Dánsky minister pre migráciu: Uvidíme viac plotov a ostnatých drôtov. Štát musí mať hranice pod kontrolou

Podľa dánskeho ministra pre migráciu musí byť každý národný štát schopný zabezpečiť svoje hranice. V budúcnosti vraj v Európe uvidíme viac plotov a ostnatých drôtov. Varovný prst dvíha najmä pred prisťahovalectvom z Blízkeho východu. Jeho tvrdé slová potvrdzujú trend, ktorý v tejto škandinávskej krajine badať už roky.

Budúcnosť Európy zahŕňa viac ostnatých drôtov a plotov v dôsledku pokračujúcej migrácie, ktorú Európska únia nedokázala vyriešiť, uviedol v rozhovore pre nemecký denník Die Welt nový dánsky minister pre migráciu Kaare Dybvad Bek.

„Áno, myslím, že uvidíme viac plotov a ostnatých drôtov. Každý národný štát musí zabezpečiť, aby mal svoje hranice pod kontrolou. Ak väčšina v Európskom parlamente rozhodne o určitej politike, potom ju, samozrejme, treba v určitom bode presadiť,“ odvetil na otázku, či sa Európa v podobe pevnosti stane novou realitou.

„Musíme byť schopní rozhodnúť, koľko utečencov chceme prijať. Malo by to byť demokratické rozhodnutie,“ doplnil Bek, ktorý do úradu nastúpil iba vlani.

Politik skonštatoval, že migračným tokom v súčasnosti dominujú pašeráci ľudí, ktorí ročne zarábajú obrovské peniaze. Problém prezentuje z humanitárneho hľadiska a tvrdí, že Európa vďaka svojej súčasnej politike len podporuje situáciu priaznivú pre týchto kriminálnikov.

„Potrebujeme teda vytvoriť systém, ktorý rešpektuje pôvodnú myšlienku Dohovoru o utečencoch, teda poskytnúť ochranu ľuďom, ktorí to skutočne potrebujú, a urobiť to čo najrýchlejšie. Dúfame preto, že spracovanie azylových konaní v tretích krajinách zvládneme na európskej úrovni,“ doplnil Bek.

Nie je migrant ako migrant

Minister zhodnotil ako problematickú najmä migráciu z krajín Blízkeho východu. Niekedy je tu podľa neho úcta k náboženským textom väčšia ako k ústave a problémom je vraj aj vysoká kriminalita v týchto komunitách.

Bek pre nemecké noviny ďalej povedal, že v mnohých krajinách sa realita mení, niektoré situáciu už nezvládajú a požadujú tvrdší prístup. Konkrétne spomenul pobaltské krajiny, Rakúsko, Holandsko, Česko, ale aj Slovensko.

Ako Štandard informoval už dávnejšie, v marci roku 2021 prišiel Bek ešte v pozícii ministra vnútra s návrhom, aby sa do sto rokov znížil podiel nezápadných obyvateľov v každom okrese pod tridsať percent. Takýto krok má zabrániť vzniku „paralelných náboženských a kultúrnych spoločností“, čiže get.

Hoci sú Bekove slová na západoeurópske pomery pomerne tvrdé, z jeho odpovedí možno vyčítať, že volí o niečo ústretovejší a diplomatickejší prístup ako jeho predchodca Mattias Tesfaye.

Prístup ako v strednej Európe

Za posledné roky severský štát výrazne sprísnil svoj prístup k prisťahovalcom a spomedzi západných krajín vyniká. Začiatkom roka 2021 tamojšia premiérka Mette Frederiksenová vyhlásila, že ich cieľom je dosiahnuť métu nula žiadateľov o azyl. Inak povedané, cieľom je, aby už Dánsko neprijalo ani jedného ďalšieho azylanta.

V krajine sa takisto na jar roku 2021 za širokej podpory zrodila dohoda, ktorá prisťahovalcom sťažuje získanie štátneho občianstva. Úrady odvtedy nielen podľa prísnejších kritérií skúmajú bezúhonnosť žiadateľov či ich trvalé zamestnanie, ale zaujíma ich aj postoj k dánskym hodnotám.

Dánsko bolo taktiež jednou z prvých krajín, ktoré začali posielať domov sýrskych migrantov, ktorí utiekli zo svojej krajiny počas občianskej vojny. Podľa Kodane už bola krajina natoľko bezpečná, aby sa mohli vo vlasti znovu usadiť.

Vláda však začiatkom tohto roka potvrdila, že prerušila rozhovory s Rwandou o outsourcingu azylového centra, keďže sa snaží realizovať plán v spolupráci s EÚ alebo inými krajinami. Na základe neho mala posielať prisťahovalcov do Afriky dovtedy, dokým úrady o ich žiadosti o azyl nerozhodnú. Legislatívny podklad pre túto spoluprácu prinieslo schválenie zákona umožňujúceho zriadiť azylové centrá v iných krajinách.