Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Hlas vyzýva prezidentku, aby pre nákup helikoptér odňala poverenie ministrovi Mikulcovi

Hlas vyzýva prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby okamžite odňala Romanovi Mikulcovi poverenie na riadenie ministerstva vnútra. Strana poukazuje na to, že ministerstvo vnútra v posledný deň riadneho fungovania vlády zaobstaralo podľa medializovaných informácií bez súťaže helikoptéru Leonardo za vyše 13 miliónov eur. Konkurenčná americká spoločnosť, ktorá vyrába helikoptéry, napadla nákup na súde. Ten zakázal ministerstvu používať vrtuľník, kým sa nerozhodne o celej zmluve.

Podľa generálneho manažéra Hlasu-SD Matúša Šutaja Eštoka je to medzinárodný škandál. „Mikulec je jasným víťazom vládnej súťaže o najhrubšiu kožu na tvári a má za sebou zlyhania na najmenej desať odvolaní z funkcie. Obzvlášť odporná je však jeho schopnosť zneužívať medzinárodné krízy na pochybné a protizákonné nákupy, z ktorých na hony kričí korupcia a klientelizmus,“ povedal.

Zároveň dodal, že podáva trestné oznámenie na špeciálnu prokuratúru, aby túto kauzu vyšetrila. Šutaj Eštok opätovne vyzýva poslancov národnej rady, ktorí stále bránia skoršiemu termínu volieb, aby dali Slovensku čím skôr nádej na novú, stabilnú, kompetentnú a zodpovednú vládu, ktorá namiesto vlastných hádok bude pracovať pre ľudí.

Hlas súčasne považuje plán obnovy za nedostatočne realizovaný a nie je podľa nej na Slovensku implementovateľný v jeho súčasnom znení. Strana v tejto súvislosti vyzvala dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), aby okamžite zverejnil výsledky výziev plánu obnovy, do ktorej sa mali zapojiť uchádzači do decembra 2022. Informovala o tom podpredsedníčka strany Zuzana Dolinková.

"Žiadatelia nevedia, ako majú ďalej pokračovať," povedala Dolinková. Dočasne poverená vláda Hegera podľa Hlasu-SD nezvláda plnenie plánu obnovy. Poukázala na problémy v zdravotníctve, školstve, obrane či stavebníctve. "To, čo tvrdíme za stranu Hlas, že zdravotníctvo nie je prioritou tejto vlády, je výsledkom toho, čo sa dnes v totálnom chaose a rozvrate v zdravotníctve deje," povedala Dolinková.

Ekonomický expert strany Hlas-SD Kamil Šaško uviedol, že nejde o problémy iba v oblasti vystavenia nemocnice Rázsochy, ale aj v ďalších výstavbách. Sklz v plnení plánu obnovy vidí aj v digitalizácii zdravotníctva a centralizácii riadenia nemocníc, kde nie sú podľa jeho slov zverejnené žiadne výzvy. Dodal, že dôsledkom odchodu dočasne povereného ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO) bude spomalenie procesov, až kým rezort prevezme nová vláda.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Lavrov tvrdí, že Západ marí dohodu o vývoze obilia a hnojív

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok obvinil Západ zo snahy o "nehanebné pochovanie" čiernomorskej obilnej iniciatívy, ktorú vlani v júli podpísali Rusko a Ukrajina. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Čiernomorská obilná iniciatíva, ktorú pomohli sprostredkovať Turecko a OSN, obsahuje dve dohody.

Jedna, s platnosťou 120 dní, umožňuje vývoz obilnín, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna na Ukrajine. Druhá má uľahčiť export ruských obilnín a hnojív v čase platnosti sankcií uvalených na Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine.

Moskva už viackrát kritizovala prístup Západu k dohode, pretože podľa nej nerobí dosť na uľahčenie exportu ruských obilnín a hnojív.

"Západ nehanebne pochováva dobre známu humanitárnu iniciatívu generálneho tajomníka OSN (Antónia Guterresa)," citovala Lavrovove slová na schôdzke ministrov zahraničných vecí skupiny G20 v Naí Dillí ruská štátna tlačová agentúra Ria Novosti.

