Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Pri ruskom útoku na bytovku v Záporoží zahynulo viacero civilistov

Najmenej dvaja civilisti prišli v noci na štvrtok o život pri ruskom útoku na päťposchodovú obytnú budovu v meste Záporožie na juhovýchode Ukrajiny. Uviedol to starosta tohto mesta Anatolij Kurtev. informuje TASR na základe správy denníka The Guardian.

Budova bola podľa neho "takmer úplne zničená" a jej trosky prehľadávajú záchranári. Podľa vojenskej správy ukrajinskej Záporožskej oblasti použilo Rusko pri tomto útoku raketu typu S-300.

Stanica Sky News s odvolaním sa na ukrajinskú políciu informuje o troch obetiach na životoch a najmenej štyroch zranených.

Útok v Záporoží na sociálnej sieti potvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Okupanti v noci zasiahli centrum mesta, výškovú budovu. Tretie, štvrté a piate poschodie bolo zničené. Žiaľ, sú tu mŕtvi a zranení. Prebiehajú záchranné operácie. Teroristický štát (Rusko) chce poznačiť každý deň našich ľudí terorom. Zlo však v našej krajine vládnuť nebude. Vyženieme všetkých okupantov a bude voči nim za všetko vyvodená zodpovednosť," napísal Zelenskyj.

(tasr)

Minúta  |  

Handlovská knižnica oslavuje 100 rokov

HANDLOVÁ – Výročie budú oslavovať po celý rok. Predstavitelia obľúbenej mestskej inštitúcie pripravili množstvo podujatí a aktivít.

Zablúďme do histórie

Za pamätný deň otvorenia knižnice považujú 25. marec 1923. Jej vznik sa spája s miestnym odborom Matice slovenskej a s Telovýchovnou jednotou Sokol, ktoré po svojom zániku darovali fond miestnej knižnici. Do vtedajšej knižnice zakúpili 160 slovenských a 160 nemeckých kníh, mesto malo v tom čase okolo 8-tisíc obyvateľov.

Podľa štatistiky, ktorú udáva Handlová, knižnicu za sto rokov navštívilo viac ako 1, 5 milióna čitateľov, návštevníci si vypožičali takmer 6 miliónov kníh a časopisov. Mesto avizuje, že sa pod jej záštitou za posledných sto rokov uskutočnilo takmer 10 000 kultúrno–výchovných podujatí, na ktorých vystúpilo takmer 200 slovenských i zahraničných osobností.

Knižnica v súčasnosti

V súčasnosti je Mestská knižnica verejnou inštitúciou. Jej zriaďovateľom je mesto Handlová. Malo by sa v nej nachádzať až 45 000 knižničných jednotiek. Podľa oficiálnej stránky mesta majú návštevníci k dispozícii okrem kníh aj 30 exemplárov novín a časopisov.

„Ročne registrujeme približne 20 000 návštevníkov, 45 000 výpožičiek, pripravíme okolo 200 podujatí na podporu čítania a propagáciu knižnice. Úspešne sa zapájame do získania grantov z Fondu na podporu umenia na nákup nových kníh. Z celkovej škály podujatí uskutočňovaných v handlovskej knižnici je ťažké vyzdvihnúť niektoré. Každá aktivita má svojho ducha, má svoje špecifiká,“ napísali na stránke mesta.

Knižnica prešla väčšou rekonštrukciou, vďaka ktorej získala moderné bezbariérové priestory, počítačovú či audio techniku. Nový dizajn robí z knižnice jednu z najmodernejších mestských knižníc v Trenčianskom kraji.

„Počas svojej existencie menila knižnica názvy aj zriaďovateľov, ale to podstatné, práca s knihou a ľuďmi, tu boli stále. Vždy v nej boli a sú ľudia, ktorí milujú literatúru a šíria ju medzi čitateľmi. 100. výročie knižnice si budeme pripomínať počas celého roka. Pripravujeme celú škálu podujatí a aktivít pre všetky vekové kategórie a, samozrejme, mnoho nových kníh,“ uviedlo mesto.

Zdroj: mesto Handlová

Minúta  |  

Najväčšia tanková bitka 21. storočia pre Rusov nedopadla dobre. Obrovské straty dokazujú aj videá

Ukrajinské jednotky zničili počas tri týždne trvajúcich bojov blízko mesta Vuhledar vo východoukrajinskej Doneckej oblasti najmenej 130 ruských tankov a obrnených transportérov, uviedli v stredu ozbrojené sily Ukrajiny pre denník The New York Times.

Neďaleko baníckeho mesta Vuhledar podľa ukrajinských predstaviteľov prebehla v posledných týždňoch "najväčšia tanková bitka tejto vojny," ktorá pre Rusov nedopadla dobre. TASR správu prevzala zo stanice Sky News.

Rusko v tejto bitke podľa ukrajinskej armády prišlo najmenej o 130 tankov. Stanica Sky News pripomína, že tento údaj nebolo bezprostredne možné nezávisle overiť.

https://twitter.com/islamicworldupd/status/1629432961828356096

Najťažšie boje v rámci súčasnej vojny pokračujú na východe Ukrajiny, kde sa Rusko snaží o úplné ovládnutie všetkých štyroch ukrajinských oblastí, ktoré si vlani anektovalo v rozpore s medzinárodným právom – Doneckej, Luhanskej a častí Záporožskej a Chersonskej.

