Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj žiadal ďalšiu podporu a upozornil na zhromažďovanie sa ruských síl

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok počas návštevy predstaviteľov Európskej komisie v Kyjeve žiadal ďalšiu podporu pre svoju krajinu. Takisto upozornil, že Rusko zhromažďuje svoje sily. Informujú o tom správy agentúr AFP a DPA.

Sen o „priateľskej Európe" sa dá podľa Zelenského slov uskutočniť len spoločne s Ukrajinou a len prostredníctvom porážky Ruska. Udelenie štatútu kandidátskej krajiny EÚ je pre všetkých Ukrajincov bojujúcich proti Moskve veľmi dôležité a motivujúce.

„Ukrajina bráni na bojisku práve tie hodnoty, ktoré zjednocovali a zjednocujú aj Európu," povedal prezident na spoločnej tlačovej konferencii s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou.

Zelenskyj takisto upozornil, že Rusko zhromažďuje svojich vojakov s cieľom „pomstiť sa" Západu.

„Rusko v súčasnosti sústreďuje svoje sily. Všetci to vieme. Pripravuje sa pomstiť nielen Ukrajine, ale aj slobodnej Európe a slobodnému svetu," povedal.

Šéfka EK počas štvrtkovej návštevy Kyjeva povedala, že Európska únia plánuje uvaliť na Rusko ďalší balík sankcií, ktorý má byť prijatý do 24. februára, keď si svet pripomenie už rok trvajúcu vojenskú ofenzívu ruských ozbrojených síl na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Polícia obvinila Gruzínca, ktorý chcel cez SR previezť nelegálnych migrantov

Polícia obvinila 50-ročného Gruzínca, ktorý chcel cez územie SR nelegálne previezť štyroch cudzincov z Turecka. Vyšetrovateľ zároveň podal návrh na jeho väzobné stíhanie. Po dokázaní viny mu hrozí trest odňatia slobody až na desať rokov. TASR o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru (PZ) Denisa Bárdyová.

"Na území Slovenska sa ho hliadka z obvodného oddelenia Policajného zboru Kežmarok snažila zvukovým a svetelným znamením zastaviť z dôvodu jeho rýchlej a bezohľadnej jazdy. Pokyny policajtov ignoroval, jeho nebezpečná jazda sa skončila na križovatke v obci Ľubica, kde prerazil plot a vošiel do záhrady rodinného domu," priblížila polícia.

Cudzinci policajtom uviedli, že z Turecka odišli letecky do Srbska, odkiaľ za pomoci prevádzačov prešli do Maďarska. Tam nastúpili do vozidla k obvinenému Vitalimu A. Podľa polície mal za prevoz získať odmenu vo výške 1 200 eur, cieľovou cestou cudzincov malo byť Nemecko.

"Od začiatku roka 2023 vyšetrovatelia Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii obvinili z trestného činu prevádzačstva už trinásť prevádzačov, ktorí sa pokúsili previezť 66 cudzincov," dodala Bárdyová.

(tasr)

Minúta  |  

Šéfka ECB Lagardová: Ekonomika eurozóny je odolnejšia, než sa očakávalo

Šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová potvrdila, že banka bude pokračovať v sprísňovaní menovej politiky a avizovala ďalšie zvýšenie úrokových sadzieb v marci. Ekonomika eurozóny je podľa nej "odolnejšia, než sa očakávalo".

ECB vo štvrtok v súlade s očakávaniami sprísnila menovú politiku a signalizovala, že bude pokračovať vo výraznom zvyšovaní úrokových sadzieb. Rada guvernérov zvýšila hlavné úrokové sadzby o 50 bázických bodov. Úroková sadzba hlavných refinančných operácií s účinnosťou od 8. februára 2023 vzrastie na tri percentá, sadzba jednodňových refinančných operácií na 3,25 percenta a depozitná sadzba na 2,50 percenta.

Lagardová začala tlačovú konferenciu po zasadnutí Rady guvernérov gratuláciou Chorvátsku, ktoré sa 1. januára stalo členom eurozóny, a privítala v Rade guvernérov šéfa Chorvátskej národnej banky Borisa Vujčiča.

Lagardová zopakovala, že rada bude "rovnomerným tempom pokračovať vo výraznom zvyšovaní úrokových sadzieb a udržiavať ich na hladine, ktorá je dostatočne reštriktívna na zabezpečenie včasného návratu inflácie na úroveň jej strednodobého dvojpercentného cieľa". Takisto potvrdila, že ECB v marci zvýši úrokové sadzby o ďalších 50 bázických bodov a potom prehodnotí, ako sa bude menová politika vyvíjať ďalej.

ECB podľa jej šéfky očakáva, že ekonomická aktivita v eurozóne zostane v krátkodobom horizonte slabá. Dôvodmi je utlmená aktivita v globálnej ekonomike a vysoká geopolitická neistota, ktorej hlavnou príčinou je ruská útočná vojna proti Ukrajine. To spoločne s vysokou infláciou a prísnejšími finančnými podmienkami tlmí výdavky aj produkciu.

Problémy s dodávkami sa však zmierňujú, dodávky plynu sú bezpečnejšie, firmy majú naďalej veľký objem nevybavených objednávok a dôvera sa zlepšuje.

