Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Ekonomika Európskej únie vo štvrtom štvrťroku medzikvartálne stagnovala

Hrubý domáci produkt (HDP) eurozóny sa podľa sezónne upravených údajov v záverečnom štvrťroku vlaňajška medzikvartálne zväčšil o 0,1 percenta. V rámci celej Európskej únie (EÚ) ekonomika podľa predbežného odhadu vo štvrtom kvartáli oproti predošlému štvrťroku stagnovala.

Na Slovensku bol medzikvartálny rast v porovnaní s priemerom za eurozónu i celú EÚ silnejší, a to na úrovni 0,3 percenta. Informoval o tom v utorok štatistický úrad Európskej únie Eurostat.

Medziročne hospodárstvo eurozóny vo štvrtom kvartáli podľa sezónne upravených údajov posilnilo o 1,9 percenta. V rámci celej Európskej únie ekonomika počas októbra až decembra 2022 medziročne vzrástla o 1,8 percenta. Medziročný rast slovenského hospodárstva bol slabší a oproti štvrtému kvartálu 2021 stúplo o 1,2 percenta.

Za celý minulý rok podľa prvého odhadu Eurostatu ekonomika eurozóny podľa sezónne a kalendárne upravených údajov vzrástla o 3,5 percenta. Hospodárstvo celej Únie sa vlani v porovnaní s rokom 2021 zväčšilo o 3,6 percenta.

(sita)

Minúta  |  

SNS ponúkla miesto na kandidátke členom Národnej koalície

Predseda Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko rokoval na predsedníctve Národnej koalície vo Zvolene s jej predsedom Rudolfom Huliakom a jej členom ponúkol miesto na kandidátnej listine SNS. V tlačovej správe o tom informovala strana SNS.

„Tieto voľby budú o spájaní, tieto voľby budú o jednotnom hlase národných, kresťanských a sociálnych síl. Ani jeden hlas nesmie prepadnúť. Poučením nám musí byť vývoj z Česka," uviedla SNS.

https://standard.sk/319656/andrej-danko-by-chcel-vytvarat-slovensky-fidesz-s-ficom-pellegrinim-aj-komunistami/

(sita)

Minúta  |  

Stoltenberg: Stíhačky Ukrajine nateraz nie sú najdôležitejšie. Prioritou je vstup Švédska a Fínska do NATO

Rozhodnutie o možnom dodaní stíhačiek Ukrajine v súčasnosti "nie je tou najdôležitejšou otázkou", povedal v utorok v Bruseli generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. NATO sa podľa neho musí namiesto toho zamerať na poskytnutie prisľúbenej vojenskej pomoci. Informuje o tom správa stanice CNN.

"Teraz je naliehavo potrebné dodať to, čo už bolo sľúbené. Doručiť obrnené vozidlá, bojové vozidlá pechoty (BVP), nemecké BVP Marder, americké vozidlá Bradley a samozrejme aj hlavné bojové tanky Leopard a ďalšie tanky…," povedal šéf NATO novinárom pred stretnutím ministrov obrany členských krajín Aliancie.

O žiadosti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby spojenci dodali Ukrajine moderné bojové stíhačky, najmä stroje F-16 americkej výroby zo zásob Holandska, Stoltenberg poznamenal, že síce teraz nejde o prioritu, ale o tejto téme "prebieha diskusia".

"Sme si vedomí toho, že Ukrajina musí dostať zbrane, aby mohla opätovne získať (Ruskom zabraté) územia, oslobodiť ich a zvíťaziť v tejto vojne ako zvrchovaný a nezávislý štát," povedal šéf NATO.

Počas nadchádzajúcich rokovaní je podľa Stoltenberga podstatné diskutovať o typoch zbrojných systémov, ktoré by členské štáty NATO mali poslať na Ukrajinu, a o tom, aby všetky tieto systémy "fungovali tak, ako majú". Priblížil, že potrebná je munícia, náhradné dielce, ako aj zaistenie údržby a logistiky.

Ministri obrany členských krajín NATO budú od utorka v Bruseli dva dni rokovať o ďalšej podpore Ukrajiny a o potrebe Aliancie doplniť svoje zásoby munície.

