Preskočiť na obsah
Minúta  |  

WHO: Zemetrasenie v Turecku je najväčšia katastrofa za posledných sto rokov

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v utorok uviedla, že minulotýždňové mohutné zemetrasenia, v ktorých dôsledku zomreli v Turecku a Sýrii tisíce ľudí, predstavujú "najhoršiu prírodnú katastrofu" za posledných sto rokov. Toto konštatovanie platí pre širší európsky región WHO.

Agentúra AFP, ktorá o tom informovala, objasnila, že európsky región v klasifikácii WHO zahŕňa 53 krajín vrátane Turecka. Susedná Sýria už patrí do susedného regiónu WHO vo východnom Stredomorí.

"Sme svedkami najhoršej prírodnej katastrofy v európskom regióne WHO za posledných sto rokov a jej rozsah stále len zisťujeme," povedal na tlačovej konferencii regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge.

Podľa najnovšej bilancie si mohutné zemetrasenia a následné dotrasy v Turecku vyžiadali 31 974 obetí na životoch. Spod trosiek zrútených budov v Turecku záchranári vyslobodili doteraz približne 8-tisíc preživších, uviedol v utorok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Turecký úrad pre katastrofy (AFAD) zasa informoval o viac ako 81-tisíc zranených. Tisíce ľudí sú stále nezvestní.

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie v susednej Sýrii si zemetrasenia a dotrasy vyžiadali životy približne 5 900 ľudí, dodala agentúra DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ tvrdí, že NATO sa čoraz viac zapája do konfliktu na Ukrajine

Kremeľ v utorok vyhlásil, že Severoatlantická aliancia sa čoraz viac zapája do konfliktu na Ukrajine tým, že Kyjevu sľubuje ďalšie dodávky zbraní. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

"NATO je pre nás nepriateľskou organizáciou, ktorá svoj nepriateľský postoj dokazuje každý deň," tvrdil novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. "(Aliancia) sa snaží zo všetkých síl, aby bolo jej zapojenie do konfliktu čo najjasnejšie," uviedol.

Dodávky ďalšej munície pre ukrajinské sily zo strany členských štátov NATO podľa Moskvy konflikt len predlžujú a zvyšujú pravdepodobnosť eskalácie vojenských aktivít.

Kyjev a Západ tvrdia, že moderné systémy zbraní sú kľúčové na to, aby sa Ukrajina dokázala brániť voči mohutnej ruskej vojenskej agresii, ktorá trvá už takmer rok.

Generálny tajomník Aliancie vedenej Spojenými štátmi Jens Stoltenberg v pondelok povedal, že spojenci musia "Ukrajine naďalej poskytovať to, čo potrebuje, aby zvíťazila a dosiahla spravodlivý a udržateľný mier".

NATO plánuje podľa Stoltenberga zvýšiť svoje zásoby munície, ktoré sa vyčerpávajú v súvislosti s podporou poskytovanou ukrajinským silám v boji proti ruskej agresii.

https://standard.sk/319758/sef-nato-stihacky-pre-ukrajinu-nie-su-teraz-najdolezitejsou-otazkou/

O ďalšej vojenskej podpore Ukrajiny budú od utorka v Bruseli dva dni rokovať ministri obrany členských krajín NATO.

(tasr)

Minúta  |  

Investigatívci tvrdia, že Putin používa obrnený vlak a tajnú železničnú sieť

Novinári z investigatívneho portálu Projekt tvrdia, že ruský prezident Vladimir Putin využíva na svoje oficiálne cesty špeciálne postavený obrnený vlak a v blízkosti jeho rezidencií bola vybudovaná tajná železničná sieť. Uviedla to v utorok na svojom webe stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Jedna takáto tajná železničná stanica a niekoľko železničných tratí bolo vybudovaných aj na území národného parku Valdaj v Novgorodskej oblasti na severozápade Ruska – v blízkosti oficiálnej prezidentskej rezidencie, kde Putin zvykne tráviť veľa času, uviedol portál Projekt.

Projekt uvádza, že stanica, ktorú objavili jeho novinári na jeseň minulého roka, má pristávaciu plochu pre vrtuľníky a je prísne strážená. Stanica i trate boli zrejme vybudované v roku 2019.

V správe Projektu, ktorá obsahuje aj satelitné fotografie, sa uvádza, že ďalšia takáto železničná stanica bola postavená v roku 2015 v mestečku Novo-Ogariovo pri Moskve. Objekt sa nachádza vo vzdialenosti asi 400 metrov od Putinovej tamojšej vidieckej rezidencie.

Ďalšie "špeciálne" železničné nástupište a trať – oddelené od ostatných železničných tratí vysokým plotom – boli postavené v roku 2017 neďaleko Putinovej letnej rezidencie Bočarov ručej v čiernomorskom letovisku Soči, uvádza sa v správe investigatívnych novinárov.

