Keď Trump začiatkom minulého týždňa hovoril s novinármi, BBC sa ho opýtala, či prehodnocuje postoj USA k sporným ostrovom. Prezident odpovedal, že vždy prehodnocuje každý postoj a že postoj USA k Falklandským ostrovom je „len jedným z mnohých“.
V následnom rozhovore pre GB News Trump spojil svoju neochotu jednoznačne podporiť Britániu s tým, že Londýn nepodporil vojenskú kampaň USA proti Iránu. Trump poznamenal, že hoci pomoc pri vojenskej operácii nepotreboval, Veľká Británia ho nepodporila. Tvrdil, že vtedajší britský premiér Keir Starmer uviedol, že Británia nemá lode, ktoré by mohla vyslať na podporu amerického vojenského úsilia.
Milei predstavil stanovisko Argentíny
Na úvod svojho minulotýždňového večerného prejavu Milei jasne formuloval argentínske stanovisko.
„Falklandské ostrovy patria Argentíne, a to z historického aj právneho hľadiska. O tom niet pochýb,“ vyhlásil Milei a dodal: „Ostrovy sú súčasťou argentínskeho územia už od počiatkov nášho národa.“
Milei argumentoval, že Spojené kráľovstvo v roku 1833 vytvorilo na Falklandoch „koloniálnu situáciu“, ktorá pretrváva dodnes. Z toho podľa neho vyplýva, že súčasní obyvatelia ostrovov predstavujú obyvateľstvo „usadené na uzurpovanom území“, a preto nemajú legitímne právo na sebaurčenie. Argentína z tohto dôvodu neuznáva referendá, v ktorých obyvatelia Falklandov vyjadrujú vôľu zostať britským zámorským územím.
Argentínsky líder tvrdil, že potenciálna zmena postoja Spojených štátov vyplýva z ich uznania, že Argentína je spoľahlivým partnerom na západnej pologuli, ktorý sa riadi „západnými hodnotami“ a zaujíma „strategicky dôležitú pozíciu“.
V tejto súvislosti námestníčka amerického ministerstva zahraničných vecí Sarah B. Rogersová zverejnila na sociálnej sieti X fotografiu seba a Mileiho pred jeho prejavom s komentárom: „Na západnej pologuli sa dejú vzrušujúce veci.“
Milei zároveň uviedol, že argentínsky nárok na Falklandy čelí „novému nebezpečenstvu“. Poukázal pritom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 31/49, ktorá vyzýva Argentínu a Spojené kráľovstvo, aby počas trvania sporu nepodnikali kroky vedúce k jednostranným zmenám situácie na ostrovoch. Argentína túto výzvu dlhodobo interpretuje tak, že sa vzťahuje aj na jednostrannú ťažbu prírodných zdrojov.
„Spojené kráľovstvo túto výzvu dôsledne ignoruje,“ tvrdil prezident.
Osobitne upozornil na ropný projekt Sea Lion severne od Falklandských ostrovov. Jeho operátorom je izraelská spoločnosť Navitas Petroleum, ktorá v projekte vlastní 65-percentný podiel, zatiaľ čo britská spoločnosť Rockhopper Exploration je 35-percentným partnerom.
„Konkrétne sme zistili, že v rámci projektu Sea Lion (...) sa má v priebehu najbližších mesiacov začať ťažba ropy na mori. Čo to znamená? Že ak dnes nebudeme konať rázne a rýchlo, už o pár mesiacov budú mať prostriedky na to, aby sa zmocnili zásob ropy ležiacich pod naším morom, čo sa doteraz nikdy nestalo,“ povedal.
Prezidentovo tvrdenie o začiatku ťažby „v priebehu najbližších mesiacov“ však celkom nezodpovedá aktuálnemu harmonogramu projektu. Prvá ťažba ropy v rámci Sea Lion je v súčasnosti naplánovaná na marec 2028. Projekt už prešiel konečným investičným rozhodnutím a nachádza sa vo fáze realizácie.
V reakcii na rozvoj Sea Lion argentínsky prezident oznámil opatrenia, ktoré majú odradiť štátne aj neštátne subjekty od toho, čo Buenos Aires označuje za porušovanie argentínskej suverenity.
