Biblická kultúra podnikania. Nie je podnikateľ ako podnikateľ

Max Weber. Foto: wikimedia

Biznis je povolanie

Podnikatelia, o ktorých som hovoril na začiatku, veria tomu, že Boh nie je iba pasívny pozorovateľ našich životov. Už pri stvorení má určitý a veľmi dobrý plán pre naše životy a podľa toho ľudí obdarúva konkrétnymi darmi. Veria, že podnikateľmi sa nestali sami od seba, ale boli do toho povolaní. Podobne ako Abrahám – pre mňa vzor úspešného podnikateľa zo Starého zákona. 

Abrahám žil svoj relatívne dobrý a pokojný život v mezopotámskom Ure. Tam sa aj oženil s krásnou manželkou, solventný, obklopený širšou rodinou, v ktorej mohol prežívať určité bezpečie. No odišli aj so svojím otcom do mesta Cháran na severe krajiny. Tam po smrti otca začuje volanie Boha, ktorého vôbec nepozná, – Abrahám vtedy pravdepodobne vyznával mnohobožstvo, poslúchne ho a vyberie sa do neznáma. Podobne aj človek, ktorý sa rozhodne podnikať, opúšťa relatívne bezpečie stabilného príjmu a pravidelného pracovného času a vyberie sa do neznáma.

Poznám viacerých podnikateľov, ktorí sa podobným spôsobom cítili volaní do podnikania. Ak človek verí, že je zavolaný Bohom, potrebuje aj uveriť, že Boh ho chce určitým spôsobom viesť. Ak neverí, že bol povolaný, tak neverí ani v Božie vedenie a spolieha sa iba na seba, svoj rozum, svoje skúsenosti. 

Uznávam, môže to znieť trochu uletene, hlavne pre človeka, ktorý má svoje “racionálne” kresťanstvo. Bezpečné, spoľahlivé, nepripúšťa nejaký nadprirodzený zásah, pretože to by veci komplikovalo a už by to nemal iba vo svojich rukách. Na túto tému by som mohol rozpovedať množstvo príbehov, uvediem aspoň zopár z nich.

Jeden podnikateľ mal veľmi živý sen, že jeho zamestnanec si založil živnosť na rovnakú činnosť a chce mu prebrať časť zamestnancov a väčšinu klientov. Hneď ako sa zobudil, otvoril si podnikateľský register a zistil, že je to pravda. Zamestnanca prepustil, ten sa ku všetkému priznal a chcel iba vedieť, kto ho prezradil. Neveril, že by to mohol byť nejaký sen od Boha. 

Iný známy pred rokom vnímal impulz od Boha, že má zoštíhliť firmu. Neurobil to, lebo sa mu to zdalo trochu divné. Prišiel covid a jeho firma s mnohými zamestnancami krachla.

Ďalší zas potreboval pohnúť so svojím biznisom vpred, a preto poprosil priateľov o modlitbu. Z modlitby mu vzišla myšlienka, že má čo najskôr vyplatiť spoločníka aj za cenu toho, že by ho “preplatil”. Zdalo sa mu to divné a radšej to odložil na neskôr. O pár týždňov ho spoločník rafinovaným spôsobom obral o státisíce eur.

Povolanie nie je koniec. Je to len začiatok dlhej cesty, na ktorej sa učíme, prekonávame problémy, robíme chyby, verne kráčame za Bohom a ctíme si ho bez ohľadu na to, čo to stojí.

Správny biznis uprednostňuje Božie veci

Pozrime sa teraz na ďalšiu výraznú postavu Starého zákona – Dávida. Keď sa Dávid stal kráľom celého Izraela, podarilo sa mu dobyť Jeruzalem a urobil si z neho svoje sídlo. Postavil si veľký cédrový dom. Záležalo mu na Božích veciach, preto keď si uvedomil, že on má krásny dom a archa zmluvy je len v koženom stane, rozhodol sa, že to tak nemôže ostať. Chcel postaviť pre archu chrám, no Božia odpoveď ho zarazila: “Ty mi chceš postaviť dom, Dávid? To ja tebe postavím dom.”

Chrám Bohu postavil Dávidov syn Šalamún. Ale bol to Dávid, kto nachystal pre Šalamúna obrovské množstvo veľkých otesaných kameňov, dreva i zlata. Prečo? Lebo bol vďačný. Videl na vlastné oči, ako Bohu záleží na ňom. Keď zainvestujeme do Božích vecí, môžeme si byť istí, že Boh zainvestuje do našich. 