Stanica RFE/RL dodala, že s podobným zistením prišiel v pondelok aj ďalší tím investigatívnych novinárov – zo skupiny Dosie – ktorý tiež uvádza, že Putin uprednostňuje cestovanie vlakom – a to vlakovou súpravou vyrobenou špeciálne preňho v roku 2015.

Vlak je obrnený, ťahajú ho preto až tri lokomotívy. Putin ho začal vo veľkej miere používať v druhej polovici roka 2021, keď sa ruské jednotky začali pripravovať na inváziu na Ukrajinu.

Podľa portálu Dosie Putin začal vlakom dávať pred lietadlami, aby sa vyhol možnému sledovaniu svojich letov; pohyb vlaku je totiž oveľa ťažšie monitorovať, aj keď jeho presuny zjavne sprevádzajú prísne bezpečnostné opatrenia.

Tejto téme sa v pondelok venoval aj ruský spravodajský portál SOTA, keď napísal, že získal informácie o rekonštrukcii nepoužívanej železničnej stanice v Moskve, ktorá má slúžiť potrebám Putina a ďalších najvyšších predstaviteľov.

V správe SOTA sa podľa RFE/RL uvádza, že železničná stanica bola zrekonštruovaná niekoľko týždňov pred tým, ako Rusko koncom februára 2022 začalo svoju rozsiahlu inváziu na Ukrajinu.

(tasr)

Minúta  |  

Munícia do diel dodaných na Ukrajinu Berlínom sa bude napokon vyrábať v Nemecku

Nemecko podpísalo dohodu o výrobe munície pre samohybné protilietadlové delá, ktoré pred časom poskytlo Ukrajine. Munícia sa bude napokon vyrábať v Nemecku, ktoré sa dostalo do ťažkostí so zabezpečením jej dodávok z iných štátov.

Podľa agentúry AP to v utorok v Bruseli uviedol nemecký minister obrany Boris Pistorius. AP pripomenula, že Nemecko už dodalo na Ukrajinu 32 z 37 prisľúbených protilietadlových diel Gepard. Ide o výzbroj, ktorú nemecká armáda nepoužívala od roku 2012, takže pochádzali zo zásob, ktoré držal v rezerve obranný priemysel.

Problémom sa však stalo zabezpečenie munície pre tieto zbrane, čo vyvoláva čoraz väčšie obavy, keďže obrana proti opakovaným útokom ruských rakiet a dronov sa pre Ukrajinu stala kľúčovou.

Nemecko sa – zatiaľ neúspešne – mesiace pokúša presviedčať neutrálne Švajčiarsko, aby schválilo vývoz zásob munície pre delá Gepard. Ide o muníciu, ktorú vo Švajčiarsku vyrobila dcérska spoločnosť nemeckej zbrojovky Rheinmetall.

Zásoby tejto munície sú aj v Brazílii, ale prezident Luiz Inácio Lula da Silva dal pri návšteve nemeckého kancelára Olafa Scholza minulý mesiac jasne najavo, že jeho krajina sa nechce nijako zapojiť do vojny na Ukrajine a neposkytne Nemecku žiadnu muníciu.

Minister Pistorius v utorok v Bruseli pri príchode na stretnutie s rezortnými kolegami z iných spojeneckých krajín informoval, že boli podpísané zmluvy na výrobu munície pre delá Gepard v Nemecku.

"To znamená, že bezodkladne začneme s vlastnou výrobou munície Gepard v spoločnosti Rheinmetall," dodal Pistorius s tým, že "to lepšie zabezpečuje našu nezávislosť a rýchlejšie dodávky."

Minister uviedol, že "rokovania so Švajčiarskom trvali dlho, pričom Nemecko nakoniec dospelo k názoru, že "je lepšie ísť vlastnou cestou rýchlejšie, aby sme neboli od nich závislí".

(tasr)

Minúta  |  

Dôchodky sa budú pri vysokej inflácii valorizovať viackrát do roka

Dôchodky na Slovensku sa budú valorizovať viackrát do roka v prípade, ak dôchodcovská inflácia presiahne päť percent. Novelu zákona o sociálnom poistení, ktorú predložili nezaradení poslanci pôsobiaci v mimoparlamentnom Hlase-SD, Národná rada (NR) SR v utorok definitívne schválila.

Za návrh hlasovalo 139 zo 141 prítomných zákonodarcov. Novela bude účinná od 1. januára 2024. Jej cieľom je umožniť automaticky reagovať na mimoriadne zvyšovanie spotrebiteľských cien vo vzťahu k poberateľom dôchodkových dávok. Hovorí o dvoch základných zmenách.

Jednou je predĺženie obdobia, za ktoré sa posudzuje vývoj spotrebiteľských cien v roku predchádzajúcom zvýšeniu dôchodkových dávok, z pôvodných šesť na deväť mesiacov. Zámerom je presnejšie zohľadniť infláciu pre riadnu každoročnú valorizáciu dôchodkov.

