Trojčlennú delegáciu okrem Holanďanky Sophie in’t Veldovej a socialistickej poslankyne z Bulharska Eleny Jončevovej dopĺňal aj Slovák Vladimír Bilčík. Delegácia mala ambíciu vyhodnotiť „pozadie a kontext nedávnych zločinov z nenávisti a rastúcej radikalizácie na internete na Slovensku“, tento cieľ sa zjavne naplniť ani len nepokúsili.

Europrevychovávatelia nás teda prišli poučovať, ako to máme robiť, aby sme zabránili ďalším podobným vraždám a dospeli k predvídateľnému záveru – treba viac ideologickej propagandy.

Veľmi sa neošívali, z vraždy sa posnažili politicky vyžmýkať, čo sa len dalo, vyčítali nám napríklad to, že „neboli vykonané žiadne kroky na uznanie partnerstiev osôb rovnakého pohlavia a už vôbec nie takýchto manželstiev“, píše sa v správe. „Naopak, v platnosti ostáva reštriktívna legislatíva týkajúca sa medicínskej tranzície transrodových osôb,“ vyčítajú Slovensku europoslanci.

Asi nám tým nechceli povedať, že ak by boli príslušníci menšín preoperovaní na iné pohlavie, boli by pred nebezpečnými teroristami pod väčšou ochranou...

Dáta ukazujú skôr na to, že LGBTI propaganda v dôsledku neriešiteľnej spoločenskej polarizácie prináša viac násilia páchaného voči sexuálnym menšinám, nie naopak.

Na Slovensku sa pritom podobný teroristický útok stal prvýkrát. V Európe sa ich deje omnoho viac (takmer výlučne sú páchané neintegrovanými migrantmi v západnej Európe). Počuli ste však už o tom, ako po teroristickom útoku prišla do napadnutej krajiny úderka europoslancov prevychovávať spoločnosť na ideologickú agendu, aby sa útoku v budúcnosti zabránilo?

Zaujímali sa vôbec o Slovensko?

Samozrejme, ako sa dalo očakávať, zo „správy“ sa stalo nomenklatúrne kádrovanie o tom, aké politické zmeny musíme urobiť, aby sme sa stali pokrokovou krajinou hodnou Západu vrátane zavádzania neprirodzených procedúr pre transrodové osoby.

Pri čítaní bezhraničných nezmyslov, ktoré súdruhovia z Bruselu napísali vo svojej správe, sa nedokážete zbaviť dojmu, že celý slovenský „prieskum“ zrealizovali tak, že si jednoducho vypočuli nenávistné predsudky z progresívnych kruhov. O Slovensko ako také sa vôbec nezaujímali.

Napokon, súčasťou trojice bol aj Bilčík, jeden z tých, ktorí v Európskom parlamente podporili nebezpečné a klamlivé uznesenie o tom, že „atmosféru nenávisti a neznášanlivosti voči komunite LGBTIQ+ na Slovensku a jej zastrašovania živia… aj zástupcovia cirkvi“.

Nakoniec, tak to aj vyplýva z harmonogramu stretnutí, ktoré europoslanci absolvovali a ktorý je zverejnený v ich správe. Na začiatku dvojdňového výletu sa stretli z „reprezentantmi občianskeho sektora“, teda s Martinom Mackom z Iniciatívy Inakosť, majiteľom Teplárne Romanom Samotným, šéfom Nadácie otvorenej spoločnosti Fedorom Blaščákom a ďalšími dvoma aktivistami z LGBTI mimovládok.

Potom nasledovali stretnutia s členmi vlády a lídrami polície. Výlet bol zakončený stretnutím s novinármi: šéfredaktormi Denníka N, SME a Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Stretli sa teda výlučne s médiami, ktoré sú zodpovedné za nenávistnú dezinformačnú kampaň, ktorá sa zdvihla po vražde na Zámockej.

Keďže europoslanci sa okrem predstaviteľov slovenského ústredného výboru progresívnej strany o názory a postoje obrovskej väčšiny Slovákov a ich reprezentantov nezaujímali, nedá sa čudovať tomu, že ich správa nemala so Slovenskom nič spoločné.

Napriek tomu, že na Slovensku sa zdvihla veľká vlna solidarity voči obetiam, ich rodinám a aj voči menšinám a útok jasne odsúdila celá spoločnosť vrátane cirkví, europoslanci sa zhodli, že na Slovensku bola všeobecná atmosféra „homofóbna a založená na stereotypoch a predsudkoch“, ako napísali vo svojej dezinfospráve.