Ruské jednotky podľa ukrajinských predstaviteľov rozmiestnili v týchto oblastiach ďalších vojakov a techniku vrátane moderných tankov typu T-90, píše Sky News.

https://twitter.com/bayraktar_1love/status/1630676804888326146

(tasr, ste)

Minúta  |  

Frustrovaní ruskí vojaci chcú odísť z armády a pridať sa k vagnerovcom, tvrdí CNN

Niekoľko ruských vojakov chce údajne odísť z ruskej armády a pridať sa k žoldnierskej Vagnerovej skupine. Hovoria to v dvoch rozdielnych videozáznamoch, ktoré v stredu zverejnila spravodajská stanica CNN.

"Bohužiaľ tamojšia situácia viedla k rozpusteniu nášho pluku. Žiadame, aby nám bolo umožnené pridať sa k vám (vagnerovcom). Je nás tu desať pripravených na boj," hovorí v prvom z videí jeden z vojakov. Moderátorka a novinárka CNN Erin Burnettová uviedla, že hoci ide o malý počet vojakov, takáto kritika armády priamo od vojakov je zdrvujúca pre vojenských veliteľov, aj pre samotného prezidenta Vladimira Putina.

Burnettová v súvislosti s videom pripomenula, že podľa odhadu amerických tajných služieb z konca vlaňajšieho roka bolo na Ukrajine zabitých alebo zranených až 80 percent vagnerovcov.

Druhé video zase zachytáva ruských vojakov z Irkutska, ktorí odmietajú bojovať. "Vzhľadom na súčasnú situáciu sme sa ocitli v zúfalom postavení, keďže veliteľom nezáleží na našich životoch," hovorí vo videu podľa tlmočiaceho novinára Frederika Pleitgena z CNN jeden z vojakov. "Žiadame o pomoc (vagnerovcov), nemáme sa kam inam obrátiť," dodáva vojak.

Šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin minulý týždeň opakovane verejne kritizoval ruské ministerstvo obrany za údajne nedostatočné dodávky munície pre jeho mužov bojujúcich na Ukrajine.

Agentúra Reuters nedávno informovala, že Kremeľ sa snaží obmedziť Prigožinov nadmerný politický vplyv. Šéfovi vagnerovcov údajne nariadil, aby prestal s kritikou ministerstva obrany. Ruským štátnym médiám zase bolo odporučené, aby v správach prestali spomínať jeho osobu či samotných vagnerovcov.

(tasr)

Minúta  |  

Bývalý taliansky premiér Conte čelí vyšetrovaniu v súvislosti s pandémiou

Bývalý taliansky premiér Giuseppe Conte čelí vyšetrovaniu v súvislosti s reagovaním vlády na vypuknutie ochorenia COVID-19 na začiatku roka 2020. TASR správu prevzala v noci na štvrtok z agentúry AFP.

Prokuratúra v meste Bergamo, ktoré bolo jedným z epicentier prepuknutia koronavírusu SARS-CoV-2 v Európe, sa podľa miestnych médií zamerala na Conteho po tom, čo ukončila trojročné vyšetrovanie.

Conte, teraz predseda hnutia Movimento 5 stelle (Päť hviezd), bol premiérom v rokoch 2018 až 2021 a dohliadal na prvotné opatrenia prijaté na zastavenie šírenia vírusu v krajine.

Vyšetrujúci sudcovia majú podozrenie, že Conte a jeho vláda podcenili nákazlivosť koronavírusu, hoci dostupné údaje ukázali, že prípady nákazy sa v Bergame a okolitom regióne rýchlo šírili.

Sudcovia podotkli, že vláda na začiatku marca 2020 nevytvorila tzv. "červenú zónu" v mestách Nembro a Alzano, ktoré boli ohniskami nákazy. Prokuratúra tvrdí, že podľa odborníkov mohli skoršie karantény zachrániť tisíce životov.

Predmetom vyšetrovania sú podľa informácií médií aj bývalý minister zdravotníctva Roberto Speranza a šéf lombardského regiónu Attilio Fontana.

Conte povedal, že ho zmienené vyšetrovanie "neznepokojuje" a tvrdí, že jeho vláda počas pandémie konala "s maximálnym nasadením a zodpovednosťou".

Podobné vyšetrovania založené na sťažnostiach podaných proti štátnym predstaviteľom a inštitúciám za to, ako postupovali pri riešení pandémie, sa viedli aj v ďalších krajinách vrátane Francúzska, pripomína AFP.

Od začiatku pandémie koronavírusu zaznamenala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) viac ako 700 miliónov prípadov nákazy a približne 6,8 milióna úmrtí súvisiacich s covidom.

(tasr)

Minúta  |  

Argentínu postihol rozsiahly výpadok prúdu. Bez energie ostali milióny ľudí

Niekoľko argentínskych provincií postihol v stredu rozsiahly výpadok prúdu, ktorý uvrhol milióny ľudí na najmenej dve hodiny do tmy. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

V hlavnom meste Bunos Aires sa osvetlenie v metre opäť rozsvietilo približne o 18.00 h miestneho času (22.00 h SEČ). Správy o prvých výpadkoch dodávok elektriny prichádzali okolo 16.00 h. Semafory boli mimo prevádzky a stanice metra sa ocitli v úplnej tme.

Argentínsky námestník energetiky Santiago Yanotti uviedol, že dopyt po energiách prudko vzrástol v dôsledku vysokých teplôt. V Buenos Aires bolo v stredu 36 stupňov Celzia.

Predpokladá sa, že výpadok prúdu spôsobil požiar na poli v blízkosti vysokonapäťových vedení pripojených k jadrovej elektrárni Atucha 1, dodal Yanotti.

Počet postihnutých domácností úrady nezverejnili. Vládny zdroj však pre agentúru AFP potvrdil, že výpadky v dodávkach elektriny zaznamenali provincie Córdoba, Santa Fe, Mendoza a Buenos Aires.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.