Platnosť čiernomorskej obilnej iniciatívy vyprší 18. marca. Predĺžená bude len v prípade, ak žiadna zo strán nebude mať voči tomu námietky, vysvetľuje Reuters.

Moskva kritizovala dohodu aj pred predchádzajúcim termínom na predĺženie predmetnej dohody vlani v novembri v snahe o získanie ďalších ústupkov od Západu. Dohoda bola však napriek tomu predĺžená o ďalších 120 dní.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v stredu uviedlo, že s predĺžením danej dohody bude súhlasiť iba vtedy, ak budú zohľadnené záujmy ruských poľnohospodárskych výrobcov.

Aj napriek tomu, že západné sankcie výslovne nezasahujú ruský poľnohospodársky sektor, Moskva tvrdí, že sankcie majú vplyv na platby, prepravu a poistenie, a preto predstavujú "prekážku" pre vývoz ruských obilnín a hnojív.

(tasr)

Minúta  |  

Šéfka ECB Lagardová: Zvyšovanie sadzieb ECB bude možno musieť pokračovať aj po marci

Zvyšovanie úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) bude možno musieť pokračovať aj po avizovanom náraste o 50 bázických bodov v tomto mesiaci. Vyhlásila to prezidentka banky Christine Lagardová pre španielsku televíznu reláciu Espejo Publico. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

"V tejto chvíli je možné, že budeme pokračovať v tejto ceste," povedala Lagardeová vo štvrtok pre Espejo Publico. "V akom rozsahu na každom jednom stretnutí nie je v tejto chvíli možné povedať," dodala.

Marcové zvýšenie úrokových sadzieb označila za nevyhnutné a zároveň veľmi pravdepodobné, pričom uviedla, že predstavitelia banky urobia všetko pre to, aby sa miera inflácie v eurozóne vrátila k dvojpercentnému cieľu ECB z aktuálnej viac ako štvornásobne vyššej úrovne.

Šéfka ECB bude predsedať marcovému zasadnutiu Rady guvernérov, na ktorom by malo dôjsť k zvýšeniu úrokových sadzieb ECB o 50 bázických bodov druhýkrát po sebe, keďže banka pokračuje vo svojom boji proti vysokej inflácii v eurozóne. Analytici najnovšie odhadujú, že úroková sadzba ECB z vkladov dosiahne vrchol na úrovni štyroch percent (zo súčasnej úrovne 2,5 percenta).

Na otázku o konečnej sadzbe Lagardová povedala: "Skutočne úprimnou odpoveďou je, že bude určená údajmi. Náklady na pôžičky budú musieť zostať na úrovniach, ktoré obmedzujú ekonomickú aktivitu, a nebudú sa môcť znižovať, kým nebude garantovaná inflácia na cieľovej úrovni," povedala.
Dodala, že banka urobí všetko, čo bude potrebné, aby vrátila infláciu späť na dve percentá.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko neustále útočí na Bachmut a postupuje, uvádza ukrajinská armáda

Generálny štáb ukrajinskej armády vo štvrtok na platforme Telegram uviedol, že Rusko neustále útočí na východoukrajinské mesto Bachmut a stále postupuje, informuje TASR s odvolaním sa na správy stanice Sky News a denníka The Guardian.

Ukrajinskí vojaci podľa generálneho štábu odrážajú otoky okolo Bachmutu i ďalších miest v Doneckej oblasti, ktoré sa dostali pod paľbu.

Poslanec ukrajinského parlamentu Serhij Rachmanin zároveň vyhlásil, že Ukrajina sa bude musieť z Bachmutu skôr či neskôr stiahnuť. Podľa neho totiž "nemá zmysel držať mesto za každú cenu".

"V tejto chvíli je však Bachmut bránený z niekoľkých dôvodov - po prvé, spôsobiť také veľké ruské straty, ako to len bude možné, a prinútiť Rusko spotrebovať svoju muníciu a zásoby," povedal Rachmanin v stredu večer pre rozhlasovú stanicu NV.

