Podľa Bieleho domu predstavitelia americkej delegácie v Kremli „diskutovali o podstatných plánoch ďalších krokov“ nevyhnutných pre ukončenie rusko-ukrajinskej vojny. Konkrétne kroky budú ohlásené „v najbližších týždňoch“.
Putinov poradca Jurij Ušakov povedal, že Witkoff a Kushner počas viac ako troch hodín „veľmi užitočných“ rozhovorov „načrtli niekoľko nápadov týkajúcich sa možných ciest k urovnaniu“ vojnového konfliktu. Putin však vyjadril presvedčenie, že Moskva dosahuje na bojisku „skutočný pokrok“, takže nepochybuje o dosiahnutí svojich cieľov.
Podmienky sa nezmenili
Ruský prezident zároveň zdôraznil potrebu riešiť „všetky základné príčiny konfliktu“. Nie je zrejmé, ktoré „príčiny“ má Putin na mysli, keď hovorí o základných. Mohlo by však ísť o snahu o obmedzenie ukrajinskej armády („demilitarizácia“), zásahy do vzdelávania či historickej pamäti („denacifikácia“), ústupky v oblasti ruského jazyka a cirkvi.
Putin sa vo februári 2024 napríklad vyjadril, že „ukrajinské úrady rozkladajú Ruskú pravoslávnu cirkev“ (RPC), čím mal na mysli kroky Kyjeva voči Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC) Moskovského patriarchátu, ktorá je súčasťou Ruskej pravoslávnej cirkvi.
Zlúčením UPC Kyjevského patriarchátu, Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi a časti farností UPC Moskovského patriarchátu vznikla v roku 2018 Pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU) – tú však Kremeľ a RPC neuznávajú.
Okrem Putinom spomenutých základných príčin zostáva na stole aj otázka území. V apríli 2025 požadoval Kremeľ ako podmienku ukončenia vojny stiahnutie ukrajinskej armády a štátnej správy zo zvyškov Chersonskej, Záporožskej a Doneckej oblasti.
Pripomeňme, že na okupovaných častiach týchto oblastí – rovnako ako na Kryme a v úplne obsadenej Luhanskej oblasti – dochádza aj na základe prezidentského dekrétu Vladimira Putina z jesene 2025 k násilnému porušťovaniu miestneho obyvateľstva.
V roku 2026 sa ruské požiadavky nezmenili, hoci hovorca Kremľa Dmitrij Peskov kladie dôraz na stiahnutie Ukrajincov aspoň z Donbasu. Ide o mestá ako Kramatorsk a Sloviansk, ktorých okolie Ukrajinci opevňovali už od roku 2014.
Mierový plán
Niektoré ruské médiá zverejnili údajný mierový plán Washingtonu, ktorý je s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou podvrhom. V dokumente sa hovorí o nárazníkovej zóne kontrolovanej silami OSN či o stiahnutí ukrajinských síl z Donbasu.
Nechýba požiadavka na zmenu ústavy, ktorá by v budúcnosti Kyjevu znemožňovala oslobodiť niektoré z obsadených území. Falošný dokument hovorí aj o potrebe riešenia jazykovej otázky a povojnového usporiadania Ukrajiny.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poskytol portálu Axios rozhovor, v ktorom vyjadril presvedčenie, že aj keby Putin nechcel ukončiť ťaženie proti Ukrajine, Trump by ho k tomu mohol donútiť. Dodal, že Kremeľ je podľa americkej delegácie pripravený rokovať.
Podľa Zelenského nie je vylúčené ani to, že Putin dopraje Trumpovi diplomatické víťazstvo v podobe sprostredkovania prímeria či mieru pred najbližšími voľbami do Snemovne reprezentantov 3. novembra 2026.
Pripomeňme, že britský novinár Ben Aris je presvedčený, že Putin potrebuje mierovú dohodu uzavrieť v najbližších mesiacoch, keďže postavenie republikánov a Trumpa v USA slabne a republikáni môžu vo voľbách podľa Arisa utrpieť zdrvujúcu porážku.
„Pre Putina to znamená, že má čoraz menšie časové okno na uzavretie dohody s Trumpom. A treba si priznať, že s Trumpom môže uzavrieť veľmi výhodnú dohodu, keďže Trump chce robiť biznis. Konkrétne to znamená dohodu, ktorá by zahŕňala zrušenie sankcií voči Rusku,“ píše Aris s tým, že „problémom však zostáva presvedčiť Zelenského“, aby takúto mierovú dohodu prijal.
Portál Financial Times v polovici mája informoval, že ruská generalita presvedčila Putina o tom, že do jesene sa pod kontrolu Kremľa dostane celý Donbas. Jeho obsadením by Moskva získala silné karty za rokovací stôl a mohla by od Kyjeva požadovať územné ústupky v Chersonskej a Záporožskej oblasti.
Pred zimou a počas nej
Zelenskyj podrobnosti neprezradil, naznačil však, že súčasťou rozhovorov bola aj snaha zabrániť eskalácii konfliktu počas zimy, ako aj možné kroky, ktoré by mohli viesť k zastaveniu vyostrovania konfliktu pred zimou a počas nej.
Pripomenul minulé zimy, keď ruské útoky na energetickú infraštruktúru spôsobovali výpadky kúrenia a tvorbu ľadu v obytných budovách. Podľa Zelenského by malo byť cieľom trojstranných rokovaní nájsť kroky, „ktoré môžu priblížiť obe strany k mieru“.
Predtým však Zelenskyj novinárom povedal, že vojna bude podľa neho pokračovať aj v zime. Ani americká delegácia, ani Moskva či Kyjev nehovoria o žiadnych konkrétnych opatreniach či dátumoch obnovenia mierových rokovaní.
Istým posunom v prospech Kyjeva je skutočnosť, že jednej z etáp rokovaní v Kyjeve sa zúčastnili aj zástupcovia Spojeného kráľovstva, Francúzska a Nemecka. Washington teda uznal, že Londýn, Paríž a Berlín môžu byť priamymi účastníkmi rokovaní. Ako pripomína portál Ukrajinska pravda, Witkoff navštívil Putina šesťkrát a Kushner dvakrát, zatiaľ čo v Kyjeve boli obaja prvý raz.
Návšteva Kushnera a Witkoffa v Kyjeve zostáva zatiaľ záležitosťou „kyvadlovej diplomacie“ s nádejou na obnovenie skutočných rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom. Zároveň je už teraz jasné, že mierová dohoda je stále v nedohľadne. A hoci Trumpovi vyslanci prišli s novými nápadmi, ich obsah a ochota Ruska ich prijať zostávajú neznáme.