Najprv musia vstúpiť do Aliancie Švédsko a Fínsko

Dôležitejšie než to, aby Švédsko a Fínsko do vstúpili Severoatlantickej aliancie spoločne je to, aby sa tak stalo čo možno najrýchlejšie, povedal tiež Jens Stoltenberg.

Obe severské krajiny požiadali o vstup do NATO v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Ich žiadosti o členstvo už ratifikovali všetky členské krajiny NATO s výnimkou Maďarska a Turecka. Za najväčšiu prekážku je v tomto smere považovaná práve Ankara. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan dokonca naznačil, že jeho krajina by mohla ratifikovať žiadosť Fínska, nie však Švédska.

Predstavitelia západných krajín vyjadrili podľa agentúry Reuters presvedčenie, že by bolo lepšie, ak by obe škandinávske krajiny vstúpili do NATO spoločne, keďže by tak bolo jednoduchšie integrovať ich do vojenských štruktúr Aliancie.

Stoltenberg však naznačil, že hlavnou otázkou nie je to, či budú žiadosti Švédska a Fínska ratifikované spoločne. „Hlavné je, aby boli obe tieto krajiny potvrdené ako riadni členovia (Aliancie) čo najskôr," povedal. "Som presvedčený, že obe sa stanú riadnymi členmi a tvrdo pracujem na tom, aby sa tak stalo čo najskôr," dodal.

Ankara žiada, aby obe severské krajiny zaujali tvrdší postoj voči Strane kurdských pracujúcich (PKK), ktorú Turecko ale aj EÚ považujú za teroristickú organizáciu. V tejto veci má pritom Ankara problém najmä so Švédskom, ktoré podľa nej poskytuje útočisko členom PKK. Erdogan kritizuje Štokholm za to, že odmieta vydať desiatky osôb, ktoré Ankara spája s touto zakázanou stranou, ako aj s pokusom o vojenský prevrat v krajine z roku 2016.

(tasr)

Minúta  |  

WHO: Zemetrasenie v Turecku je najväčšia katastrofa za posledných sto rokov

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v utorok uviedla, že minulotýždňové mohutné zemetrasenia, v ktorých dôsledku zomreli v Turecku a Sýrii tisíce ľudí, predstavujú "najhoršiu prírodnú katastrofu" za posledných sto rokov. Toto konštatovanie platí pre širší európsky región WHO.

Agentúra AFP, ktorá o tom informovala, objasnila, že európsky región v klasifikácii WHO zahŕňa 53 krajín vrátane Turecka. Susedná Sýria už patrí do susedného regiónu WHO vo východnom Stredomorí.

"Sme svedkami najhoršej prírodnej katastrofy v európskom regióne WHO za posledných sto rokov a jej rozsah stále len zisťujeme," povedal na tlačovej konferencii regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge.

Podľa najnovšej bilancie si mohutné zemetrasenia a následné dotrasy v Turecku vyžiadali 31 974 obetí na životoch. Spod trosiek zrútených budov v Turecku záchranári vyslobodili doteraz približne 8-tisíc preživších, uviedol v utorok turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Turecký úrad pre katastrofy (AFAD) zasa informoval o viac ako 81-tisíc zranených. Tisíce ľudí sú stále nezvestní.

Podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie v susednej Sýrii si zemetrasenia a dotrasy vyžiadali životy približne 5 900 ľudí, dodala agentúra DPA.

(tasr)

Minúta  |  

Kremeľ tvrdí, že NATO sa čoraz viac zapája do konfliktu na Ukrajine

Kremeľ v utorok vyhlásil, že Severoatlantická aliancia sa čoraz viac zapája do konfliktu na Ukrajine tým, že Kyjevu sľubuje ďalšie dodávky zbraní. Informuje o tom správa agentúry Reuters.

"NATO je pre nás nepriateľskou organizáciou, ktorá svoj nepriateľský postoj dokazuje každý deň," tvrdil novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. "(Aliancia) sa snaží zo všetkých síl, aby bolo jej zapojenie do konfliktu čo najjasnejšie," uviedol.