Druhá zmena spočíva v tom, aby sa dôchodky mohli valorizovať aj inokedy ako raz ročne k 1. januáru. Poslanci nakoniec upravili pôvodný návrh predkladateľov, keď schválili pozmeňujúci návrh Petra Cmoreja (SaS).

Dôchodkové dávky sa tak budú zvyšovať kedykoľvek v priebehu roka v prípade, že rast cien za domácnosti dôchodcov prekročí päť percent od bezprostredne predchádzajúceho zvýšenia dôchodkov. Štatistický úrad (ŠÚ) SR v tom prípade bezodkladne oznámi Sociálnej poisťovni zistenú dôchodcovskú infláciu. Poisťovňa má začať vyplácať vyššie dôchodky dva mesiace od oznámenia.

Výnimkou bude posledný kvartál roka, kedy sa tento postup už nepoužije. Zvyšovanie dôchodkov k 1. januáru bude vždy oproti dávke vyplácanej k 1. januáru predchádzajúceho roka, nie dávke zvýšenej v priebehu roka.

Poslanci schválili aj pozmeňujúci návrh Erika Tomáša (nezaradený), ktorým sa "rozmrazia" minimálne dôchodky, ktorých výška sa niekoľko rokov nemenila. Opätovne sa tak do zákona zavedie naviazanie minimálneho dôchodku na výšku životného minima.

(tasr)

Minúta  |  

Košice: Do štrajku sa zapojila väčšina vodičov MHD, očakáva sa aj v stredu

Do utorkového časovo neobmedzeného ostrého štrajku, ktorý vyhlásili odborári pri Dopravnom podniku mesta Košice (DPMK), sa zapojili všetci zamestnanci. Výnimku tvoria štyria vodiči, ktorí obsluhujú dopravu k nemocniciam. Pre TASR to za odborárov uviedla Andrea Vindišová. Predpokladá, že štrajk bude pokračovať aj v stredu (15. 2.).

"Evidujeme stopercentnú zapojenosť vodičov koľajovej dopravy a takmer stopercentnú zapojenosť vodičov autobusovej dopravy – aj to len z dôvodu, že jazdia štyria vodiči, ktorí zabezpečujú okružnú linku H ku košickým nemocniciam," uviedla s tým, že do ostrého štrajku sa zapojili aj zamestnanci na technicko-hospodárskych i robotníckych pozíciach, a tiež obslužný personál. "Môžeme hovoriť o stopercentnej účasti zamestnancov," doplnila.

O tom, či bude štrajk pokračovať aj v stredu, sa má definitívne rozhodnúť na utorkovom spoločnom rokovaní vedenia mesta, DPMK, aj odborov. Ak budú požiadavky zástupcov zamestnancov naplnené, štrajk ukončia. Vindišová to však nepredpokladá, a to aj vzhľadom na to, že primátor Košíc Jaroslav Polaček sa na stretnutí nezúčastní.

Hovorca mesta Dušan Tokarčík potvrdil, že primátor je na dlhodobo plánovanej služobnej ceste v Bratislave. "My sme včera dostali prvé oficiálne pozvanie na rokovanie. V princípe nepoznáme ani požiadavky," povedal s tým, že mesto verí v konštruktívny dialóg a vyriešenie situácie. Zopakoval, že DPMK dostáva od mesta za posledných päť rokov o 40 percent vyšší príspevok. "V roku 2018 to bolo približne 19 miliónov eur, dnes sme na úrovni 31 miliónov eur," skonštatoval.

Pripomenul aj pokles počtu cestujúcich. "V aktuálnej finančnej situácii je pre nás neúnosné, aby v Košiciach chodili poloprázdne autobusy a električky," dodal. O poklese počtu cestujúcich hovorí aj DPMK, podľa neho je to v súčasnosti približne o jedenásť percent menej oproti obdobiu pred pandémiou nového koronavírusu.

Generálny riaditeľ DPMK Vladimír Padyšák vysvetlil, že na avizovanom rokovaní chcú dosiahnuť to, aby MHD mohla v tomto roku premávať aspoň tak, ako vlani. "Na to sme žiadali 36 miliónov eur, mesto pridelilo 26 miliónov eur," spresnil s tým, že okrem zvýšených nákladov v súvislosti so zdražovaním počítajú aj s navýšením miezd zamestnancov.

Kým mesto vyzýva na optimalizáciu riadenia, DPMK tvrdí, že už zabezpečilo úsporu prevádzkových nákladov. Odborári chcú štrajkom upozorniť na to, že nedostatočné financovanie zo strany hlavného akcionára, ktorým je mesto Košice, ohrozuje ohodnotenie zamestnancov aj pracovné miesta.

Ostrý štrajk, ktorý paralyzoval košickú MHD, spôsobil v utorkovej rannej špičke aj zvýšené zdržanie na cestách v meste oproti bežnému dňu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.