Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nezamestnanosť v eurozóne zotrvala v januári na stabilnej úrovni. Medziročný rast inflácie vo februári spomalil

Miera nezamestnanosti v eurozóne sa v prvom mesiaci roka udržala na úrovni z predchádzajúceho mesiaca. V porovnaní s januárom predchádzajúceho roka sa znížila o 0,2 percentuálneho bodu. TASR o tom informuje na základe najnovších údajov štatistického úradu Európskej únie Eurostat.

Podľa Eurostatu dosiahla miera nezamestnanosti v krajinách menovej únie v januári po úprave o sezónne vplyvy 6,7 percenta. To je rovnaká úroveň ako v predchádzajúcom mesiaci.

V širšej Európskej únii (EÚ) dosiahla miera nezamestnanosti v januári 6,1 percenta. Aj v tomto prípade sa udržala na úrovni z predchádzajúceho mesiaca.

V medziročnom porovnaní klesla nezamestnanosť ako v eurozóne, tak v celej EÚ. V eurozóne dosiahla v januári predchádzajúceho roka 6,9 percenta a v EÚ 6,3 percenta.

Vo vekovej kategórii do 25 rokov nezamestnanosť v eurozóne v januári mierne vzrástla na 14,4 percenta z decembrových 14,3 percenta. V prípade celej EÚ sa mierne znížila na 14,4 percenta zo 14,5 percenta v decembri.

Z jednotlivých krajín Európskej únie najvyššiu mieru nezamestnanosti zaznamenali v januári Španielsko a Taliansko. V prípade Španielska to bolo trinásť percent a v prípade Talianska 7,9 percenta. Za nimi nasledovali Cyprus (7,4 percenta) a Švédsko (7,2 percenta). Najnižšiu mieru nezamestnanosti malo Česko, a to na úrovni 2,5 percenta. Pod tromi percentami bolo už iba Poľsko, kde zaznamenali 2,8 percenta. Miera nezamestnanosti na Slovensku dosiahla v januári šesť percent.

Inflácia vo februári spomalila

Medziročné tempo rastu inflácie v eurozóne sa vo februári 2023 spomalilo na 8,5 percenta z 8,6 percenta v januári. Prispel k tomu najmä miernejší rast cien energií. TASR o tom informuje na základe predbežných údajov európskeho štatistického úradu Eurostat a správy AFP.

Ekonómovia pritom odhadovali, že rast spotrebiteľských cien v regióne, ktorý zaviedol euro, vo februári klesne ešte viac, na 8,2 percenta. Dôvodom vyššej ako očakávanej inflácie bolo väčšie zdraženie potravín.

Presnejšie ceny potravín, alkoholu a tabaku sa podľa rýchleho odhadu vo februári 2023 zvýšili o 15 percent po náraste o 14,1 percenta v januári. Ceny v energetike pritom stúpli o 13,7 percenta (o 18,9 percenta v januári), priemyselných tovarov bez energií o 6,8 percenta (o 6,7 percenta pred mesiacom) a služieb o 4,8 percenta (o 4,4 percenta).

Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa nestále ceny energií a potravín, vzrástla vo februári na nové rekordné maximum 5,6 percenta.

V medzimesačnom porovnaní sa ceny tovarov a služieb v euroregióne vo februári zvýšili o 0,8 percenta. Februárové údaje signalizujú, že inflačný tlak v 20-člennej eurozóne zostal vysoký. To podporuje očakávania, že Európska centrálna banka (ECB) bude pokračovať v dvíhaní úrokových sadzieb, keďže inflácia viac ako štvornásobne prekračuje jej cieľ na úrovni dvoch percent.

Spomedzi najväčších ekonomík eurozóny sa tzv. harmonizovaná inflácia vo februári zrýchlila vo Francúzsku (na 7,2 percent zo siedmich percent), Španielsku na (6,1 percenta z 5,9 percenta), Holandsku (na 8,9 percenta z 8,4 percenta) a v Nemecku (na 9,3 percenta z 9,2 percenta) a v Taliansku sa spomalila (na 9,9 percenta z 10,7 percenta).

Najnižšiu mieru inflácie v eurozóne vykázali podľa rýchleho odhadu vo februári Luxembursko (4,8 percenta) a Belgicko (5,5 percenta) a najvyššiu mali Lotyšsko (20,1 percenta), Estónsko (17,8 percenta) a Litva (17,2 percenta).

(tasr)

Minúta  |  

Orbán: Ak by bol pri moci Trump, vojna na Ukrajine by nevypukla

Ak by bol v Spojených štátoch prezidentom Donald Trump, vojna na Ukrajine by vôbec nevypukla, vyhlásil pre švajčiarsky týždenník Weltwoche predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, ktorý dodal, že keby Američania znovuzvolili Trumpa, tak za pár týždňov by zrejme dosiahol mier. Na základe správy servera Telex.hu.

Premiér v rozsiahlom rozhovore okrem iného poznamenal, že Maďarsko ťažia v prvom rade vplyvy sankcií Európskej únie voči Rusku, a že na Ukrajine žijú aj Maďari, ktorí sú povolávaní do armády, pričom stovky z nich umierajú na fronte.

