Ak bude jarná ofenzíva Ruska úspešná, hrozí vstup európskych krajín do vojny. Čo zaznelo na stretnutí s Orbánom

Stalo sa to znova. Dnes večer som sa už tretíkrát zúčastnil na stretnutí v malej skupine s maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Hovoril som prítomným novinárom a vydavateľom, že budú z tohto muža unesení, pretože neuveria, ako veľmi sa líši od toho, ako ho vykresľujú západné médiá. Je bystrý, vtipný, brilantný a úplne sebavedomý. Neobklopujú ho tlačoví asistenti a nestráži si svoje slová do takej miery, že by povedal iba omáčku. Je naozaj zaujímavý. Ako som povedal ľuďom, s ktorými som sa rozprával predtým na konferencii a ktorí boli pozvaní na neskoršie stretnutie s premiérom: "Neuveríte, že svetový líder je skutočne takýto."

Ako zvyčajne, po stretnutí boli ohromení. Orbán s nami strávil dve hodiny, odpovedal na každú otázku – dokonca aj na mimoriadne náročné otázky poľského novinára  –  a očividne sa mu to páčilo. Nikdy som sa osobne nestretol s Billom Clintonom, ale to, čo som čítal o tom, že bol prirodzeným politikom  –  to platí prinajmenšom rovnako aj o Viktorovi Orbánovi. Minulý rok som sa o premiérovi rozprával s jedným politikom Fideszu a on povedal, že v tejto krajine nie je iný politik, ktorý by dokázal prejsť od strategického plánovania na najvyššej úrovni k rozhovoru s vidieckymi ľuďmi na farmárskom trhu a na oboch miestach by bol úplne úprimný. Ja tomu verím. Keby bol v Spojených štátoch viac v televízii, pohľad ľudí na Maďarsko by bol úplne iný.

Tu je vidieť, aký je prirodzený politik. Ku koncu nášho dvojhodinového stretnutia spomenul, že dnes je štvrtok, deň, ktorý si vždy vyhradí na osobné čítanie. Novinár sa ho spýtal, čo číta teraz. Spomenul niekoľko kníh, z ktorých jedna je maďarský preklad životopisu Joea Bidena. Povedal, že sa chce dozvedieť niečo o americkom prezidentovi. Dodal, že Biden nie je jeho obľúbený politický líder, ale že veľmi obdivuje jeho politickú húževnatosť, najmä spôsob, akým Biden bojoval po tom, čo jeho prvá manželka zahynula pri autonehode. Bolo jasné, že Orbán to myslí naozaj vážne. Bol to jeden starý generál, ktorý signalizoval svoj obdiv k človeku na druhej strane, jednoducho preto, že na jeho povahe našiel niečo obdivuhodné. Takýto úsudok mohol vysloviť len niekto, kto bol dlho vnútri politiky.

Premiér strávil dve hodiny asi s pätnástimi z nás. Z Američanov tam boli Sohrab Ahmari, Gladden Pappin, redaktor časopisu European Conservative Mario Fantini a redaktor časopisu Spectator US Zack Christenson. Orbán odpovedal na každú otázku, ktorú sme mu položili, a pravdepodobne by bol pokračoval dlhšie, keby sme nemuseli ísť na konferenčnú večeru. Nikdy som nevidel politika, ktorý by tak vnútorne miloval to, čo robí. Orbán bol taký úprimný, že som sa niekoľkokrát opýtal asistenta, či je to naozaj na záznam. Iba dva alebo trikrát vystúpil mimo záznamu, a to len preto, aby ponúkol stručné úsudky o niektorých verejných osobnostiach.

Veľké otázky sa týkali rusko-ukrajinskej vojny. Orbán je kozou medzi ovcami NATO. Prakticky od začiatku tvrdo presadzoval zastavenie paľby a mierové urovnanie – nie z nejakej zvláštnej lásky k Rusom, ale z obavy o osud Maďarska a Európy. Falošne ho očierňujú ako podporovateľa Putina, ale zdá sa, že je mu to skutočne jedno.

