Minulý rok tiež pokračoval ďalší neblahý trend, že už tretí rok po sebe sa rodí menej detí, ako prirodzene zomiera, čiže zaznamenávame prirodzený úbytok obyvateľstva.
Minulý rok zomrelo 59 583 osôb, prirodzený úbytok obyvateľstva tak predstavoval 6 915 osôb. Ak započítame aj čísla z migrácie (bez utečencov z Ukrajiny), celkový úbytok obyvateľstva Slovenska bol trochu nižší – mínus 5 920 osôb.
Je to zlé číslo, ale lepšie ako v roku 2021, keď najviac zabíjal covid. Vtedy zomrelo za dvanásť mesiacov výrazne viac ľudí – až 73 461 ľudí, narodilo sa ale aj o takmer 3 900 viac detí a viac obyvateľov sme získali aj migráciou (opäť bez Ukrajincov), takže celkový pokles počtu obyvateľov bol 14 558 ľudí.
V roku 2020 sme dosiahli prírastok obyvateľov len vďaka migrácii (detí sa narodilo o 2 439 menej, ako zomrelo ľudí v tom roku), predchádzajúce roky sme dosahovali mierny prirodzený prírastok počtu obyvateľov len vďaka narodeným deťom, bez migrácie.
Širší trend – a veľká hádanka
Nie sme v tom jediní. Pokles počtu narodených detí u nás zapadá do širšieho trendu v Európe v uplynulom roku.
V Česku sa podľa nateraz neúplných čísel pôrodnosť znížila o zhruba 10 percent (zverejnené čísla sú do septembra 2022), v Poľsku je ročný pokles podobne ako u nás asi o 7 percent (minulý rok sa narodilo 305 500 detí, rok predtým 331 500), Poliaci tiež ako my klesajú už piaty rok po sebe. Najmenší pokles má Maďarsko, minulý rok sa narodilo o 5 percent menej detí, ako rok predtým (pokles z 93 039 na 88 400 narodených detí). Podobne nízke číslo narodených mali Maďari naposledy pred 10 rokmi. Maďarsko však zároveň informuje o náraste v januári 2023, kde medziročne oproti januáru 2022 vzrástol počet narodených detí o 12 percent.
V Nemecku je medziročný pokles podobne vysoký ako u nás, presnejšie na úrovni 7,6 percenta, v roku 2021 sa narodilo 795 492 detí, v roku 2022 presne 735-tisíc detí. Vo Francúzsku je pokles na úrovni 2 percent, zo 701 819 na 686 600 detí. Podobne nízke percento poklesu majú aj Španieli, Bulhari a Izraelci, o niečo vyššie – zhruba o tri percentá – je zaznamenaný pokles v Taliansku.
Zaujímavo vyznie porovnanie s inými štátmi Západu, zatiaľ čo v USA sú počty narodených v roku 2022 na totožnej úrovni ako v roku 2021, v Kanade bol za prvých 9 mesiacov pokles pol percenta, Briti ešte čísla za celý rok nezverejnili, podľa niektorých zdrojov by sa tam mohlo narodiť viac detí ako rok predtým, inde vládne skepsa.
Naopak, Austrália má prepad o zhruba 5,5 percenta (za prvých šesť mesiacov roka), Južná Kórea 4,5 percenta. Nech máme prehľad komplexnejší, v Číne sa narodilo minulý rok asi o 10 percent detí menej, čísla z Indie dostupné nie sú.
Čo sa to deje?
Otázka, samozrejme, znie, čo sa deje. Najmä u nás a v krajinách, kde je citeľnejší pokles pôrodnosti.
Pokles o 7 až 10 percent z roka na rok je vážne a vysoké číslo, minulý rok sa u nás narodilo toľko detí ako rok predtým za 11 mesiacov (bez februára), varovné sú aj ďalšie veci.
Rodina je pritom v politike považovaná za dôležitú tému, ale problém s klesajúcou demografiou akoby nikoho nezaujímal, o poklese pôrodnosti nebola žiadna tlačovka, žiadne reakcie.
Táto téma by sa pritom mala stať jednou z centrálnych, nielen preto, že sa blížia voľby. Štandard požiadal ministra Krajniaka o vyjadrenie, budeme čakať na jeho reakciu a azda aj návrhy, ako trendom čeliť. Privítame tiež úvahy ďalších povolaných k téme.
Čo môže byť u nás dôvodom takého výrazného prepadu?
Pri bližšom pohľade na čísla vidíme, že niektoré mesiace sa narodilo aj o 7 – 8 percent menej detí ako rok predtým, navyše, ani v jednom mesiaci počas roku 2022 sa nenarodilo viac ako 5 000 detí, čo v rokoch 2018 – 2020 opakovane platilo pre letné mesiace júl-august-september, keď sa u nás rodí najviac detí a vždy to bolo vyše 5 000. Minulý rok to bolo na úrovni 4 600 až 4 800 detí.