K možnému vývoju vojny Orbán povedal, že nikto ju nemôže vyhrať, no bolo by veľmi nebezpečné, keby Rusko vyšlo z konfliktu ako porazené.

"Voči Ukrajine stojí atómová veľmoc so 140 miliónmi obyvateľov a celá Severoatlantická aliancia čelí Rusom. Preto je to také nebezpečné. Je tu patová situácia, ktorá sa môže ľahko zmeniť na svetovú vojnu," myslí si maďarský ministerský predseda, podľa ktorého však Západ nedokáže toto riziko rozpoznať.

(tasr)

Minúta  |  

Hlas vyzýva prezidentku, aby pre nákup helikoptér odňala poverenie ministrovi Mikulcovi

Hlas vyzýva prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby okamžite odňala Romanovi Mikulcovi poverenie na riadenie ministerstva vnútra. Strana poukazuje na to, že ministerstvo vnútra v posledný deň riadneho fungovania vlády zaobstaralo podľa medializovaných informácií bez súťaže helikoptéru Leonardo za vyše 13 miliónov eur. Konkurenčná americká spoločnosť, ktorá vyrába helikoptéry, napadla nákup na súde. Ten zakázal ministerstvu používať vrtuľník, kým sa nerozhodne o celej zmluve.

Podľa generálneho manažéra Hlasu-SD Matúša Šutaja Eštoka je to medzinárodný škandál. „Mikulec je jasným víťazom vládnej súťaže o najhrubšiu kožu na tvári a má za sebou zlyhania na najmenej desať odvolaní z funkcie. Obzvlášť odporná je však jeho schopnosť zneužívať medzinárodné krízy na pochybné a protizákonné nákupy, z ktorých na hony kričí korupcia a klientelizmus,“ povedal.

Zároveň dodal, že podáva trestné oznámenie na špeciálnu prokuratúru, aby túto kauzu vyšetrila. Šutaj Eštok opätovne vyzýva poslancov národnej rady, ktorí stále bránia skoršiemu termínu volieb, aby dali Slovensku čím skôr nádej na novú, stabilnú, kompetentnú a zodpovednú vládu, ktorá namiesto vlastných hádok bude pracovať pre ľudí.

Hlas súčasne považuje plán obnovy za nedostatočne realizovaný a nie je podľa nej na Slovensku implementovateľný v jeho súčasnom znení. Strana v tejto súvislosti vyzvala dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO), aby okamžite zverejnil výsledky výziev plánu obnovy, do ktorej sa mali zapojiť uchádzači do decembra 2022. Informovala o tom podpredsedníčka strany Zuzana Dolinková.

"Žiadatelia nevedia, ako majú ďalej pokračovať," povedala Dolinková. Dočasne poverená vláda Hegera podľa Hlasu-SD nezvláda plnenie plánu obnovy. Poukázala na problémy v zdravotníctve, školstve, obrane či stavebníctve. "To, čo tvrdíme za stranu Hlas, že zdravotníctvo nie je prioritou tejto vlády, je výsledkom toho, čo sa dnes v totálnom chaose a rozvrate v zdravotníctve deje," povedala Dolinková.

Ekonomický expert strany Hlas-SD Kamil Šaško uviedol, že nejde o problémy iba v oblasti vystavenia nemocnice Rázsochy, ale aj v ďalších výstavbách. Sklz v plnení plánu obnovy vidí aj v digitalizácii zdravotníctva a centralizácii riadenia nemocníc, kde nie sú podľa jeho slov zverejnené žiadne výzvy. Dodal, že dôsledkom odchodu dočasne povereného ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nominant OĽANO) bude spomalenie procesov, až kým rezort prevezme nová vláda.

(tasr, sita)

Minúta  |  

Lavrov tvrdí, že Západ marí dohodu o vývoze obilia a hnojív

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vo štvrtok obvinil Západ zo snahy o "nehanebné pochovanie" čiernomorskej obilnej iniciatívy, ktorú vlani v júli podpísali Rusko a Ukrajina. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Čiernomorská obilná iniciatíva, ktorú pomohli sprostredkovať Turecko a OSN, obsahuje dve dohody.

Jedna, s platnosťou 120 dní, umožňuje vývoz obilnín, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna na Ukrajine. Druhá má uľahčiť export ruských obilnín a hnojív v čase platnosti sankcií uvalených na Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine.

Moskva už viackrát kritizovala prístup Západu k dohode, pretože podľa nej nerobí dosť na uľahčenie exportu ruských obilnín a hnojív.

"Západ nehanebne pochováva dobre známu humanitárnu iniciatívu generálneho tajomníka OSN (Antónia Guterresa)," citovala Lavrovove slová na schôdzke ministrov zahraničných vecí skupiny G20 v Naí Dillí ruská štátna tlačová agentúra Ria Novosti.

Platnosť čiernomorskej obilnej iniciatívy vyprší 18. marca. Predĺžená bude len v prípade, ak žiadna zo strán nebude mať voči tomu námietky, vysvetľuje Reuters.

