Preskočiť na obsah
  |  

USA sa snažia získať podporu spojencov pre prípadné sankcie voči Číne

Spojené štáty diskutujú so spojencami o možných sankciách voči Číne, ak Peking poskytne Rusku vojenskú podporu vo vojne na Ukrajine. V noci na štvrtok o tom informovala agentúra Reuters.

Cieľom konzultácií, ktoré sú zatiaľ v predbežnom štádiu, je získať podporu viacerých krajín – najmä tých zo skupiny G7 – s cieľom koordinovať podporu pre prípadné reštrikcie voči Pekingu, informuje TASR.

Nateraz nie je jasné, aké konkrétne sankcie Washington navrhne. Americké ministerstvo financií, ktoré má v portfóliu uvaľovanie sankcií, sa k záležitosti odmietlo vyjadriť.

Washington v posledných týždňoch opakovane tvrdil, že Čína zvažuje dodávky zbraní Rusku, čo však Peking poprel, poznamenala agentúra Reuters.

Predstaviteľ jednej z krajín, s ktorými Washington možné sankcie konzultoval, uviedol, že mal možnosť vidieť len kusé informácie tajných služieb potvrdzujúce tvrdenia o tom, že Čína zvažuje vojenskú pomoc Rusku.

Nemenovaný predstaviteľ USA však podľa Reuters deklaroval, že spojencom poskytujú podrobné správy o zisteniach tajných služieb.

Očakáva sa, že úloha Číny vo vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine bude aj jednou z tém rokovaní, keď sa prezident USA Joe Biden v piatok v Bielom dome stretne s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Predchádzajú tomu rokovania ministrov zahraničných vecí skupiny G20, ktoré vo štvrtok pokračujú v Naí Dillí. Na tomto samite, ktorý sa venuje aj vojne na Ukrajine, sa zúčastňujú i šéfovia diplomacie Ruska, Číny a Spojených štátov.

Reuters pripomenul, že Čína minulý týždeň zverejnila dvanásťbodový dokument vyzývajúci okrem iného na vyhlásenie komplexného prímeria na Ukrajine, ktorý sa na Západe stretol so skepticizmom.

Konflikt na Ukrajine sa stabilizoval do podoby zákopovej vojny. Keďže ruskej armáde dochádza munícia, Ukrajina a jej podporovatelia sa obávajú, že dodávky z Číny by mohli zmeniť vývoj vojny v prospech Ruska.

(tasr)

  |  

USA dodajú Taiwanu muníciu pre stíhačky F-16 za vyše 600 miliónov dolárov

Spojené štáty predajú Taiwanu muníciu pre stíhačky F-16 v hodnote 619 miliónov dolárov, oznámilo v stredu americké ministerstvo obrany. Tento krok pravdepodobne ešte viac prehĺbi napätie vo vzťahoch medzi USA a Čínou, uvádza agentúra AFP.

Schválený balík zahŕňa sto riadených striel vzduch-zem typu AGM-88 HARM, 200 rakiet vzduch-vzduch stredného doletu AIM-120C-8 AMRAAM, odpaľovacie zariadenia a rakety s cvičnými hlavicami, spresnil Pentagón.

Avizovaná dodávka munície má posilniť "schopnosti Taiwanu pri zabezpečovaní obrany svojho vzdušného priestoru, regionálnej bezpečnosti a interoperability so Spojenými štátmi", dodal americký rezort obrany.

Taiwan má od roku 1949 vlastnú nezávislú vládu, Čína ho však naďalej považuje za súčasť svojho územia. Nezávislosť Taiwanu uznáva vo svete iba niekoľko prevažne malých štátov. Komunistická vláda v Pekingu vlani pohrozila, že na Taiwane nebude tolerovať "separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylučuje ani možnosť vojenského zásahu na ostrove.

Americké ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že predaj munície Taiwanu je v súlade s politikou jednej Číny, ktorú uznáva aj Washington, ako aj s americkými snahami o udržanie stability v regióne.

"Podpora Taiwanu zo strany Spojených štátov a kroky, ktoré Taiwan podniká na zlepšenie svojich obranných schopností, prispievajú k udržaniu mieru a stability naprieč Taiwanským prielivom a v rámci regiónu," uviedol americký rezort obrany.