Ide predovšetkým o podpísanie dekrétu, ktorého cieľom je urýchliť uvalenie sankcií na ropné spoločnosti pôsobiace na Falklandských ostrovoch, ako aj na akcionárov, členov predstavenstva a dodávateľov týchto spoločností.
Líder Argentíny 3. septembra podpísal dekrét, ktorý urýchľuje administratívne konania proti firmám a osobám zapojeným do ťažby uhľovodíkov v oblastiach, ktoré Argentína považuje za súčasť svojho kontinentálneho šelfu.
Argentínske zákony umožňujú postihovať nielen samotné ropné spoločnosti, ale za určitých okolností aj ich akcionárov, obchodných partnerov či poskytovateľov služieb. Sankcie môžu zahŕňať zákaz pôsobenia v Argentíne na päť až dvadsať rokov.
Nejde pritom o úplne prvé argentínske sankcie namierené proti firmám zapojeným do prieskumu pri Falklandoch. Buenos Aires v minulosti postihlo aj Rockhopper a Navitas. Nové opatrenia majú predovšetkým urýchliť a rozšíriť mechanizmus, ktorým môže argentínska vláda postupovať proti subjektom zapojeným do ďalšieho rozvoja projektu.
Ďalším dokumentom má byť núdzová vyhláška, ktorou sa rozšíria zdroje ministerstva obrany, pričom jej prioritným cieľom bude výstavba námornej základne na súostroví Tierra del Fuego, ktoré je najbližším bodom argentínskeho územia k Falklandským ostrovom. Vzdialenosť je zhruba štyristo kilometrov. Milei opísal plánovanú základňu ako kľúčovú pre „geopolitický vplyv“ Argentíny.
Británia má k ostrovom neochvejný postoj
Britský minister obrany Wes Streeting reagoval na Mileiho prejav na sociálnych médiách. Na sieti X napísal, že záväzok Spojeného kráľovstva voči Falklandským ostrovom je „absolútny“ a „neotrasiteľný“.
Streeting uviedol, že Mileiho prejav vypovedá viac o vnútornej politike Argentíny než o ostrovoch. „Falklandské ostrovy sú britské, pretože ich obyvatelia sa rozhodli byť Britmi,“ zdôraznil.
K jeho slovám sa pripojil aj britský minister zahraničných vecí Ed Miliband, ktorý britský postoj k Falklandským ostrovom označil za „neochvejný“.
„Ostrovy sú britské a aj naďalej nimi zostanú, pretože to je jednoznačné stanovisko obyvateľov ostrovov,“ napísal Miliband a dodal: „Ich právo na sebaurčenie je prvoradé, zakotvené v medzinárodnom práve a my ho budeme rozhodne hájiť.“
Podpora „malvínskej veci“ medzi Argentínčanmi zostáva na veľmi vysokej úrovni, pričom nedávne prieskumy naznačujú, že štyria z piatich Argentínčanov sú za to, aby ich krajina uplatňovala nárok na zvrchovanosť nad ostrovmi bez akýchkoľvek ústupkov voči Spojenému kráľovstvu.
Začiatkom tohto roka vyvolali argentínski futbalisti na majstrovstvách sveta kontroverziu, keď po víťazstve nad Anglickom 2 : 1 v semifinále zdvihli transparent s nápisom „Falklandy sú argentínske“.
Medzitým sa obyvatelia Falklandských ostrovov drvivou väčšinou vyslovujú za to, aby ostrovy zostali britským zámorským územím. Referendum z roku 2013 ukázalo, že 99,8 percenta voličov na Falklandských ostrovoch bolo za, pričom proti boli len tri hlasy.
Oba štáty sa pre tieto ostrovy dostali do ozbrojeného konfliktu. Falklandská vojna bola krátkym konfliktom, ktorý sa začal, keď argentínske jednotky v apríli 1982 vtrhli na ostrovy, čo vyvolalo vojenskú reakciu vtedajšej britskej premiérky Margaret Thatcherovej s cieľom získať ich späť.
Britská vojenská kampaň trvala len desať týždňov a nakoniec bola úspešná. Táto nevyhlásená vojna si vyžiadala 649 obetí na strane Argentínčanov, 255 na strane Britov a troch obyvateľov ostrovov.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