Ukrajinský vojenský analytik Oleh Ždanov medzitým poukázal na "nebezpečenstvo", že Bachmut by mohol byť obkľúčený a tamojšiu situáciu označil za kritickú.

"Ruské jednotky nedokážu v Bachmute zvíťaziť v pouličných bojoch alebo obsadiť mesto frontálnymi útokmi. Jedinou cestou, ako môžu mesto ovládnuť, je obkľúčiť ho," spresnil. Moskva podľa neho vyvíja na mesto "obrovský tlak" s neustálymi vlnami útokov.

Podľa denníka The Guardian by obsadenie Bachmutu pre ruské jednotky znamenalo prvé väčšie víťazstvo za viac než pol roka. Moskva tvrdí, že dobytie Bachmutu otvorí cestu k plnému ovládnutiu strategického priemyselného regiónu Donbas hraničiaceho s Ruskom. Donbas je jedným z hlavných cieľov ruskej vojenskej invázie, ktorá sa začala 24. februára 2022.

Ukrajina uviedla, že Bachmut má len obmedzený strategický význam, pri jeho obrane však kladie tvrdý odpor, konštatuje The Guardian.

(tasr)

Minúta  |  

Nemecko a Taliansko sú proti prísnemu plánu EÚ na zákaz spaľovacích motorov

Nemecko a Taliansko pohrozili, že zablokujú zákaz predaja nových áut so spaľovacím motorom v Európskej únii (EÚ) od roku 2035. To ohrozuje takzvané zelené ciele bloku. TASR o tom informuje na základe správy portálu europe.autonews.

Nemecko požaduje, aby Európska komisia prišla s návrhom na výnimku pre vozidlá, ktoré používajú klimaticky neutrálne syntetické palivá. Taliansko je proti zákazu. Svoj nesúhlas s plánom naznačili aj Poľsko a Bulharsko.

Nemecký minister dopravy Volker Wissing v utorok (28. 2.) povedal, že jeho krajina nepodporí zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035, ak nezískala záruky o výnimke pre syntetické palivá.

Vlani v októbri sa členské štáty EÚ, Európska komisia a vyjednávači Európskeho parlamentu (EP) dohodli na znížení emisií oxidu uhličitého (CO2) z nových áut na nulu do roku 2035. V praxi to znamená zastavenie predaja nových benzínových a naftových áut, ľahkých úžitkových vozidiel a hybridov v bloku k tomuto dátumu v prospech čisto elektrických vozidiel.

Členské štáty aj EP už zákaz predaja nových áut s benzínovým a naftovým motorom od roku 2035 schválili. Niektoré krajiny, ako napríklad Nemecko, však požiadali Komisiu, aby navrhla výnimku pre autá s tzv. e-palivami. Argumentujú, že sa dajú vyrábať pomocou obnoviteľnej energie a uhlíka zachyteného zo vzduchu.

Minister Wissing pohrozil, že Nemecko sa zdrží pri konečnom hlasovaní, pokiaľ Komisia nenavrhne, ako možno nové autá so spaľovacím motorom registrovať aj po tomto dátume, ak budú jazdiť výlučne na e-palivá.

Podľa Wissinga syntetické palivá sa musia vyrábať vo veľkých množstvách čo najskôr, aby sa pokryli dopyt po palivách v prípade automobilov predaných pred rokom 2035, ako aj nákladných vozidiel, lodí či lietadiel.

Komisia však návrh na výnimku pre e-palivá nepredložila, čo vyvoláva pochybnosti o prijatí kľúčovej dohody.

Táto záležitosť vyvolala rozpory aj v nemeckej vládnej koalícii medzi Wissingovými slobodnými demokratmi a stranou Zelených, ktorá podporuje úplný zákaz spaľovacích motorov.

Zákaz spaľovacích motorov v EÚ sa už v rámci vnútorných rokovaní bloku dostal ďaleko. Zvrátenie dohody v tomto štádiu je nepravdepodobné a bolo by "politicky toxické".

