Uplynulé piatkové popoludnie som bol s rodinou na prechádzke v parku a následne sme si dali v neďalekej reštaurácii skorú večeru. Vyžiadal som si účet a zostal som zaskočený, pretože v reštaurácii nemali platobný terminál a ja som nemal dostatok hotovosti. Spýtal som sa teda na najbližší bankomat, ale odpoveď bola, že je dosť ďaleko, ale že keď chcem, môžem poslať úhradu cez internetbanking. Táto možnosť ma celkom potešila, lenže iba do momentu, kým som zistil, čo sa za ňou skrýva.
Dostal som k nej totiž akési tlačivo s predvyplnenou sumou vo výške môjho účtu s tým, že ide o dar nejakému občianskemu združeniu. Keďže sa venujem trestnému právu, hneď mi napadlo niekoľko vecí. Síce darujem tú istú sumu, ktorú mám zaplatiť ako zákazník za jedlo, ale právne to môj účet nevyrovná, navyše z toho daru sa na rozdiel od účtu za jedlo dane platiť nebudú, takže by som sa zúčastnil na fingovanom právnom úkone, a teda na daňovom delikte (aj keď nie na mojom). Zároveň nemám dosť informácií o tom, ako často a v akom rozsahu sa uvedené deje, takže neviem, či v súhrne ide o trestný čin a či dokonca o taký, ktorý by som bol povinný nahlásiť.
Dobre teda, povedal som si, nie som povinný ich vyšetrovať, ale ani zúčastňovať sa na tejto hre nebudem. A tak som sa radšej prešiel k najbližšiemu bankomatu a vrátil som sa účet riadne uhradiť.
Následne som sa začal v aute rozčuľovať nad vzniknutou situáciou a uzavrel som to tak ako vždy, keď sa v živote stretnem s úmyselným porušovaním práva, vetou: „Darmo budeme demonštrovať za slušné Slovensko, kým budú robiť bežní ľudia takéto veci, nikdy slušné nebude.“ Lenže následne som si uvedomil: „A čo sa čudujem, keď vidia od predstaviteľov vlády taký prístup k právu, ako nám dnes predviedla vláda Slovenskej republiky?“