Vláda v Tchaj-peji odsúhlasenie predaja munície pre stíhačky F-16 privítala. Ide o prvý schválený predaj amerických zbraní na Taiwan od začiatku tohto roka a celkovo deviaty počas vlády súčasného prezidenta USA Joea Bidena.

Vzťahy medzi USA a Čínou sa v uplynulých týždňoch značne vyostrili po tom, ako Washington 4. februára nariadil zostrelenie čínskeho údajne špionážneho balónu, ktorý sa pohyboval vo vzdušnom priestore Spojených štátov. Peking tvrdí, že balón zostrelený pri východnom pobreží Spojených štátov bol civilným zariadením využívaným na meteorologické účely.

(tasr)

  |  

Pri ruskom útoku na bytovku v Záporoží zahynulo viacero civilistov

Najmenej dvaja civilisti prišli v noci na štvrtok o život pri ruskom útoku na päťposchodovú obytnú budovu v meste Záporožie na juhovýchode Ukrajiny. Uviedol to starosta tohto mesta Anatolij Kurtev. informuje TASR na základe správy denníka The Guardian.

Budova bola podľa neho "takmer úplne zničená" a jej trosky prehľadávajú záchranári. Podľa vojenskej správy ukrajinskej Záporožskej oblasti použilo Rusko pri tomto útoku raketu typu S-300.

Stanica Sky News s odvolaním sa na ukrajinskú políciu informuje o troch obetiach na životoch a najmenej štyroch zranených.

Útok v Záporoží na sociálnej sieti potvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Okupanti v noci zasiahli centrum mesta, výškovú budovu. Tretie, štvrté a piate poschodie bolo zničené. Žiaľ, sú tu mŕtvi a zranení. Prebiehajú záchranné operácie. Teroristický štát (Rusko) chce poznačiť každý deň našich ľudí terorom. Zlo však v našej krajine vládnuť nebude. Vyženieme všetkých okupantov a bude voči nim za všetko vyvodená zodpovednosť," napísal Zelenskyj.

(tasr)

  |  

Handlovská knižnica oslavuje 100 rokov

HANDLOVÁ – Výročie budú oslavovať po celý rok. Predstavitelia obľúbenej mestskej inštitúcie pripravili množstvo podujatí a aktivít.

Zablúďme do histórie

Za pamätný deň otvorenia knižnice považujú 25. marec 1923. Jej vznik sa spája s miestnym odborom Matice slovenskej a s Telovýchovnou jednotou Sokol, ktoré po svojom zániku darovali fond miestnej knižnici. Do vtedajšej knižnice zakúpili 160 slovenských a 160 nemeckých kníh, mesto malo v tom čase okolo 8-tisíc obyvateľov.

Podľa štatistiky, ktorú udáva Handlová, knižnicu za sto rokov navštívilo viac ako 1, 5 milióna čitateľov, návštevníci si vypožičali takmer 6 miliónov kníh a časopisov. Mesto avizuje, že sa pod jej záštitou za posledných sto rokov uskutočnilo takmer 10 000 kultúrno–výchovných podujatí, na ktorých vystúpilo takmer 200 slovenských i zahraničných osobností.

Knižnica v súčasnosti

V súčasnosti je Mestská knižnica verejnou inštitúciou. Jej zriaďovateľom je mesto Handlová. Malo by sa v nej nachádzať až 45 000 knižničných jednotiek. Podľa oficiálnej stránky mesta majú návštevníci k dispozícii okrem kníh aj 30 exemplárov novín a časopisov.

„Ročne registrujeme približne 20 000 návštevníkov, 45 000 výpožičiek, pripravíme okolo 200 podujatí na podporu čítania a propagáciu knižnice. Úspešne sa zapájame do získania grantov z Fondu na podporu umenia na nákup nových kníh. Z celkovej škály podujatí uskutočňovaných v handlovskej knižnici je ťažké vyzdvihnúť niektoré. Každá aktivita má svojho ducha, má svoje špecifiká,“ napísali na stránke mesta.

Knižnica prešla väčšou rekonštrukciou, vďaka ktorej získala moderné bezbariérové priestory, počítačovú či audio techniku. Nový dizajn robí z knižnice jednu z najmodernejších mestských knižníc v Trenčianskom kraji.