Dodávky ďalšej munície pre ukrajinské sily zo strany členských štátov NATO podľa Moskvy konflikt len predlžujú a zvyšujú pravdepodobnosť eskalácie vojenských aktivít.

Kyjev a Západ tvrdia, že moderné systémy zbraní sú kľúčové na to, aby sa Ukrajina dokázala brániť voči mohutnej ruskej vojenskej agresii, ktorá trvá už takmer rok.

Generálny tajomník Aliancie vedenej Spojenými štátmi Jens Stoltenberg v pondelok povedal, že spojenci musia "Ukrajine naďalej poskytovať to, čo potrebuje, aby zvíťazila a dosiahla spravodlivý a udržateľný mier".

NATO plánuje podľa Stoltenberga zvýšiť svoje zásoby munície, ktoré sa vyčerpávajú v súvislosti s podporou poskytovanou ukrajinským silám v boji proti ruskej agresii.

https://standard.sk/319758/sef-nato-stihacky-pre-ukrajinu-nie-su-teraz-najdolezitejsou-otazkou/

O ďalšej vojenskej podpore Ukrajiny budú od utorka v Bruseli dva dni rokovať ministri obrany členských krajín NATO.

(tasr)

Minúta  |  

Investigatívci tvrdia, že Putin používa obrnený vlak a tajnú železničnú sieť

Novinári z investigatívneho portálu Projekt tvrdia, že ruský prezident Vladimir Putin využíva na svoje oficiálne cesty špeciálne postavený obrnený vlak a v blízkosti jeho rezidencií bola vybudovaná tajná železničná sieť. Uviedla to v utorok na svojom webe stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Jedna takáto tajná železničná stanica a niekoľko železničných tratí bolo vybudovaných aj na území národného parku Valdaj v Novgorodskej oblasti na severozápade Ruska – v blízkosti oficiálnej prezidentskej rezidencie, kde Putin zvykne tráviť veľa času, uviedol portál Projekt.

Projekt uvádza, že stanica, ktorú objavili jeho novinári na jeseň minulého roka, má pristávaciu plochu pre vrtuľníky a je prísne strážená. Stanica i trate boli zrejme vybudované v roku 2019.

V správe Projektu, ktorá obsahuje aj satelitné fotografie, sa uvádza, že ďalšia takáto železničná stanica bola postavená v roku 2015 v mestečku Novo-Ogariovo pri Moskve. Objekt sa nachádza vo vzdialenosti asi 400 metrov od Putinovej tamojšej vidieckej rezidencie.

Ďalšie "špeciálne" železničné nástupište a trať – oddelené od ostatných železničných tratí vysokým plotom – boli postavené v roku 2017 neďaleko Putinovej letnej rezidencie Bočarov ručej v čiernomorskom letovisku Soči, uvádza sa v správe investigatívnych novinárov.

Stanica RFE/RL dodala, že s podobným zistením prišiel v pondelok aj ďalší tím investigatívnych novinárov – zo skupiny Dosie – ktorý tiež uvádza, že Putin uprednostňuje cestovanie vlakom – a to vlakovou súpravou vyrobenou špeciálne preňho v roku 2015.

Vlak je obrnený, ťahajú ho preto až tri lokomotívy. Putin ho začal vo veľkej miere používať v druhej polovici roka 2021, keď sa ruské jednotky začali pripravovať na inváziu na Ukrajinu.

Podľa portálu Dosie Putin začal vlakom dávať pred lietadlami, aby sa vyhol možnému sledovaniu svojich letov; pohyb vlaku je totiž oveľa ťažšie monitorovať, aj keď jeho presuny zjavne sprevádzajú prísne bezpečnostné opatrenia.

Tejto téme sa v pondelok venoval aj ruský spravodajský portál SOTA, keď napísal, že získal informácie o rekonštrukcii nepoužívanej železničnej stanice v Moskve, ktorá má slúžiť potrebám Putina a ďalších najvyšších predstaviteľov.

V správe SOTA sa podľa RFE/RL uvádza, že železničná stanica bola zrekonštruovaná niekoľko týždňov pred tým, ako Rusko koncom februára 2022 začalo svoju rozsiahlu inváziu na Ukrajinu.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.