Svet zlyháva v rozvojových prioritách. Ešte však z toho možno vyťažiť úspech

V roku 2000 sa stalo niečo pozoruhodné: svet sa zjednotil a zaviazal sa na krátky zoznam ambicióznych cieľov, ktoré sa stali známymi ako rozvojové ciele tisícročia. Ciele – znížiť chudobu, bojovať proti chorobám, udržať deti v škole atď. – sa v podstate zhrnuli do ôsmich konkrétnych a kontrolovateľných cieľov s pevným termínom do roku 2015.

Osem ambicióznych, ale konkrétnych cieľov z roku 2000 urobilo svet lepším miestom

Počas tohto desaťročia a pol vlády, medzinárodné inštitúcie a súkromné nadácie vynaložili o miliardy dolárov viac ako predtým, a to konkrétne na dosiahnutie 21 čiastkových cieľov v rámci ôsmich cieľov. Globálna rozvojová pomoc sa v reálnej hodnote takmer zdvojnásobila. Celosvetové finančné prostriedky na zdravie detí sa zvýšili osemnásobne z menej ako jednej miliardy amerických dolárov ročne v 90. rokoch 20. storočia na 8 miliárd dolárov v roku 2015. Aj keď sme nedosiahli všetky ciele, tieto obrovské investície neprekvapivo naštartovali pokrok.

Viac detí zostalo v škole a zlepšila sa rodová rovnosť. V krajinách s nízkymi príjmami na celom svete klesala úmrtnosť oveľa rýchlejšie ako predtým. V roku 1990 takmer každé desiate dieťa zomieralo pred dovŕšením piatich rokov. Do roku 2015 sa detská úmrtnosť znížila o viac ako polovicu. To znamená, že piate narodeniny prežilo takmer 19 miliónov detí, ktoré by inak zomreli. Došlo k dramatickému zníženiu hladu: zo 16 percent svetovej populácie v roku 1990 na približne 8 percent v roku 2015. To znamená, že 300 miliónov ľudí sa vyhlo celoživotným následkom hladu a podvýživy. Zrýchlil sa aj boj proti chudobe, čím sa celkový počet chudobných znížil o neuveriteľných 1,2 miliardy ľudí.

Pre chudobných a zraniteľných ľudí sa svet vďaka rozvojovým cieľom tisícročia jednoducho stal oveľa lepším miestom. Plnenie niektorých cieľov, ako je čistá pitná voda a hygiena, sa síce nezrýchlilo, ale všetky zaznamenali dramatické zlepšenie, vďaka čomu sa život stal menej ťažkým, bolo menej hladu, chudoby a špinavej vody, lepšia školská dochádzka a menej úmrtí na tuberkulózu, maláriu a HIV a matky a deti umierali oveľa menej.

169 cieľov z roku 2015 je obrat nesprávnym smerom

Ale v roku 2015, keď svet nahradil miléniové rozvojové ciele, sa veci zvrtli. Svetoví lídri sa mohli opäť rozhodnúť sústrediť sa na niekoľko málo kľúčových cieľov. Mohli dokonca ponechať tie isté ciele, keďže sú také dôležité pre najzraniteľnejších ľudí na svete. Mohli sme sa sústrediť na to, aby sme určili, kde sú najzávažnejšie potreby a kde sú najväčšie príležitosti.

Namiesto toho Organizácia Spojených národov a svetoví lídri prišli s nesúrodým, absurdne dlhým zoznamom 169 cieľov, ktoré má svet dosiahnuť v rokoch 2015 až 2030: Ciele udržateľného rozvoja.

Ciele udržateľného rozvoja sľubujú neuveriteľne dôležité veci, ako napríklad odstránenie chudoby a hladu, odstránenie chorôb, ukončenie vojny a globálneho otepľovania. Stanovujú sa v nich aj okrajové ciele, ako napríklad zabezpečenie zelených plôch.

Mať 169 cieľov je to isté ako nemať žiadne priority. A nevyhnutným výsledkom je, že zaostávame v dôležitých rozvojových opatreniach.

Tento rok sme v polčase plnenia cieľov udržateľného rozvoja. Pri súčasnom pokroku, dokonca aj pred komplikáciami spôsobenými Covidom, sa však pravdepodobne oneskoríme s plnením našich sľubov o polstoročie.

Veci ešte nie sú stratené, ale skutočné priority treba uskutočňovať rozumne

Mohli by sme byť generáciou, ktorá nesplní všetky alebo takmer všetky naše sľuby, a to je dôsledok toho, že si nestanovujeme priority. Ako teda môžeme situáciu odteraz napraviť?

Najprv musíme určiť, ktoré ciele sú najdôležitejšie. Pre väčšinu ľudí je menej hladu a lepšie vzdelanie dôležitejšie ako dobre mienené prísľuby zvýšenia recyklácie a globálneho povedomia o životnom štýle v súlade s prírodou (dva zo 169 cieľov).

Ďalej musíme uznať, že niektoré problémy sa dajú vyriešiť pomocou lacných a jednoduchých politík a niektoré nie. Sľubovať mier a ukončenie všetkého násilia, kriminality a korupcie je chvályhodné, ale je pravdepodobne nemožné to dosiahnuť a existuje len málo poznatkov o tom, ako sa k tomu dopracovať. Naopak, vieme, ako účinne a s nízkymi nákladmi vyriešiť mnohé všadeprítomné problémy. Tuberkulóza je úplne liečiteľná, a to už viac ako polstoročie, no napriek tomu ročne v tichosti zabije viac ako 1,5 milióna ľudí. Zatiaľ čo deväť z desiatich desaťročných detí v bohatých krajinách vie čítať a písať, v najchudobnejších krajinách sveta to dokáže len každé desiate dieťa. A každý rok pri pôrode zomrú viac ako dva milióny detí a 300 000 žien. Všetky tieto problémy majú lacné a účinné riešenia. Mali by sme im venovať plnú pozornosť, ale nie je to tak.

Môj think tank v posledných rokoch spolupracoval s najlepšími svetovými ekonómami, aby určil, na čo možno v rámci cieľov udržateľného rozvoja vynaložiť každé euro, aby prinieslo čo najviac úžitku. Náš výskum, ktorý v nasledujúcich troch mesiacoch zverejníme spolu s denníkom Štandard, si kladie za cieľ vyťažiť z neúspechu cieľov udržateľného rozvoja určitý úspech.

Úspech dosiahneme, keď budeme úprimní a stanovíme si priority. Nebuďme generáciou, ktorá práve zlyhala pri plnení globálnych sľubov. Namiesto toho sa staňme generáciou, ktorá robí tie najinteligentnejšie veci najlepšie a prednostne.

Názory