Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Filipíny: Z potopeného tankera uniká do mora priemyselný olej

Z tankera Princess Empress, ktorý sa potopil pri pobreží Filipín, unikla časť nákladu priemyselného palivového oleja. Znečistených je najmenej 24 štvorcových kilometrov vodnej plochy, uviedla vo štvrtok filipínska pobrežná stráž. Podľa agentúry AFP nie je známe, koľko nafty a priemyselného vykurovacieho oleja sa vo vode nachádza.

Filipínske úrady pôvodne informovali, že z lode do mora unikla nafta, ktorá plavidlo poháňala. Výsledky testov vzoriek vody však ukázali, že do mora unikla aj časť nákladu.

Uniknutá látka by mohla ohroziť pobrežné koralové útesy a mať aj negatívny vplyv na rybolov i turistický ruch, od ktorého je časť miestnych obyvateľov existenčne závislá.

Pobrežná stráž už medzičasom rozmiestnila bóje a bariéry, ktorými chce zadržiavať ropnú škvrnu, a na vodnú plochu rozprašuje chemikálie na rozklad ropy.

Podľa guvernéra provincie Humerlito Dolor pokračujú pokusy o lokalizáciu tankera, ktorý sa podľa odhadov nachádza 460 metrov pod hladinou mora. Jeho presná poloha nie je známa ani po tom, čo boli nad oblasťou vykonané dva pozorovacie lety.

Guvernér Dolor sa pre médiá vyjadril, že pobrežná stráž je pripravená odčerpať ropné látky z tankera, len čo identifikuje miesto, kde sa plavidlo nachádza.

Prvotné vyšetrovanie ukázalo, že tankeru sa prehrial motor a následne bol v dôsledku nepriaznivých plavebných podmienok unášaný smerom k mysu Balingawan Point na západnom pobreží filipínskeho ostrova Mindoro, až kým sa nepotopil.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Učitelia sú pod narastajúcim stresom, prispievajú k tomu i rodičia detí

Učitelia sú pod neustálym tlakom a hodnotením spoločnosti a obdobie pandémie malo na ich psychiku výrazný vplyv. Vyplýva to z prieskumu Komenského inštitútu Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica a Centra vzdelávacích analýz, ktorý zrealizovali prieskum o priebehu a dosahu dištančnej výučby v školskom roku 2020/2021.

Z neho vyplynulo, že učiteľom sa najčastejšie zhoršila pracovná pohoda (46 percent) a duševné zdravie (41 percent). Viac ako 77 percent z opýtaných učiteľov uviedlo, že ich výučba počas pandémie veľmi vyčerpala. Prieskum sa realizoval v máji 2021 na vzorke 515 učiteľov druhého stupňa základnej školy na celom Slovensku.

Riaditeľka Piaristickej spojenej školy sv. Jozefa Kalazanského v Nitre Marcela Jahnová, reagujúc na tieto zistenia, urobila v rámci Komenského inštitútu vlastný prieskum medzi pedagógmi. "Vyšlo z neho, že naši pedagógovia sú pod veľkým stresom a najväčšou príčinou stresu sú komunikácia s rodičmi, riešenie problémov medzi žiakmi, nedostatok uznania, medziľudské vzťahy s kolegami a vlastný perfekcionizmus," uviedla Jahnová. Na to, aby sa učitelia cítili dobre, musia mať podľa riaditeľky vytvorený systém podpory.

"Je dôležité vytvoriť kultúru zdravia a wellbeingu na pracovisku," dodala. Prieskum sa realizoval na vzorke 60 pedagógov školy v júni 2022.

Cieľom projektu s názvom Wellbeing učiteľov alebo Na učiteľoch (nám) záleží je podpora duševného zdravia a psychickej odolnosti učiteľov. "V škole sme vytvorili pracovnú skupinu nazvanú wellbeing tím, súčasťou ktorého som aj ja a školská psychologička," vysvetlila riaditeľka.

Ako vysvetlila, pripravili viaceré aktivity, ktorými chcú prispieť k duševnému a fyzickému zdraviu. "Veríme, že náš prístup môže byť inšpiráciou pre iné školy a že bude pre každého pedagóga veľkým prínosom," uzavrela Jahnová.

(tasr)

Minúta  |  

Kollár nás vymenil za Hegera, tvrdí Dzurinda. Spájať sa preto chce s KDH

Expremiér Mikuláš Dzurinda prezradil, akú funkciu mal zastávať v Modrej koalícii. Dodal, že jeho Modrí majú stále záujem spájať sa a za najvhodnejšieho kandidáta považuje KDH.

Posledný februárový deň Mikuláš Dzurinda ohlásil, že jeho strana Modrí nevytvorí koalíciu so Spolu-OD vedenou Miroslavom Kollárom. Strana vraj nie je schopná alebo ochotná urobiť zlučovací snem, hoci sa k tomu zaviazali v spoločnom memorande.