Konečnom hlasovanie ministrov členských štátov EÚ, ktoré sa má uskutočniť 7. marca, sa zvyčajne považuje za formálne. Predbežné rokovanie predstaviteľov EÚ o tejto otázke bolo odložené na piatok (3. 3.). Bez súhlasu Nemecka je prijatie zákona ohrozené, keďže ani "Poľsko a Bulharsko nechcú koniec spaľovacích motorov a Taliansko sa tiež chce zdržať hlasovania".

"Takto by sa zabránilo získaniu kvalifikovanej väčšiny a postupné vyradenie spaľovacieho motora by sa zamietlo," napísal na sociálnej sieti Twitter Michael Bloss, europoslanec z nemeckej strany Zelených.

Na prijatie zákona je potrebná kvalifikovaná väčšina v Rade EÚ. To znamená najmenej 55 percent hlasov z najmenej 15 členských štátov, ktoré zastupujú minimálne 65 percent obyvateľov Únie.

Ak nebude tento návrh prijatý v prvom čítaní, Rada 27 členských štátov môže vykonať zmeny v legislatívnom návrhu a poslať dokument späť Európskemu parlamentu v súlade s riadnym legislatívnym postupom EÚ. Je to však veľmi neobvyklé.

(tasr)

Minúta  |  

Odchod Lengvarského z postu ministra by bola výhra náboženských fanatikov, vyhlásila Bittó Cigániková

Poslankyňa Národnej rady SR a expredsedníčka parlamentného zdravotníckeho výboru Jana Bittó Cigániková (SaS) tvrdí, že odchod Vladimíra Lengvarského z funkcie dočasne povereného ministra zdravotníctva by bola výhrou náboženských fanatikov. Lengvarského rozhodnutie ju neprekvapilo.

„Od svojho nástupu mu totiž ľudia zo strany, ktorá ho nominovala, hádžu polená pod nohy, otvorene sa proti nemu od začiatku staval Igor Matovič aj Kresťanská únia s bývalým ministrom, ktorého ľudia aktívne pracovali na tom, aby podryli ministra Lengvarského a rehabilitovali Mareka Krajčího," napísala Bittó Cigániková vo svojom stanovisku. Zároveň vyhlásila, že práve Krajčího manažovanie pandémie ochorenia COVID-19 bolo katastrofálne.

Podľa Bittó Cigánikovej tlak na odvolanie ministra zdravotníctva Lengvarského sa zvýšil po tom, keď podpísal usmernenie týkajúce sa tranzícií. „Moje vedomosti o tom, ako to teraz vyzerá na ministerstve a vláde sú také, že ľudia, ktorých pretlačilo hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), sabotovali plán obnovy, brzdili procesy, aby potom ukazovali na ministra, že je neschopný. Zároveň mu celé týždne stoja nominácie na úrade vlády a nikto s nimi nehýbe, nikto sa neráči ich posunúť na schválenie pani prezidentke," tvrdí poslankyňa.

Bittó Cigániková je taktiež presvedčená, že súčasný stav plnenia míľnikov Plánu obnovy a odolnosti SR a prípadné odstúpenie ministra je priamym presvedčením ľudí z hnutia OĽaNO, že „len oni môžu Slovensko zachrániť, že účel svätí prostriedky, a toho, že dočasne poverený premiér Eduard Heger (OĽaNO) sa ani po rozkole nedokázal zbaviť veľmi silného vplyvu Igora Matoviča a ďalších".

Dočasne poverený minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) odstupuje zo svojej funkcie. Oznámil to po stredajšom rokovaní vlády. „Vzhľadom na situáciu, ktorá je v poslednom čase a niektoré pochybnosti o výkone mojej funkcie som oznámil premiérovi, že som pripravený podať žiadosť o ukončenie môjho poverenia," povedal. Bližšie podrobnosti sa podľa neho verejnosť dozvie dnes po návšteve prezidentky SR Zuzany Čaputovej.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.