Moskva kritizovala dohodu aj pred predchádzajúcim termínom na predĺženie predmetnej dohody vlani v novembri v snahe o získanie ďalších ústupkov od Západu. Dohoda bola však napriek tomu predĺžená o ďalších 120 dní.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v stredu uviedlo, že s predĺžením danej dohody bude súhlasiť iba vtedy, ak budú zohľadnené záujmy ruských poľnohospodárskych výrobcov.

Aj napriek tomu, že západné sankcie výslovne nezasahujú ruský poľnohospodársky sektor, Moskva tvrdí, že sankcie majú vplyv na platby, prepravu a poistenie, a preto predstavujú "prekážku" pre vývoz ruských obilnín a hnojív.

(tasr)

Minúta  |  

Šéfka ECB Lagardová: Zvyšovanie sadzieb ECB bude možno musieť pokračovať aj po marci

Zvyšovanie úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) bude možno musieť pokračovať aj po avizovanom náraste o 50 bázických bodov v tomto mesiaci. Vyhlásila to prezidentka banky Christine Lagardová pre španielsku televíznu reláciu Espejo Publico. TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.

"V tejto chvíli je možné, že budeme pokračovať v tejto ceste," povedala Lagardeová vo štvrtok pre Espejo Publico. "V akom rozsahu na každom jednom stretnutí nie je v tejto chvíli možné povedať," dodala.

Marcové zvýšenie úrokových sadzieb označila za nevyhnutné a zároveň veľmi pravdepodobné, pričom uviedla, že predstavitelia banky urobia všetko pre to, aby sa miera inflácie v eurozóne vrátila k dvojpercentnému cieľu ECB z aktuálnej viac ako štvornásobne vyššej úrovne.

Šéfka ECB bude predsedať marcovému zasadnutiu Rady guvernérov, na ktorom by malo dôjsť k zvýšeniu úrokových sadzieb ECB o 50 bázických bodov druhýkrát po sebe, keďže banka pokračuje vo svojom boji proti vysokej inflácii v eurozóne. Analytici najnovšie odhadujú, že úroková sadzba ECB z vkladov dosiahne vrchol na úrovni štyroch percent (zo súčasnej úrovne 2,5 percenta).

Na otázku o konečnej sadzbe Lagardová povedala: "Skutočne úprimnou odpoveďou je, že bude určená údajmi. Náklady na pôžičky budú musieť zostať na úrovniach, ktoré obmedzujú ekonomickú aktivitu, a nebudú sa môcť znižovať, kým nebude garantovaná inflácia na cieľovej úrovni," povedala.
Dodala, že banka urobí všetko, čo bude potrebné, aby vrátila infláciu späť na dve percentá.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko neustále útočí na Bachmut a postupuje, uvádza ukrajinská armáda

Generálny štáb ukrajinskej armády vo štvrtok na platforme Telegram uviedol, že Rusko neustále útočí na východoukrajinské mesto Bachmut a stále postupuje, informuje TASR s odvolaním sa na správy stanice Sky News a denníka The Guardian.

Ukrajinskí vojaci podľa generálneho štábu odrážajú otoky okolo Bachmutu i ďalších miest v Doneckej oblasti, ktoré sa dostali pod paľbu.

Poslanec ukrajinského parlamentu Serhij Rachmanin zároveň vyhlásil, že Ukrajina sa bude musieť z Bachmutu skôr či neskôr stiahnuť. Podľa neho totiž "nemá zmysel držať mesto za každú cenu".

"V tejto chvíli je však Bachmut bránený z niekoľkých dôvodov - po prvé, spôsobiť také veľké ruské straty, ako to len bude možné, a prinútiť Rusko spotrebovať svoju muníciu a zásoby," povedal Rachmanin v stredu večer pre rozhlasovú stanicu NV.

Ukrajinský vojenský analytik Oleh Ždanov medzitým poukázal na "nebezpečenstvo", že Bachmut by mohol byť obkľúčený a tamojšiu situáciu označil za kritickú.

"Ruské jednotky nedokážu v Bachmute zvíťaziť v pouličných bojoch alebo obsadiť mesto frontálnymi útokmi. Jedinou cestou, ako môžu mesto ovládnuť, je obkľúčiť ho," spresnil. Moskva podľa neho vyvíja na mesto "obrovský tlak" s neustálymi vlnami útokov.

Podľa denníka The Guardian by obsadenie Bachmutu pre ruské jednotky znamenalo prvé väčšie víťazstvo za viac než pol roka. Moskva tvrdí, že dobytie Bachmutu otvorí cestu k plnému ovládnutiu strategického priemyselného regiónu Donbas hraničiaceho s Ruskom. Donbas je jedným z hlavných cieľov ruskej vojenskej invázie, ktorá sa začala 24. februára 2022.

Ukrajina uviedla, že Bachmut má len obmedzený strategický význam, pri jeho obrane však kladie tvrdý odpor, konštatuje The Guardian.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.