Orbán povedal, že Západ musí pochopiť, že Putin si nemôže dovoliť prehrať a ani neprehrá, pretože na budúci rok ho čakajú nové voľby a nemôže kandidovať ako prezident, ktorý prehral vojnu. Navyše, povedal, Rusko nemôže dovoliť, aby sa NATO etablovalo na Ukrajine. Už dávno pominul čas, keď Rusko mohlo Ukrajinu dobyť alebo nastoliť priateľský režim. Ak by Rusko rýchlo zvíťazilo, bolo by to možné, ale teraz je to beznádejné. Preto, povedal Orbán, cieľom Ruska je urobiť z Ukrajiny neovládateľnú trosku, aby si ju Západ nemohol nárokovať ako výhru. V tom sa im už podarilo uspieť. "Teraz je to Afganistan," povedal. "Krajina nikoho."

Západ nechápe, že v Ukrajine je čas na strane Ruska. Rusko je obrovská krajina a môže zmobilizovať obrovskú armádu. Ukrajine už dochádzajú vojaci. Keď sa to stane, čo potom?

"Máme veľký, veľký problém," povedal o Západe. Ak sa blížiaca sa jarná ofenzíva Ruska ukáže ako úspešná, krajiny NATO budú stáť pred otázkou, či pošleme vojakov bojovať za Ukrajinu? Orbán si nemyslí, že o tom uvažujú Američania, ale je to pred očami čoraz väčšieho počtu Európanov, ktorých krajiny môžu byť v prípade rozšírenia vojny zničené.

Naozaj? Vojská NATO bojujúce proti Rusom na Ukrajine?

Áno, povedal Orbán. Dnes to znie bláznivo, "ale ak sa pozriete na tendenciu, ako sme sa dnes dostali do tohto bodu, nemožno to vylúčiť". Západ je "vo vojne s Ruskom. Taká je realita," povedal. "Každým dňom sa posúvame ďalej."

Aby bolo jasné, čo bolo z kontextu jeho diskusie zrejmé, Viktor Orbán nechce, aby bol Západ vo vojne s Ruskom. Presadzuje mier, a to od začiatku, pričom hovorí, že v tejto vojne nikto nevyhrá. Hovorí však, že príliš veľa ľudí na Západe si robí ilúzie o tom, čo sa skutočne deje  – a čo by sa mohlo stať. Západ si síce myslí, že nie je vo vojne s Ruskom, ale tým, že posiela čoraz viac zbraní, a približuje sa k skutočnej vojenskej intervencii, hrajú západní lídri mimoriadne nebezpečnú hru sami so sebou, s Ruskom a so západnou verejnosťou. Istý novinár sa premiéra opýtal, či si myslí, že vojna by mohla prerásť do jadrovej. "Nemôžem vylúčiť, že by ju použili," povedal o atómovej bombe. Spresnil, že hovoril o taktických atómových bombách na bojisku, nie o hríbových oblakoch nad Varšavou a Berlínom – "ale ani to nemôžem vylúčiť". Ak sa Ukrajina nejakým spôsobom s použitím západných zbraní dostane až k prekročeniu hraníc na ruské územie, potom bude budúcnosť sveta taká svetlá, že Západ bude musieť nosiť slnečné okuliare.

Niekto upozornil, že Rusi mali doteraz na bojisku žalostné výsledky. Áno, povedal Orbán, je to pravda. Ale ak sa pozriete na ruskú históriu, tak to s Rusmi vo vojne chodí. Začínajú zle, ale po chvíli sa zorientujú a potom ich už ťažko zastaviť. Očakáva, že to tak bude aj tentoraz. Na začiatku stretnutia tiež spomenul, že tlačenie Ruska do spojenectva s Iránom je pre Izrael mimoriadne nebezpečné, a vyjadril nádej, že izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorého dospelý syn sedel pri stole, by sa mohol stať mierotvorcom medzi Ruskom a Ukrajinou. Hoci Ukrajina dosiahla v boji proti Rusku úžasné úspechy, Orbán povedal, že z dlhodobého hľadiska nevidí, že by na Západe boli na strane víťazov, najmä vzhľadom na výrobné kapacity Ruska.