"Termín snemu, ktorý bol pôvodne zvolaný na 12. februára, strana Spolu-OD (Modrá koalícia) jednostranne zrušila a nový termín nám doteraz nie je známy,“ vysvetlil Dzurinda s dôvetkom, že Modrí sa nezúčastňujú na žiadnych diskusiách o vznikajúcom "pravicovom subjekte".

Vymenil nás za Hegera, hovorí expremiér

Naopak, Kollár ostal súčasťou diskusií o spájaní politických síl. Uviedol, že z Dzurindovho rozhodnutia je "šokovaný a sklamaný" a "pred ľuďmi vyzerajú ako idioti". Pokračuje však v predvolebnom politickom preťahovaní na svoju stranu. „Čaká nás rokovanie s tímom premiéra Hegera a v najbližších týždňoch chystáme snem strany, na ktorom by sme mohli sfinalizovať podobu nášho zapojenia do spoločného projektu,“ uviedol Kollár na Facebooku krátko po Dzurindovom vyhlásení.

https://standard.sk/326211/dzurindova-modra-koalicia-je-mrtva-nech-zije-hegerova-atlantida/

Expremiér vylúčil, že by rokovania padli pre rivalitu o post predsedu. Kollárovi vraj sám navrhol, aby ostal predsedom strany aj Modrej koalície a aj zvyšné posty si spravodlivo podelili. Dzurinda mal plniť funkciu radcu zodpovedného za styk s tretími stranami a koordinátora výslednej kandidátky.

Pre TA3 uviedol, že okrem neochoty zvolať snem padla Modrá koalícia práve na Kollárovom rokovaní so súčasným premiérom. "Ťahá sa to celý mesiac, nechcem z toho robiť telenovelu. No a po druhé, pán Kollár nás Modrých, tridsať mladých ľudí, vymenil za hegerovcov. Pán Kollár sa rozhodol vynechať nás a za naším chrbtom rokoval s Hegerom, možno aj s ďalšími ľuďmi," doplnil.

Dzurinda poškuľuje po KDH

Šéf Modrých povedal, že členovia necítia rezignáciu a on osobne nezvažuje byť na kandidátnej listine inej strany ani uchádzať sa o post prezidenta. Jeho politický zrak stále poškuľuje po parlamentných voľbách a chce vytvoriť "silnú stredopravú politickú formáciu po vzore nemeckého CDU". Nechápe vraj, prečo Kollár svojho času vypustil zo spolupráce Kresťanskodemokratické hnutie, s ktorým už mali začať hľadať programové prieniky.

"Ako môžem zvolať rokovanie, keď neviem, či som? Keď ten snem nie a nie zvolať, mám napísanú pozíciu, že môžem rokovať s politickými stranami, len ma do tej pozície nechcú pustiť," opísal paralyzovanú situáciu.

"Dnes sa sústreďujeme na to, aby bol záujem o to naše ohnivko, aby sme sa sformovali do podoby, že možno niekto, kto sa vráti k tej našej myšlienke, povie, že to nebola zlá myšlienka. Že ten projekt, ktorý som narysoval, je zdravý, len sa možno zmenia dodávatelia a tá stavba začne opäť rásť," načrtol spoluprácu s KDH.

Odôvodnil ju tým, že je kresťanský demokrat a člen Európskej ľudovej strany (EPP) a KDH je dnes podľa neho najsilnejšou slovenskou stranou, ktorá je členom EPP. "Potešilo by ma, keby sa KDH tejto taktovky ujalo," uzavrel Dzurinda.

(est)

Minúta  |  

USA sa snažia získať podporu spojencov pre prípadné sankcie voči Číne

Spojené štáty diskutujú so spojencami o možných sankciách voči Číne, ak Peking poskytne Rusku vojenskú podporu vo vojne na Ukrajine. V noci na štvrtok o tom informovala agentúra Reuters.

Cieľom konzultácií, ktoré sú zatiaľ v predbežnom štádiu, je získať podporu viacerých krajín – najmä tých zo skupiny G7 – s cieľom koordinovať podporu pre prípadné reštrikcie voči Pekingu, informuje TASR.

Nateraz nie je jasné, aké konkrétne sankcie Washington navrhne. Americké ministerstvo financií, ktoré má v portfóliu uvaľovanie sankcií, sa k záležitosti odmietlo vyjadriť.

Washington v posledných týždňoch opakovane tvrdil, že Čína zvažuje dodávky zbraní Rusku, čo však Peking poprel, poznamenala agentúra Reuters.

Predstaviteľ jednej z krajín, s ktorými Washington možné sankcie konzultoval, uviedol, že mal možnosť vidieť len kusé informácie tajných služieb potvrdzujúce tvrdenia o tom, že Čína zvažuje vojenskú pomoc Rusku.

Nemenovaný predstaviteľ USA však podľa Reuters deklaroval, že spojencom poskytujú podrobné správy o zisteniach tajných služieb.