Objektívnym faktorom by mohlo byť, že do plodného veku sa dostávajú ženy-matky, ktoré sa narodili v rokoch 2001 – 2003, keď sme mali najnižšiu pôrodnosť v dejinách. Súčasný pokles teda zodpovedá poklesu spred 20 rokov.
Istý vplyv mohla mať vojna na Ukrajine a neistota s ňou spojená, 9 mesiacov po jej vypuknutí vidíme najnižšie čísla v roku (november a december 2022), čísla z januára a februára ešte nepoznáme.
Istú a verejne neartikulovanú obavu vzbudzovalo očkovanie. Viacero žien a lekárov hovorilo o tom, že zvýšené percento žien malo po očkovaní problémy s menštruáciou, problémom – ale skôr v roku 2022 – boli aj postkovidové stavy. Keďže očkovanie ľudí proti covidu v kategórii 40-ročných a mladších sa začalo v apríli a máji 2021 (učitelia mohli už skôr), a mnohé ženy sa sťažovali na menštruačné problémy, mohol by to byť čiastkový faktor.
Aby sme to však vedeli vyhodnotiť presnejšie, potrebovali by sme čísla a štatistiku, ktorá by porovnala plodnosť zaočkovaných a neočkovaných žien (prípadne aj mužov) pred čínskym vírusom, s číslami za rok 2022. Toho sa zrejme u nás nedočkáme.
Odvodiť môžeme len niektoré hypotézy, aj to nepriamo. Ak sa pozrieme na pokles pôrodnosti, krivka má podobu miernej sínusoidy s klesajúcou tendenciou. Čísla nižšie ukazujú tento pokles po mesiacoch:
4263 (narodených v novembri 21) – 4617 (december 21) – 4398 (január 22) – 4019 (kratší február 22) – 4393 (marec 22) – 4188 (apríl 22) – 4615 (máj 22) – 4611 (jún 22) – 4809 (júl 22) – 4671 (august 22) – 4816 (september 22) – 4284 (október 22) – 3894 (november 22) – 3971 (december 22).
Pre úplnosť, ukážme si ešte porovnanie medziročne, pred zátvorkou bude číslo z roku 2022, v zátvorke číslo z roku 2021. Pokles je viditeľný a osciluje medzi 5 až 10 percentami:
V januári 2022 sa narodilo 4398 detí (január rok pred tým 4665 detí) – vo februári 4019 (respektíve 4403) – v marci 4393 (respektíve 4823) – v apríli 4188 (respektíve 4523) – v máji 4615 (rok predtým 4696) – v júni 4611 (rok predtým 4969) – v júli 4809 (v roku 2021 4991) – v auguste 4671 (respektíve 5026) – v septembri 4816 (respektíve 4901) – v októbri 4284 (respektíve 4688) – v novembri najnižšie číslo roka 3894 (rok predtým 4263) – a v decembri 3971 (respektíve 4617). V decembri to bol medziročne najväčší pokles – až o 12 percent.
Argument očkovaním čiastočne oslabujú aj dáta zo zahraničia.
V krajinách, kde sa očkovalo výraznejšie ako u nás, čo je takmer celá Európa, nájdeme štáty, kde sa pôrodnosť znížila menej ako u nás (Francúzsko, Maďarsko), respektíve neklesla vôbec (USA). Vysoko preočkovaná krajiny, ako Nórsko alebo Švédsko, mali síce vyšší prepad počtu narodených detí ako my (obidve krajiny vyše 8 percent), ale rovnako vyššie preočkovaný Izrael mal menší pokles pôrodnosti ako Slovensko (zhruba dve percentá). Napokon, Bulharsko a Izrael, dva extrémne príklady v preočkovanosti, mali rovnaký zhruba dvojpercentný pokles počtu narodených detí.
A napokon, vážnym faktorom môže byť aj zmena životného štýlu. V roku 2021 bola veľká časť populácie donútená tráviť čas doma, z domu aj pracovať, zavreli sa školy, znížil pohyb, športovanie a kultúra, čo všetko zvyšovalo stres a malo neblahý vplyv na celú spoločnosť.
Faktorov preto, ako to už s demografiou býva, bude zrejme viacero. V spoločnosti je príliš veľa neistoty, k čomu v roku 2021 prispeli najmä lockdowny, na Slovensku máme v ťažkých krízach nekompetentnú vládu, za hranicami vojnu a s čínskym vírusom sme zápasili tak, že na mnohé veci dnes začína prevládať opačný, ako bol nedávno oficiálny, názor. Týka sa to napríklad rúšok, minuloroční skeptici majú dnes v niektorých námietkach podporu vedy, a ani očkovanie sa nestalo tým, čo sa od neho pôvodne očakávalo. Život mohlo zachrániť niektorým vekovo starším skupinám obyvateľstva, ale pandémiu pomohlo zastaviť až premorenie a s tým spojené oslabenie vírusu.
Príčiny poklesu pôrodnosti tu s nami ale budú dlhšie ako následky čínskeho vírusu, preto by bolo namieste, aby sme sa s nimi začali viac a vážnejšie zaoberať. Polrok pred voľbami je dobrá príležitosť.