Orbán hovoril o tom, že je jediný, kto nesúhlasí s vojnovou politikou na Ukrajine spomedzi 27 lídrov Európskej únie. Povedal, že je to veľmi frustrujúce, pretože jeho kolegovia vo vedení nechcú diskutovať o rozumnosti tejto vojny. Prečo nie?

"Nevedia, kto sú," povedal bez okolkov.

Vysvetlil, že keby ste ich požiadali, aby sa definovali vo vzťahu k vojne, povedali by: Som vodca krajiny, ktorá stojí na správnej strane dejín. Toto presvedčenie a tvrdý tlak zo strany Washingtonu, ako aj "strach z liberálnych médií" sú tým, čo motivuje ich myslenie – nie úvahy o tom, čo je v najlepšom záujme ich vlastných krajín. Orbán povedal, že svoju úlohu zvoleného lídra Maďarska vidí v tom, aby pomohol svojmu ľudu zvládnuť výzvy, ktorým čelí dnes, a pripraviť ho na výzvy zajtrajška. "Ale bol by som jediný, kto by to [túto prácu] takto chápal," povedal.

Podľa Orbána je francúzsky prezident Emmanuel Macron jediným európskym lídrom, ktorý uvažuje vizionársky. Povedal, že ak by on (Orbán) navrhol, že Európa sa musí vrátiť k svojim kresťanským koreňom, aby bola schopná zvládnuť problémy, ktoré ju čakajú, Macron by s tým nesúhlasil a navrhol by liberálnu ideologickú stratégiu. Všetkým ostatným európskym lídrom by sa celá otázka zdala hlúpa.

(Vidíte, toto je jeden z dôvodov, prečo som stále frustrovaný z toho, ako západné médiá informujú o Orbánovi. Aj keď nemôžete vystáť jeho politiku, ten človek má hĺbku. O týchto veciach usilovne premýšľa na úrovni veľkých stratégií a princípov.)

Orbán vyslovil ostrú a prenikavú poznámku o Nemcoch v súčasnej vojne: "Nemci trpia, pretože vedia, čo je v ich národnom záujme, ale nie sú schopní to povedať." Mal na mysli, že nemecké vedenie vie, že nemá čo robiť vo vojne s Ruskom, ale z rôznych dôvodov nie je schopné povedať Washingtonu nie.

Niekto upozornil na možnosť štátneho prevratu v Rusku, ktorý by odstránil Putina. Orbán na to ostro zareagoval a povedal, že neexistuje žiaden nástupca Putina, ktorý by bol menej militantný. To by nič nevyriešilo.

Jedna z najzaujímavejších častí večernej diskusie prišla, keď sa jeden z prítomných Európanov spýtal premiéra na ostré rozdelenie medzi Maďarskom a vládou Európskej únie. Ten bez okolkov priznal, že medzi Budapešťou a Bruselom je obrovská priepasť, ktorá sa stále zväčšuje. Prečo? Orbán povedal, že to súvisí so zásadným rozdielom medzi ich súperiacimi predstavami o tom, čo je ľudská bytosť – a, ako naznačil, na čo je spoločnosť.

Preto sú podľa neho v otázke rodovej ideológie tak ďaleko od seba. Vezmime si napríklad imigráciu. Podľa neho si väčšina krajín EÚ kladie otázku: "Ako môžeme koexistovať s veľkou moslimskou migrantskou menšinou?"

Orbán: "Čo je výzvou pre Maďarsko? Aby sme si nemuseli klásť otázku spolužitia." Povedal, že Maďarsko má teraz nulovú islamskú imigráciu a chce, aby to tak zostalo. Liberáli z EÚ to, prirodzene, budú považovať za bigotné. Maďarsko však nemusí riešiť požehnanie diverzity, s ktorým sa dnes stretáva Španielsko:

"Španielska polícia vo štvrtok vykonala raziu v dome mladého Maročana, ktorého zadržali v súvislosti s mačetovými útokmi v dvoch katolíckych kostoloch, pri ktorých v noci zomrel kostolník a jeden kňaz bol zranený v meste Algeciras na juhu krajiny.

Policajné vyšetrovanie riadené sudcom Národného súdu považuje stredajšie násilnosti za možný teroristický čin. Predpokladá sa, že podozrivý konal sám.