"Rastúce mzdy a nedávny pokles inflácie cien energií by tiež mali zmierniť stratu kúpnej sily, ktorú mnohí ľudia pocítili v dôsledku vysokej inflácie. To následne podporí spotrebu. Celkovo sa ukázalo, že ekonomika je odolnejšia, než sa očakávalo, a v nasledujúcich kvartáloch by sa mala zotaviť," uviedla Lagardová.

Cenové tlaky však podľa Lagardovej zostávajú silné, čiastočne aj z toho dôvodu, že vysoké náklady na energie zasiahli celú ekonomiku. "Vládne opatrenia na kompenzáciu vysokých cien energií pre domácnosti budú v roku 2023 tlmiť infláciu, po ich skončení sa však očakáva jej zvýšenie," dodala.

(tasr)

Minúta  |  

Ministerstvo spravodlivosti bude žiadať o vydanie expolicajta Mariána Kučerku na trestné konanie do SR

Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR bude žiadať o vydanie zadržaného expolicajta Mariána Kučerku na trestné konanie do SR. Pre TASR to potvrdili z tlačového oddelenia rezortu.

„Na menovaného bol vydaný medzinárodný aj európsky zatýkací rozkaz Najvyšším súdom SR. MS SR bude žiadať o vydanie menovaného na trestné konanie do SR. Právnu úpravu v Bosne a Hercegovine týkajúcu sa lehôt nepoznáme, ale predpokladáme, že právnym nástrojom bude v tomto prípade Európsky dohovor o vydávaní z 13. decembra 1957," uviedli z ministerstva.

Mariána Kučerku v stredu (1. 2.) zadržali v Bosne a Hercegovine, informovala polícia. Čelí obžalobe za prijatie úplatku vo výške 25-tisíc eur od podnikateľa Norberta B. prostredníctvom bývalého šéfa finančnej polície Národnej kriminálnej agentúry Bernarda S. Pomôcť mal za to Štefanovi Ž., príbuznému exministra Petra Žigu. V druhom skutku sa mu kladie za vinu, že mal prijať úplatok vo výške 200-tisíc eur od bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta M.

(tasr)

Minúta  |  

Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii tento rok obvinila už trinásť prevádzačov

Od začiatku roka 2023 vyšetrovatelia Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii obvinili z trestného činu prevádzačstva už trinásť prevádzačov, ktorí sa pokúsili previezť 66 nelegálnych migrantov.

Obvinením z prevádzačstva začal aj prvý februárový deň, keď vyšetrovateľ Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii (ÚHCP P PZ) vzniesol obvinenie občanovi Gruzínska za zločin prevádzačstva za nelegálny pokus previezť štyroch cudzincov pochádzajúcich z Turecka cez územie Slovenska. V tlačovej správe o tom informovala hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Denisa Bárdyová.

Podľa zistení polície mal Vitali A. previezť cez územie Slovenska štyroch cudzincov a cieľom cesty malo byť Nemecko. „Finančná čiastka, ktorú mal získať za tento prevoz, mala byť v celkovej výške 1 200 eur,“ uviedla Bárdyová a dodala, že na území Slovenska sa ho policajná hliadka z Kežmarku snažila zvukovým a svetelným znamením zastaviť z dôvodu jeho rýchlej a bezohľadnej jazdy. Pokyny policajtov však Gruzínec ignoroval a jeho nebezpečná jazda skončila na križovatke v obci Ľubica, kde prerazil plot a vošiel do záhrady rodinného domu.

Cudzinci policajtom uviedli, že z Turecka odišli letecky do Srbska, kde za pomoci prevádzačov prekročili hranicu s Maďarskom a následne nastúpili do vozidla k už obvinenému Gruzíncovi. Prípad si prevzal vyšetrovateľ Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii, muža obvinil zo zločinu prevádzačstva a zároveň podal návrh na jeho väzobné stíhanie. „Po dokázaní viny hrozí páchateľovi trest odňatia slobody v trvaní od siedmich do 10 rokov,“ uviedla na záver Bárdyová.

(sita)

Minúta  |  

Európski poslanci vyzvali Viedeň, aby Rusom neudelila víza na zasadnutie OBSE

Poslanci z 20 krajín vyzvali Rakúsko, aby zabránilo účasti ruskej delegácie na zasadnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Zasadnutie bude 23. – 24. februára vo Viedni. Informuje o tom správa agentúry APA.

Osemdesiatjeden poslancov žiada, aby vláda vo Viedni neudelila víza ruským zákonodarcom, na ktorých sa vzťahujú medzinárodné sankcie.

"Očakávame, že budú prijaté rozhodnutia, ktoré zabránia ich účasti," uvádza sa v liste adresovanom kancelárovi Karlovi Nehammerovi, ministrov zahraničia Alexandrovi Schallenbergovi a predsedovi dolnej komory parlamentu Wolfgangovi Sobotkovi. Z listu vo štvrtok citovali noviny Die Presse.

Poslanci argumentujú, že účasť ruskej delegácie na zasadnutí OBSE presne rok po "zločineckej invázii" ruských síl na Ukrajinu by mohla byť vnímaná ako "provokácia".

Rakúske ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že na základe dohody s OBSE nemôže delegácii z Ruska zakázať vstup do krajiny. Pre agentúru APA tiež potvrdilo prijatie tohto listu. Podpísali ho delegáti z Belgicka, Británie, Česka, Dánska, Estónska, Francúzska, Gruzínska, Holandska, Islandu, Kanady, Litvy, Lotyšska, Nemecka, Nórska, Poľska, Rumunska, Slovenska, Slovinska, Švédska a Ukrajiny.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.