Očakáva sa, že úloha Číny vo vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine bude aj jednou z tém rokovaní, keď sa prezident USA Joe Biden v piatok v Bielom dome stretne s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Predchádzajú tomu rokovania ministrov zahraničných vecí skupiny G20, ktoré vo štvrtok pokračujú v Naí Dillí. Na tomto samite, ktorý sa venuje aj vojne na Ukrajine, sa zúčastňujú i šéfovia diplomacie Ruska, Číny a Spojených štátov.

Reuters pripomenul, že Čína minulý týždeň zverejnila dvanásťbodový dokument vyzývajúci okrem iného na vyhlásenie komplexného prímeria na Ukrajine, ktorý sa na Západe stretol so skepticizmom.

Konflikt na Ukrajine sa stabilizoval do podoby zákopovej vojny. Keďže ruskej armáde dochádza munícia, Ukrajina a jej podporovatelia sa obávajú, že dodávky z Číny by mohli zmeniť vývoj vojny v prospech Ruska.

(tasr)

Minúta  |  

USA dodajú Taiwanu muníciu pre stíhačky F-16 za vyše 600 miliónov dolárov

Spojené štáty predajú Taiwanu muníciu pre stíhačky F-16 v hodnote 619 miliónov dolárov, oznámilo v stredu americké ministerstvo obrany. Tento krok pravdepodobne ešte viac prehĺbi napätie vo vzťahoch medzi USA a Čínou, uvádza agentúra AFP.

Schválený balík zahŕňa sto riadených striel vzduch-zem typu AGM-88 HARM, 200 rakiet vzduch-vzduch stredného doletu AIM-120C-8 AMRAAM, odpaľovacie zariadenia a rakety s cvičnými hlavicami, spresnil Pentagón.

Avizovaná dodávka munície má posilniť "schopnosti Taiwanu pri zabezpečovaní obrany svojho vzdušného priestoru, regionálnej bezpečnosti a interoperability so Spojenými štátmi", dodal americký rezort obrany.

Taiwan má od roku 1949 vlastnú nezávislú vládu, Čína ho však naďalej považuje za súčasť svojho územia. Nezávislosť Taiwanu uznáva vo svete iba niekoľko prevažne malých štátov. Komunistická vláda v Pekingu vlani pohrozila, že na Taiwane nebude tolerovať "separatistické aktivity" a v nevyhnutnom prípade nevylučuje ani možnosť vojenského zásahu na ostrove.

Americké ministerstvo zahraničných vecí tvrdí, že predaj munície Taiwanu je v súlade s politikou jednej Číny, ktorú uznáva aj Washington, ako aj s americkými snahami o udržanie stability v regióne.

"Podpora Taiwanu zo strany Spojených štátov a kroky, ktoré Taiwan podniká na zlepšenie svojich obranných schopností, prispievajú k udržaniu mieru a stability naprieč Taiwanským prielivom a v rámci regiónu," uviedol americký rezort obrany.

Vláda v Tchaj-peji odsúhlasenie predaja munície pre stíhačky F-16 privítala. Ide o prvý schválený predaj amerických zbraní na Taiwan od začiatku tohto roka a celkovo deviaty počas vlády súčasného prezidenta USA Joea Bidena.

Vzťahy medzi USA a Čínou sa v uplynulých týždňoch značne vyostrili po tom, ako Washington 4. februára nariadil zostrelenie čínskeho údajne špionážneho balónu, ktorý sa pohyboval vo vzdušnom priestore Spojených štátov. Peking tvrdí, že balón zostrelený pri východnom pobreží Spojených štátov bol civilným zariadením využívaným na meteorologické účely.

(tasr)

Minúta  |  

Pri ruskom útoku na bytovku v Záporoží zahynulo viacero civilistov

Najmenej dvaja civilisti prišli v noci na štvrtok o život pri ruskom útoku na päťposchodovú obytnú budovu v meste Záporožie na juhovýchode Ukrajiny. Uviedol to starosta tohto mesta Anatolij Kurtev. informuje TASR na základe správy denníka The Guardian.

Budova bola podľa neho "takmer úplne zničená" a jej trosky prehľadávajú záchranári. Podľa vojenskej správy ukrajinskej Záporožskej oblasti použilo Rusko pri tomto útoku raketu typu S-300.

Stanica Sky News s odvolaním sa na ukrajinskú políciu informuje o troch obetiach na životoch a najmenej štyroch zranených.

Útok v Záporoží na sociálnej sieti potvrdil aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"Okupanti v noci zasiahli centrum mesta, výškovú budovu. Tretie, štvrté a piate poschodie bolo zničené. Žiaľ, sú tu mŕtvi a zranení. Prebiehajú záchranné operácie. Teroristický štát (Rusko) chce poznačiť každý deň našich ľudí terorom. Zlo však v našej krajine vládnuť nebude. Vyženieme všetkých okupantov a bude voči nim za všetko vyvodená zodpovednosť," napísal Zelenskyj.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.