"Vyšetrovanie pokračuje podľa logického predpokladu, že by mohlo ísť o terorizmus, ale sme v počiatočnej fáze a všetky možnosti sú otvorené," povedal španielsky minister vnútra Fernando Grande-Marlaska po tom, ako polícia ukončila prehliadku domu podozrivého.

Podozrivý je marocký občan, ktorý nemá žiadny predchádzajúci záznam v registri trestov "ani v Španielsku, ani v žiadnej inej krajine", uviedlo ministerstvo vnútra. Nebol "v hľadáčiku" úradov pre možnú radikálnu činnosť, dodal Grande-Marlaska.

Úrady ho identifikovali ako 25-ročného Yassineho Kanjaa, uviedol pre agentúru The Associated Press pod podmienkou zachovania anonymity, ako to diktuje policajná politika, predstaviteľ španielskej národnej polície, ktorý je s prípadom priamo oboznámený."

Orbán povedal, že pre neho osobne je bolestivé, že Maďarsko je v EÚ a podlieha jej šikanovaniu, ale niet pochýb o tom, že Maďarsko v EÚ zostane, pretože od toho závisí jeho hospodárska prosperita. Napriek tomu je ťažké znášať nátlak zo strany vedenia EÚ. Orbán chce povedať, že akokoľvek je pre neho osobne ťažké rokovať s byrokraciou EÚ, musí to urobiť, pretože je to v národnom záujme Maďarska.

"Všetko zlé z posledných tridsiatich rokov európskej histórie je zakotvené v Bruseli," povedal. Musia démonizovať Maďarsko, pretože ak je Maďarsko v niečom úspešné, robí to politiku a ideológiu EÚ podozrivými.

"Nie je to pre mňa ľahké – ísť tam a byť vo všetkom za bastarda," povedal o svojom problematickom vzťahu k Bruselu. Orbán povedal, že ak chcete byť politikom, ktorý má na to, aby sa im postavil, musíte mať oceľovú chrbticu a viac sa starať o to, čo hovoria vaši voliči, ako o to, čo si o vás myslia vaši oponenti.

Úspešní konzervatívni lídri musia podľa neho dlho pred voľbami budovať koalície rôznorodých voličských blokov a presvedčiť ich, že víťazstvo lídrov v deň volieb bude aj ich víťazstvom. Povedal, že nemožno byť nesmelý, opatrný a vypočítavý, ale naopak odvážny, viesť s presvedčením. A musíte získať podporu bohatých konzervatívcov, ktorí sú pripravení investovať do rôznych iniciatív, napríklad do budovania mediálnych sietí. Okrem toho musíte prilákať konzervatívnych intelektuálov tým, že ich presvedčíte, že zmeny, ktoré chcete uskutočniť, sú "hlboké".

Orbán povedal, že vo voľbách v roku 2010, ktoré ho vyniesli k moci, pochopil, že maďarský ľud má už dosť ľavice, ktorá krajinu hospodársky zruinovala. Povedal, že Fidesz kandidoval s jednoslovným heslom: "Dosť!"

Pýtal som sa premiéra, kalvinistu, na jeho presvedčenie, že obnova západnej civilizácie závisí od obnovy kresťanskej viery.

"Kresťanstvo sa nedá obnoviť politikou," povedal a dodal, že viera je nakoniec vždy o obrátení srdca jednotlivca. Napriek tomu dodal, že ak sa kresťania neprebudia a neodolajú kultúrnym trendom, ktoré ich zmývajú, viera zanikne.
"Najlepšou nádejou sú dnes pravoslávni," povedal. "Oni sa nehádajú, ale veria. My [protestanti a katolíci] sa stále hádame."

Orbán ďalej označil pravoslávnych kresťanov za "najdôležitejšiu rezervu" pre kresťanov na Západe, aby získali späť svoju náboženskú oporu. (Neskôr som sa premiéra spýtal: "Viete, že som pravoslávny?" Jeho oči sa rozšírili. "Vy ste? Myslel som si, že ste katolík!").