Nevadila im ani vlna radikalizmu, dezinformácií, nenávistných prejavov, ktorá sa zdvihla z progresívneho prostredia voči väčšinovej spoločnosti a ktorá môže mať potenciálne nebezpečné dosahy.

Nomenklatúrne kádrovanie

Líderka skupinky in’t Veldová pritom pochádza z krajiny, ktorá homosexuálne partnerstvá zaviedla ako jedna z prvých na svete, napriek tomu v Holandsku je útokov voči homosexuálom násobne viac ako na Slovensku.

Vyhodnoteniu, aký politický postoj k tejto téme by sexuálnym menšinám naozaj pomohol, sa na dátovej úrovni radšej nijako nevenovali. Hrozilo by riziko, že dospejú k úplne opačným záverom, než chcú.

Europoslanci vyjadrili poľutovanie aj nad tým, že vláda nevyčlenila viac peňazí na ochranu menšín, predovšetkým osôb LGBTI+. Pritom príslušníci týchto menšín sú na Slovensku chránení rovnako ako všetci ostatní. Záhadou zostáva, prečo by táto podpora nemala patriť viac Židom, voči ktorým bola vrahova nenávisť primárne namierená.

V slovenskej kultúre im chýbal „legislatívny pokrok“ v boji proti nenávisti a intolerancii voči komunite LGBTIQ+. Tento pozoruhodný nezmysel bol odvodený z toho, že slovenská vláda v tomto smere údajne čelí odporu v parlamente. Inými slovami: tolerancia znamená v slovníku týchto ľudí zjavne niečo úplne iné – ide, skrátka, výlučne o presadenie homopartnerstiev.

Môžete mať akokoľvek pozitívny a tolerantný vzťah k menšinám, nepomôže vám to. Stačí, ak z rozumných dôvodov odmietate homoagendu na politickej úrovni – a ste vraj netolerantní a nenávistní.

V radikálnom rozpore s realitou si tiež všimli, že „homofóbia je v spoločnosti naďalej silno zakorenená“, dokonca ich rozľútostilo, že poklesla podpora zavedenia registrovaných partnerstiev.

Skrátka, europoslanci dali jasne najavo, že homosexuáli a ich bezpečie je im ukradnuté. Jediné, čo ich skutočne zaujíma, je presadenie ideologickej agendy.

Na stretnutí s ministerkou kultúry diskutovali o potrebe dosadzovať viac postáv LGBTIQ+ do televíznych relácií, predovšetkým vo verejnoprávnej televízii, a to vrátane filmov či seriálov.

Málo pokrokovej agendy vraj presadzuje aj naše školstvo, ako sa dozvedel minister školstva Ján Horecký. Chýba nám „vzdelávanie založené na hodnotách“ a tolerancia – najmä v sexuálnej a rodovej oblasti. V tomto prípade sa nám vyčíta, že naďalej odmietame deťom v školách vymývať mozgy pri šírení pavedeckých teórií.

Premiér Eduard Heger po stretnutí s eurokádrovačmi okamžite pochopil, kde je správna strana dejín, starostlivo sa predklonil a súdružku Sophiu in’t Veldovú ubezpečil o svojej snahe „bojovať proti radikalizácii, nenávisti a dezinformáciám“. To, že najviac dezinformácií, nenávisti a radikalizácie po útoku na Zámockej šírili najmä progresívne médiá a progresívne kruhy, ktoré sa neštítili z vraždy obviniť každého, kto s nimi nezdieľa agendu, vôbec neriešili.

Naopak, in’t Veldová avizovala, že europoslanci s novou slovenskou vládou po predčasných voľbách preberú pokrok, ktorý medzitým Slovensko v tomto smere vykonalo.

Europoslanci podľa všetkého dokonca nepoznali ani princípy formovania moci a agendy v liberálno-demokratických ústavných režimoch. Hoci slovenský parlament a vláda neboli progresívne orientované, pokroková delegácia  in’t Veldová a spol. „dôrazne odporučila vyzdvihnúť problematiku LGBTIQ+ ako jednu z politických priorít vlády“. Vládu kritizovali za nečinnosť v presadzovaní takejto legislatívy, čo je vraj „extrémne nebezpečné vzhľadom na atmosféru v spoločnosti“.

Brusel, dezorientovaní europoslanci a domáce progresívne kruhy sa vydali na veľmi nebezpečnú cestu. Ak budú aj naďalej tvrdohlavo presviedčať veľkú väčšinu Slovákov o tom, že práve toto je skutočná Európska únia, jedného dňa sa na Slovensku naozaj zdvihne väčšina a otvorí debatu, či z tohto spolku nevystúpiť.