjednodušovaniu podnikateľského prostredia. Avšak vzájomné prepájanie jednotlivých údajov úradmi, ktoré ich spracovali, je podľa mňa na dlhodobú spoločenskú diskusiu, keďže tým môže vzniknúť priestor na ich zneužitie.
Je pre podnikateľa jednoduché zaradiť samého seba do jednotlivých druhov Prvej pomoci, o ktoré môže žiadať, či už má jednu prevádzku alebo viac?
Sládkovič: Samo osebe si myslím, že už dnes sme v stave, keď priložené návody na vypĺňanie žiadosti, kde sa práve táto téma rieši, sú už veľmi prehľadné. Samozrejme, k tomuto stavu sme sa dopracovali postupne.
Využili ste odbornú podporu, napríklad ekonomickú, účtovnícku, pri celom procese žiadania o Prvú pomoc, prípadne o ďalšie štátne pomoci?
Sládkovič: Využili sme služby a skúsenosti nášho ekonóma. Myslím si, že súčasná situácia dokáže ukázať práve na šikovnosť a rozhľadenosť ekonómov.
Zvládol by podnikateľ sám, bez akejkoľvek rady či nasmerovania konkrétnych odborníkov správne požiadať o pomoc od štátu? Inými slovami, je takto nastavený mechanizmus dostatočne ústretový?
Sládkovič: V podstate áno, ale určite sa nevyhneme účtovným detailom. Ak si niekto vedie účtovníctvo sám, viem si predstaviť, že to je pre neho otázka pár desiatok minút. Ak ste bez ekonomického vzdelania či prehľadu, je potrebné získať aspoň aký-taký rozhľad a osvojiť si niektoré ekonomické termíny.
Žiadateľ je najprv povinný uhradiť odvody a až následne mu je poskytnutá štátna pomoc. Nemalo by poskytnutie štátnej pomoci predchádzať úhradám odvodov?
Oravcová: Áno, viaceré poplatky musíte mať uhradené do posledného centa, inak vám príde odpoveď, že nemáte nárok na žiadnu pomoc. Omeškali sme sa aj s platením dane, keď sme ju uhradili, „nezabudli“ nám za to ešte dodatočné vyrúbiť úroky.
Sládkovič: V podstate celá pomoc od štátu je trampolínou tejto pomoci naspäť štátu vo forme daní a poistného. Odškodné teda podľa môjho názoru je iba sympatické pomenovanie. Celkovo, daňové zaťaženie gastronómie je na Slovensku enormné, platiť 20 percent z ceny espressa štátu, mimo iných daní, je podľa mňa prisilná kávička a som si istý, že sa v tomto smere musí niečo zmeniť. Nemusia prísť helicopter money [helikoptérové peniaze – vlády ich rozdeľujú plošne všetkým, doslova zhadzujú z vrtuľníka, aby zvýšili dopyt, pozn. red.], ale treba uznať, že gastronómia je na Slovensku zatlačená do kúta a účinné lieky na oživenie nie sú žiadna novota. Štát ich vo svojej moci má.
Je pre vás poskytovaná štátna pomoc dostatočná? Je skutočne pomocou?
Sládkovič: Určite sme vďační aj za to málo, čo od štátu dostaneme. V skratke je to však pomoc na to, aby sme mali čím platiť naspäť štátu.
Aký čas priemerne uplynie od zaslania žiadosti, respektíve výkazu na priznanie finančného príspevku do doručenia finančných prostriedkov na bankový účet?
Sládkovič: Využili sme až Prvú pomoc plus [pokračovanie projektu Prvej pomoci ako finančnej pomoci najmä podnikateľom od ministerstva práce, pozn. red.] a myslím si, že čakanie bolo niekde na úrovni jedného mesiaca.
Ak by ste mohli a chceli navrhnúť nejaké zmeny poskytovania štátnej pomoci, aké by to boli?
Sládkovič: Efektivita sa rovná včasnosť poskytnutia peňazí. Myslím si, že viaceré prevádzky by sa nemuseli zatvoriť, ak by sa proces predsa len skrátil ešte o pár dní či týždňov. Jednoznačne nedoriešenou pomocou je zníženie DPH [dane z pridanej hodnoty] pre gastrosektor. Je pochopiteľné, že v čase, keď má sám štát výpadky v príjmoch, neposkytne takéto zníženie okamžite. Ale aspoň diskusia o tom, v akej dobe by k zníženiu prišlo, by pomohla viacerým podnikateľom.
Ako by ste charakterizovali atmosféru medzi vami a vašimi zamestnancami? Zmenila sa v takejto situácii k horšiemu?
Oravcová: Sme malá prevádzka, máme menej zamestnancov. Máme preto aj o trochu bližšie osobné vzťahy. Všetci sa snažíme, aby kaviareň fungovala ako-tak aj v tomto čase. Nikoho s trvalým pracovným pomerom sme zatiaľ neprepustili, akurát niektorí zamestnanci, ktorí nepracovali na trvalý pracovný pomer, už nemôžu pracovať, keďže nemáme pre nich prácu. „Bojujeme“ spolu, aby sme potom mohli spolu v pokoronových časoch pokračovať v tom, čo sme tu za takmer šesť rokov vybudovali.
Dnešné časy sú ozaj ťažké. Pre mnohých ľudí, podnikateľov, obzvlášť v gastrosektore, ešte náročnejšie. Mohli by ste prezradiť, ako na vás osobne vplýva táto fáza života a ako pôsobí z psychickej stránky?
Oravcová: Vo všetkých fázach lockdownu sa ako prvé zatvárali gastro a hotelové prevádzky. V prvom rade, z pocitov to bol hnev a krivda, že sa vlastne váš kariérny a profesijný život zastavil. Dostavili sa finančné ťažkosti a neistota. Ťažko sa pozerať na to, ako sa míňajú vaše úspory, ktoré ste si roky odkladali. Ale keď sa nakoniec obzriete za tým takmer celým rokom späť, zistíte, že ste sa naučili rýchlo prispôsobovať zmenám a nevzdávať sa.
Na záver osobná otázka, ak môžem. Odrazila sa situácia v podnikaní, o ktorej sme hovorili, na vašom osobnom živote a vzťahoch v rámci domácnosti?
Oravcová: V mojom osobnom živote nie. Vo všeobecnosti však cítiť, že ľudia sú menej ohľaduplní, prívetiví, sú netrpezliví, hlavne sú „odborníkmi“ vo všetkých témach politiky, vedy a konšpirácií.
Sládkovič: Myslím si, že nielen ekonomická, ale hlavne sociálna či sociologická situácia, keď máte obmedzenú slobodu pohybu, zasahuje do života každého človeka. Nie je to len akýsi pocit nepohody, ale potreba sa nadýchnuť slobodne a z hĺbky. Hlavne mať opäť stabilnú nádej, že bude lepšie a že to lepším môžete spraviť aj sám, ak budete tvrdo pracovať. Korona aj túto nádej viacerým ľuďom zobrala.