O žalostnom stave náboženského života v Maďarsku, kde chodí do kostola pomerne málo ľudí, premiér povedal: "Nemáme žiadne ilúzie o tom, ako vyzeráme." Napriek tomu, ak chce Európa prežiť, musí sa vrátiť k viere, ktorá vytvorila posvätný poriadok, na ktorom bola postavená jej civilizácia, tvrdí Viktor Orbán.

"Podľa mojej analýzy je táto sociálna štruktúra, ktorá sa vytvorila za posledných tridsať rokov, úplne proti ľudskej prirodzenosti," povedal. "Určite sa zrúti, dúfam, že nie armagedonským spôsobom."

Ak sa podarí rýchlo zlomiť hegemóniu rodovej ideológie a ďalších prejavov progresívneho šialenstva, potom "návrat k tradíciám bude oveľa rýchlejší, než si dokážeme predstaviť. Najprv ich však musíme politicky rozdrviť."

V súvislosti s prepojením náboženstva a politiky Orbán povedal, že nechápe, ako môže byť človek konzervatívnym politickým lídrom bez toho, aby bol skutočne veriacim človekom. Podľa jeho slov nie je náhoda, že Maďarsko, Slovensko a Poľsko vedú boj na obranu tradičných hodnôt v Európe. Sú súčasťou Európy, ktorá bola menej zasiahnutá korozívnou modernitou.

Premiérov hlavný politický poradca Balázs Orbán (nie je príbuzný) sa do toho vložil a povedal: "Bez viery je politika veľmi desivá. Ak nemáte vieru, budete chcieť vytvoriť nebo na zemi."

Premiér povedal, že politici môžu ľuďom zabezpečiť lepší materiálny život, ale nie je ich úlohou zabezpečiť ľuďom šťastný život.

Krátko sme sa porozprávali o jeho ceste do Ríma, kde si uctil pamiatku Benedikta XVI. na jeho smútočnom obrade. Orbán povedal, že maďarskí kalvinisti uznávajú, že katolicizmus je absolútne nevyhnutný pre budúcnosť kresťanstva a že ak je Katolícka cirkev slabá, je to zlé pre všetkých kresťanov. Vrátil sa k významu náboženskej obrody pre civilizačnú obrodu a povedal, že práve preto rád navštevuje náboženských predstaviteľov všade, kam cestuje.

Stretnutie sa napokon skončilo tým, že Orbán vyviedol skupinu na balkón s výhľadom na mesto pod nami. Jeho kancelária sa nachádza v bývalom karmelitánskom kláštore, z ktorého je impozantný výhľad na perlu Dunaja.

Bolo milé sledovať premiéra, ako s očividným potešením ukazuje návštevníkom zaujímavosti hlavného mesta. Človek si predstavuje, že všetci národní lídri sú vlastenci, ale myslím, že od čias Ronalda Reagana som u žiadneho politika nevidel takú žiarivú lásku k vlasti. Je to však iný druh lásky. Reaganova láska k Amerike bola láskou kovboja, ktorý pozoruje západ slnka nad svojím rančom a jeho srdce sa napĺňa teplým, zlatistým jasom vďačnosti. Orbánova láska k Maďarsku na mňa pôsobí ako láska drsného pouličného bojovníka, ktorému sa červenajú líca vzrušením, keď sa chystá vrhnúť na obranu svojej rodiny.

Mladý Viktor Orbán už v roku 1989, predniesol prejav, ktorý odštartoval jeho politickú kariéru. Ako študentský líder bol pozvaný, aby prehovoril na neskorom pohrebe bývalého premiéra Imreho Nagya a ďalších piatich ľudí, ktorých v roku 1956 zavraždili sovietski okupanti. Vo svojom prejave, ktorý predniesol v čase, keď v Maďarsku ešte vládla komunistická strana (pozrite si to tu; zapnite si titulky), mladý Orbán žiadal, aby sovietske vojská odišli z jeho krajiny, a zdôraznil, že vysokí predstavitelia súčasnej vlády stojaci pri rakvách padlých hrdinov z roku 1956 predstavujú tú istú vládu, ktorá ich zabila. To nie je človek, ktorého je ľahké zastrašiť.

Článok pôvodne vyšiel v denníku American Conservative. Všetky práva vyhradené.