Nedávno nám jeden známy podnikateľ z Anglicka hovoril, že teraz počas pandémie sa mu darí lepšie ako predtým. Hovoril, že sa vždy snažil podporovať rôzne evanjelizačné aktivity, ktoré mu podľa neho priniesli úspech. Vnímal ich ako siatie, po ktorom zožneš úrodu. Tridsať, šesťdesiat či stonásobnú. A on teraz žne.

Môj ďalší priateľ zažíval náročný čas v rodine aj v biznise. Jeho manželka mala pocit, že majú podporiť nejakú Božiu vec, ale takou sumou, aby ich to naozaj “bolelo”. Hoci to bolo nelogické, už predtým mali skúsenosť, že keď im Boh niečo naznačuje, oplatí sa poslúchnuť. Urobili tak a za krátku dobu to nielen zarobili späť, ale vyriešili sa aj problémy v rodine.

Nejde o lacnú reklamu. Mať na srdci veci, na ktorých záleží Bohu, znamená, že Boh má potom na srdci veci, na ktorých záleží nám. Dávid nechcel postaviť arche chrám preto, aby z toho niečo mal. Chcel postaviť arche chrám, lebo si ctil Boha, a preto dostal od Boha požehnanie.

Biznis môže byť službou Bohu

Prvý Petrov list nás povzbudzuje, aby sme si navzájom slúžili darmi, ktoré sme dostali. Aj podnikanie je služba Bohu a Boh môže byť oslávený aj skrze podnikanie ľudí, ktorí mu veria. Biznis môže byť službou Bohu, ale i službou ľuďom. Preto by sme mali podnikať tak, aby sme z toho mali osoh my, naše rodiny i naši zamestnanci. Keď slúžim, zisk nemôže byť jediným (aj keď je veľmi dôležitým) ukazovateľom úspechu služby. To chápu aj “svetské” moderné trendy podnikania. Podľa nich podnikateľ potrebuje pomáhať svojim zamestnancom, musí mať čas pre svoju rodinu a byť prospešný pre jeho okolie.

Biblický princíp správcovstva

Nie sme vlastníkmi našich životov, nepričinili sme sa o to, že sme sa narodili. Nevlastníme život. Dostali sme ho ako dar a máme ho spravovať. Náš biznis by mal patriť Bohu a my by sme mali vedieť, že sme správcami, nie vlastníkmi. V spomínaných modlitbových spoločenstvách podnikateľov je snaha tento princíp propagovať a mnohí podnikatelia “odovzdali” svoju firmu Ježišovi, berú ho ako majiteľa či väčšinového spoločníka. Niektorí to urobili aj symbolickým úkonom či symbolickou zmluvou, ktorú dali na papier. Viacerí si začali robiť aj “porady s Bohom”. Pri modlitbe si vyhradia čas na to, aby predniesli konkrétne otázky či prosby o riešenia konkrétnych situáciách. Majú pri tom zápisník a pero, aby si mohli poznačiť pripadnú inšpiráciu, myšlienku, nápad.

Podnikanie môže podporovať šírenie Božieho kráľovstva

Lýdia, predavačka purpuru, bola prvým človekom na území Európy, ktorý sa postaral o apoštola Pavla a jeho spoločníka Sílasa. Bola bohatá, mala veľký dom, dobrý biznis a bohatých zákazníkov. Pretože purpur bol v tom čase rovnako cenný ako zlato, purpurové oblečenie si mohli dovoliť iba veľmi bohatí a vplyvní ľudia. Jej podnikateľské schopnosti boli na prospech jej rodine, ale aj okoliu. Nielenže ubytovala a starala sa o apoštola Pavla, ale v jej dome sa začali stretávať aj ďalší, ktorí uverili. Keď Pavol opúšťal (po veľmi krátkej dobe) mesto Filipi, pred odchodom sa zastavil u nej, zrejme aj preto, aby dostal jedlo a financie na ďalšiu misiu.

Existujú viaceré štúdie, ktoré hovoria o výraznom vplyve podnikateľov a obchodníkov (veď trhy boli centrom diania a zároveň na úrovni našich obchodných centier) na šírenie kresťanstva v prvých storočiach. Ak to bolo možné vtedy, som si istý, že je to možné aj dnes. 

Biblická kultúra podnikania hovorí aj o tom, aby si podnikatelia navzájom pomáhali, aby si pomáhali navzájom “niesť bremená”, mali možnosť hovoriť o nich, zažívať priateľstvá, vzájomnú podporu, vzájomnú modlitbu. Lebo čo je podľa Biblie cieľom podnikania? To, čo je cieľom každého veriaceho. Večný život, spása duše. Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?! (Mt 16, 26) Takáto vzájomná pomoc a podpora sa najlepšie uskutočňuje v spoločenstve. To je dôvod, prečo vzniklo aj spomínané Spoločenstvo kresťanských podnikateľov.