„Počas svojej existencie menila knižnica názvy aj zriaďovateľov, ale to podstatné, práca s knihou a ľuďmi, tu boli stále. Vždy v nej boli a sú ľudia, ktorí milujú literatúru a šíria ju medzi čitateľmi. 100. výročie knižnice si budeme pripomínať počas celého roka. Pripravujeme celú škálu podujatí a aktivít pre všetky vekové kategórie a, samozrejme, mnoho nových kníh,“ uviedlo mesto.

Zdroj: mesto Handlová

  |  

Najväčšia tanková bitka 21. storočia pre Rusov nedopadla dobre. Obrovské straty dokazujú aj videá

Ukrajinské jednotky zničili počas tri týždne trvajúcich bojov blízko mesta Vuhledar vo východoukrajinskej Doneckej oblasti najmenej 130 ruských tankov a obrnených transportérov, uviedli v stredu ozbrojené sily Ukrajiny pre denník The New York Times.

Neďaleko baníckeho mesta Vuhledar podľa ukrajinských predstaviteľov prebehla v posledných týždňoch "najväčšia tanková bitka tejto vojny," ktorá pre Rusov nedopadla dobre. TASR správu prevzala zo stanice Sky News.

Rusko v tejto bitke podľa ukrajinskej armády prišlo najmenej o 130 tankov. Stanica Sky News pripomína, že tento údaj nebolo bezprostredne možné nezávisle overiť.

https://twitter.com/islamicworldupd/status/1629432961828356096

Najťažšie boje v rámci súčasnej vojny pokračujú na východe Ukrajiny, kde sa Rusko snaží o úplné ovládnutie všetkých štyroch ukrajinských oblastí, ktoré si vlani anektovalo v rozpore s medzinárodným právom – Doneckej, Luhanskej a častí Záporožskej a Chersonskej.

Ruské jednotky podľa ukrajinských predstaviteľov rozmiestnili v týchto oblastiach ďalších vojakov a techniku vrátane moderných tankov typu T-90, píše Sky News.

https://twitter.com/bayraktar_1love/status/1630676804888326146

(tasr, ste)

  |  

Frustrovaní ruskí vojaci chcú odísť z armády a pridať sa k vagnerovcom, tvrdí CNN

Niekoľko ruských vojakov chce údajne odísť z ruskej armády a pridať sa k žoldnierskej Vagnerovej skupine. Hovoria to v dvoch rozdielnych videozáznamoch, ktoré v stredu zverejnila spravodajská stanica CNN.

"Bohužiaľ tamojšia situácia viedla k rozpusteniu nášho pluku. Žiadame, aby nám bolo umožnené pridať sa k vám (vagnerovcom). Je nás tu desať pripravených na boj," hovorí v prvom z videí jeden z vojakov. Moderátorka a novinárka CNN Erin Burnettová uviedla, že hoci ide o malý počet vojakov, takáto kritika armády priamo od vojakov je zdrvujúca pre vojenských veliteľov, aj pre samotného prezidenta Vladimira Putina.

Burnettová v súvislosti s videom pripomenula, že podľa odhadu amerických tajných služieb z konca vlaňajšieho roka bolo na Ukrajine zabitých alebo zranených až 80 percent vagnerovcov.

Druhé video zase zachytáva ruských vojakov z Irkutska, ktorí odmietajú bojovať. "Vzhľadom na súčasnú situáciu sme sa ocitli v zúfalom postavení, keďže veliteľom nezáleží na našich životoch," hovorí vo videu podľa tlmočiaceho novinára Frederika Pleitgena z CNN jeden z vojakov. "Žiadame o pomoc (vagnerovcov), nemáme sa kam inam obrátiť," dodáva vojak.

Šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin minulý týždeň opakovane verejne kritizoval ruské ministerstvo obrany za údajne nedostatočné dodávky munície pre jeho mužov bojujúcich na Ukrajine.

Agentúra Reuters nedávno informovala, že Kremeľ sa snaží obmedziť Prigožinov nadmerný politický vplyv. Šéfovi vagnerovcov údajne nariadil, aby prestal s kritikou ministerstva obrany. Ruským štátnym médiám zase bolo odporučené, aby v správach prestali spomínať jeho osobu či samotných vagnerovcov.

(tasr)